Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c18/391314.9aafaf.pdf
PDF · 107.65 KB
No categories available
3Cdo/132/2014
Najvyšší súd 3 Cdo 132/2014
Slovenskej republiky 3 Cdo 133/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne P., s.r.o., so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti ţalovanej
Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej
ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6 C 354/2012, o dovolaniach
ţalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. decembra 2013
sp. zn. 14 Co 1011/2013 a sp. zn. 16 NcC 111/2013, takto
rozhodol:
1. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. decembra
2013 sp. zn. 14 Co 1011/2013 o d m i e t a.
2. Konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 17. decembra 2013 sp. zn. 16 NcC 111/2013 z a s t a v u j e.
Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Revúca uznesením z 2. mája 2013 č.k. 6 C 354/2012-34 uloţil ţalobkyni
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa poloţky č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej „zákon č. 71/1992 Zb.“). Toto uznesenie napadla
ţalobkyňa odvolaním.
Uznesením zo 17. decembra 2013 sp. zn. 14 Co 1011/2013 Krajský súd v Banskej
Bystrici odvolanie ţalobkyne odmietol ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
V odôvodnení poukázal na ustanovenie § 204 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, ţe odvolaním
napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi ţalobkyne doručené 13. júna 2013, odvolacia
lehota začala plynúť 14. júna 2013 a uplynula dňom 28. júna 2013. Ţalobkyňa podala
odvolanie 1. júla 2013, teda po uplynutí odvolacej lehoty. Proti tomuto uzneseniu podala
ţalobkyňa dovolanie (ďalej len „prvé dovolanie“), v ktorom uviedla, ţe v konaní jej bola
odňatá moţnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe odvolací súd odmietol jej odvolanie ako
oneskorene podané, hoci procesné predpoklady pre tento postup neboli dané. Odvolanie
odovzdala v rámci odvolacej lehoty obchodnej spoločnosti, predmetom ktorej je poskytovanie
poštových sluţieb (R. C. S., s.r.o.), s tým, aby bolo doručené súdu prvého stupňa. Tým
v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. nastali právne účinky podania odvolania. So zreteľom na
namietanú procesnú vadu ţiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie.
Uznesením zo 17. decembra 2013 sp. zn. 16 NcC 111/2013 Krajský súd v Banskej
Bystrici rozhodol, ţe JUDr. M. K. a JUDr. Ľ. Š., sudcovia Okresného súdu Revúca, nie sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Toto uznesenie napadla ţalobkyňa
dovolaním (ďalej len „druhé dovolanie“).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolania podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.),
skúmal, či prvé dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním
(§ 236 a nasl. O.s.p.), a či je funkčne príslušný na rozhodnutie o druhom dovolaní; v zmysle
§ 243a ods. 3 O.s.p. rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
1. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci prvé dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V týchto
ustanoveniach nie je uvedené uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Prípustnosť prvého dovolania preto z § 239 ods. 1
a 2 O.s.p. nevyplýva.
Procesnú prípustnosť prvého dovolania ţalobkyne by vzhľadom na to zakladala len
procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné
proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Ţalobkyňa v prvom dovolaní procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/
a g/ O.s.p. nenamietala; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť tohto
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na obsah prvého dovolania najvyšší súd osobitne skúmal, či v konaní
nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť
dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom
konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu
v konaní za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súd prax dospela k záveru,
ţe ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorené, odňal tým účastníkovi
konania moţnosť konať pred súdom (R 23/1994). V konaní pred najvyšším súdom bolo preto
potrebné posúdiť správnosť záverov odvolacieho súdu o dni podania odvolania.
Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Zo spisu vyplýva, ţe uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi ţalobkyne
doručené dňa 13. júna 2013 (č.l. 37 spisu). Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie
odvolania bol 28. jún 2013 (piatok), ako konštatoval aj odvolací súd. Odtlačok podacej
pečiatky Okresného súdu Revúca na odvolaní ţalobkyne (č.l. 38 spisu) potvrdzuje, ţe súd
prvého stupňa prevzal odvolanie 1. júla 2013 od toho, kto mu ho fyzicky doručil; deň
takéhoto prevzatia ale nemusí byť vţdy bez ďalšieho dňom totoţným s dňom podania
odvolania.
V prvom dovolaní sa namieta, ţe odvolanie bolo odovzdané „doručovateľskej
spoločnosti 28. júna 2013, teda v čase, keď ţalobcovi ešte márne neuplynula lehota
na podanie odvolania“. Ţalobkyňa, podľa všetkého s úmyslom preukázať včasnosť podania
odvolania, pripojila k dovolaniu výtlačok internetovej stránky (č.l. 68 spisu) s údajmi,
v zmysle ktorých obchodnou spoločnosťou R. C. S., s.r.o. bola prevzatá na doručenie
zásielka, prepravný list, ktorý má č. 1551530943. Ide o spoločnosť, predmetom činnosti ktorej
je aj poskytovanie poštových sluţieb (viď údaje obchodného registra dostupné na
www.orsr.sk). Z dokladu predloţeného dovolateľkou vyplýva, ţe malo ísť o zásielku
s hmotnosťou 80,10 kg, ktorú uvedená spoločnosť (údajne) prevzala od ţalobkyne 28. júna
2013. Táto zásielka bola adresovaná Okresnému súdu Revúca a jej obsahom mali byť –
usudzujúc z textu tohto dovolania – odvolania vo viacerých súdnych konaniach tohto súdu
(viď bliţšie „popis zásielky“ POH – NŠ – 1080x odvolanie voči SP 66 € - dvojmo“).
Vzhľadom na uvedenú neúplnosť dovolania a nejednoznačnosť údajov o predmetnej
zásielke uvedených na doklade predloţenom dovolateľkou dovolací súd vytvoril ţalobkyni
procesnú moţnosť, aby doloţila opodstatnenosť jej tvrdenia o včasnom podaní odvolania.
Listom z 10. apríla 2014 vyzval ţalobkyňu, aby v lehote 10 dní doplnila dovolanie tak, ţe
a/ uvedie presne deň odovzdania odvolania spoločnosti R. C. S., spol. s r.o. za účelom jeho
doručenia Okresnému súdu Revúca, b/ zašle najvyššiemu súdu doklad, ktorý jednoznačne
preukáţe deň podania predmetného odvolania [najvyšší súd výslovne uviedol, ţe ţalobkyňa je
v lehote 10 dní povinná predloţiť doklad o tom, ţe predmetné odvolanie bolo súčasťou
(obsahom) doručovanej zásielky]. Táto písomná výzva najvyššieho súdu bola právnemu
zástupcovi ţalobkyne doručená 15. apríla 2014, ţalobkyňa ale na výzvu najvyššieho súdu
nereagovala.
Najvyšší súd zastáva názor, ţe bez ohľadu na to, ktorému orgánu povinnému doručiť
podanie (§ 57 ods. 3 O.s.p.) odovzdal účastník svoje odvolanie, aby bolo doručené súdu, musí
byť spôsobom dostatočne hodnoverným preukázané, ţe k tomuto odovzdaniu skutočne došlo.
Pokiaľ odtlačok podacej pečiatky nasvedčuje tomu, ţe odvolanie bolo podané osobne
v podateľni súdu, avšak účastník tvrdí, ţe ho na doručenie súdu odovzdal subjektu
registrovanému alebo licencovanému podľa zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových sluţbách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov zverejnenému Poštovým regulačným úradom
v Registri poštových podnikov, súd účastníka vyzve, aby svoje tvrdenie preukázal.
Ak účastník na túto výzvu nereaguje, súd vychádza z údajov o doručení vyplývajúcich
z odtlačku podacej pečiatky súdu.
Keďţe údaje obsiahnuté v spise vyznievajú v danom prípade v prospech záveru
odvolacieho súdu o podaní odvolania ţalobkyne oneskorene (po uplynutí odvolacej lehoty)
a ţalobkyňa nevyuţila procesnú moţnosť preukázať nesprávnosť tohto záveru, dovolací súd
vychádzal z údajov, ktoré ţalobkyňa relevantným spôsobom nespochybnila. V nadväznosti
na to dospel dovolací súd k záveru, ţe v preskúmavanom prípade nejde o prípad odmietnutia
odvolania v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady.
So zreteľom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol prvé
dovolanie ako procesne neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p.
2. Druhé dovolanie smeruje proti rozhodnutiu o (ne)vylúčení sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci.
Ţalobkyňa uţ bola účastníčkou v iných obdobných veciach, v ktorých sa proti tej istej
ţalovanej domáhala náhrady podľa rovnakého zákona, a v ktorých tieţ podala dovolanie proti
rozhodnutiu krajského súdu o (ne)vylúčení sudcu (§ 14 ods. 1 a § 16 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší
súd konanie o jej dovolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia
sp. zn. 3 Cdo 398/2013, 3 Cdo 29/2014 a 3 Cdo 54/2014) s tým, ţe a/ dovolaním moţno
napadnúť len rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 236 ods. 1 O.s.p.), b/ rozhodnutie krajského
súdu o tom, ţe sudca okresného súdu je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
niektorej veci nie je rozhodnutie „odvolacieho súdu“ (§ 201 a nasl. O.s.p.), ale je rozhodnutie
„nadriadeného súdu“ (§ 16 ods. 1 O.s.p.), c/ najvyšší súd na rozhodnutie o dovolaní
proti rozhodnutiu nadriadeného súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 10
ods. 1 a 2 O.s.p.), d/ nedostatok funkčnej príslušnosti súdu je neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, so zreteľom na ktorý treba konanie zastaviť. Najvyšší súd na tieto
rozhodnutia poukazuje s tým, ţe aj v danej veci sa stotoţňuje s právnymi závermi v nich
vyjadrenými.
Z týchto dôvodov najvyšší súd konanie o druhom dovolaní ţalobkyne zastavil (§ 104
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.).
3. V konaní o prvom dovolaní bola procesne úspešná ţalovaná, ktorej preto vzniklo
právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobkyňa zavinila, ţe
sa konanie o jej druhom dovolaní muselo zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy tohto
konania ţalovanej (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p., § 151 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p.).
Najvyšší súd nepriznal ţalovanej náhradu trov konania o prvom a druhom dovolaní,
lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. júla 2014
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková