Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/8/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra

Melichera a zo sudcov JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.,

v právnej veci žalobcov v 1. rade : Ing. M. J., bytom O.O., T., v 2. rade: J. J., bytom C., T.

a v 3. rade: Ing. B. M., bytom na H., T., všetci zastúpení advokátom JUDr. Stanislavom

Pavlom, AK so sídlom Šancová 58, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úradu Trnava,

(pôvodne proti Krajskému stavebnému úradu v Trnave) so sídlom Kollárova 8, Trnava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného (bývalého Krajského stavebného

úradu v Trnave) č. KSÚ-OSP-2011/00420/Do zo dňa 27. júna 2011, za účasti F. S. a Z. S.,

oboch bytom O.O., T., konajúc o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

č. k. -60 zo dňa 18. decembra 2012, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.

-60 zo dňa 18. decembra 2012, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“). zamietol žalobu žalobcov v 1. až 3. rade, ktorou žiadali

zrušiť rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave (v súlade so

Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých

2

zákonov boli krajské stavebné úrady zrušené a ich pôsobnosť prešla na obvodné úrady

v sídlach krajov) č. KSÚ-OSP-2011/00420/Do zo dňa 27. júna 2011 (

Z. z. prešla pôsobnosť obvodného úradu na okresný úrad v sídle kraja), ktorým žalovaný ako

vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mesta

Trnava č. OSaŽP/32613-12575/2011/Jč zo dňa 11. marca 2011, ktorým prvostupňový orgán

ako stavebný úrad povolil účastníkom stavebného konania (manželom F. a Z. S.) zmenu

v užívaní predajne bez stavebných úprav na „Požičovňu záhradného a stavebného náradia“.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu nielen

miestnym šetrením ale aj geodetickým zameraním vyhotovenia požičovne a prislúchajúcich

parkovacích miest s posúdením jestvujúcej statickej dopravy odborne spôsobilým technikom

vo výstavbe, pričom zmena užívania stavby je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou

mesta Trnava (stavba pred zmenou užívania slúžila na podnikateľské účely – predajňa

potravín) a stanoviskom Mestského úradu Trnava – odboru dopravy a komunálnych služieb,

ktorý nemal k prevádzke námietky, pokiaľ obsluha bude realizovaná len osobnými

vozidlami., pričom použitie nákladných vozidiel vylučovalo dopravné značenie na ul. Osadná,

ktoré je sankcionovateľné podľa dopravných predpisov.

Krajský súd nezistil ani porušenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku v súvislosti

so zriadením prevádzky žalobcu v 1. rade. Rozdiel vyplynul z odlišných podmienok

jednotlivých prevádzok, ich charakteru a veľkosti, ako aj z odlišnej dopravnej situácie ako aj

projektovej dokumentácie žalobcu v 1. rade.

Krajský súd taktiež považoval za nedôvodnú námietku žalobcov týkajúcu sa

obsahovej náležitosti žiadosti, na základe ktorej správny orgán preskúmavané rozhodnutie

vydal. Žiadosť o zmenu užívania stavby bola správnemu orgánu doručená 12. januára 2011

a spĺňala náležitosti podľa § 19 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a že žiadateľmi – stavebníkmi

boli manželia F. a Z. S.. Neplatnosť takejto žiadosti nespôsobuje ani jej opatrenie len jedným

podpisom, pričom predmetný nedostatok bol odstránený následnou komunikáciou správneho

orgánu so žiadateľmi tak, ako bolo uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

a stanovisku k žalobe.

Úspešnému žalovanému a pribratým účastníkom konania náhradu trov konania

nepriznal.

3

Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia

v 1. až 3. rade a to prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý navrhol rozsudok krajského

súdu zmeniť a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázali žalobcovia na skutočnosť, že

v preskúmavanej veci sa súd nedostatočne vysporiadal s aplikáciou právnych predpisov

a technických noriem odvolávajúc sa na ustanovenie § 8 ods. 2 vyhl. MŽP SR č. 532/2002

Z. z. o tom, že stavby a musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako

súčasť stavby alebo prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby (pre osoby s obmedzenou

schopnosťou pohybu alebo orientácie). Podľa žalobcov je rozhodnutie nevykonateľné

a zmätočné aj pokiaľ ide o obslužnosť len osobnými vozidlami. Ďalej poukázal, že pri

predajni potravín nie je nutné vždy použiť vozidlo, čo je však diametrálne odlišné pri

požičovni náradia. Ďalej poukázal na nejednotnosť rozhodovacej činnosti správneho orgánu,

pričom došlo k porušeniu zásady jednotného rozhodovania v skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch.

Žalovaný sa napriek výzve, ktorá mu bola doručená dňa 25. februára 2013 nevyjadril.

Z účastníkov pribratých do konania sa k odvolaniu žalobcov v 1. až 3. rade vyjadril

svojim podaním len F. S., ktorý uviedol, že žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného

uviedol, že dňa 11. marca 2011 dostal J. S. po splnení všetkých náležitostí ako vyžaduje

zákon povolenie na otvorenie prevádzky „Požičovňa stavebného a záhradného náradia“.

Podľa jeho názoru žalobca v 1. rade použil pri zdokumentovaní zlej dopravnej situácie na ul.

Osadná fotodokumentáciu svojich zákazníkov, ktoré urobil v priebehu roku 2008, kedy sám

nedisponoval povolením na zmenu užívania stavby. Po otvorení vchodu do jeho prevádzky

z ul. Zelenečská sa dopravná situácia na ul. Osadná zmenila k lepšiemu. Poukázal a pripojil

vyjadrenie MsÚ Trnava odbor dopravy a komunálnych služieb z 24. júna 2011 o tom, že tento

nemal námietky k prevádzke predmetnej „Požičovne záhradného a stavebného náradia“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ,

veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré

mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní bez nariadenia pojednávania

( veta prvá ) a po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozhodnutia

vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

4

republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3

).

Podľa , , Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa (ďalej len „“) v správnom

súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Zmyslom a podstatou správneho súdnictva v právnej úprave Občianskeho súdneho

poriadku je prieskum zákonnosti rozhodnutia, prípadne postupu správneho orgánu. V konaní

podľa druhej hlavy piatej časti je pre všeobecný súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý

tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ).

Podľa stavbu možno užívať len na účel určený

v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby,

ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene

spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život

a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene

v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia

§ 76 až 84.

Podľa , ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú

sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (

Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový

stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, a z ktorého v stručnosti vyberá

nasledovné:

5

Dňa 12. januára 2011 podali manželia F. a Z. S. žiadosť o zmenu v užívaní stavby

predajne bez stavebných úprav na „Požičovňu záhradného a stavebného náradia“ na ul.

Osadná 4/A na pozemku KN-C parc. č. X., katastrálne územie T.. Mesto Trnava – stavebný

úrad, po posúdení predložených príloh a jednotlivých stanovísk doložených do 11. marca

2011 posúdil v zmysle § 85 ods. 1 stavebného zákona žiadosť manželov S. a povolil zmenu

užívania stavby bez stavebných úprav na „Požičovňu záhradného a stavebného náradia“.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: KSÚ-OSP-2011/00420/Do zo dňa 27. júna

2011 odvolanie žalobcov proti vyššie uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu zamietol

a rozhodnutie potvrdil.

V predmetnej veci podstatnou odvolacou námietkou žalobcov je nesprávne právne

posúdenie veci krajským súdom vo vzťahu k podaniu žiadosti a jej podpisu len jedným

zo spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti, ako aj skutočnosť, že správne orgány

nerozhodovali jednotne v súlade s ust. § 3 Správneho poriadku, a že v preskúmavanej veci sa

súd nedostatočne vysporiadal s aplikáciou právnych predpisov a technických noriem, najmä

vyhl. MŽP SR č.

Vzhľadom na uvedené námietky najvyšší súd skúmal rozhodnutie žalovaného

z hľadiska jeho zákonnosti, ako aj zákonnosti postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal.

Podľa najvyššieho súdu prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný v predmetnej

veci postupovali plne v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku a presne a úplne zistili skutočný

stav veci a zaobstarali si pred vydaním rozhodnutia potrebné podklady na rozhodnutie vo veci

samej. Stavebný úrad –Mesto Trnava, ako aj žalovaný postupovali v súlade so zásadami

správneho konania a to najmä § 3 Správneho poriadku odkazujúc na vydanie stavebného

povolenia v prípade „Požičovne stavebného náradia a lešenia“ na ul. Zelenčská pre stavebníka

Ing. M. – J. T., C., T.. Aj podľa odvolacieho súdu v danej veci išlo o rovnaký predmet

činnosti ako u tohto žiadateľa, pričom prevádzky sú v tesnom susedstve.

Podľa odvolacieho súdu neobstojí ani námietka žalobcov ohľadom nepodpísania

žiadosti o zmenu účelu užívania stavby na „Požičovňu záhradného a stavebného náradia“,

nakoľko pochybnosti o tom, či vôľa žiadateľov bola v čase podania žiadosti totožná,

vyplynula priamo z ďalšieho postupu manželov S., kedy sa aktívne zúčastnili predmetného

konania na správnych orgánoch, ako aj na súde, a teda jasne preukázali, že chceli byť

6

účastníkmi konania. Bolo vecou úvahy správneho orgánu, ako v danom prípade vyhodnotí

prejav vôle žiadateľov, ktorí sami však tento postup nespochybňovali a považovali ich za

účastníkov správneho konania a ako s účastníkmi aj s nimi konali.

Pokiaľ ide o poslednú podstatnú námietku žalobcov, ktorá sa vzťahovala k porušeniu

ust. vyhl. MŽP SR č. v tejto veci najvyšší súd poznamenáva, že ide

o : Vyhlášku, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách

na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami

s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, preto použitie predmetného ustanovenia

§ 8 ods. 2 cit. vyhl. MŽP SR by pripadalo do úvahy iba v tom prípade, ak by na predmetnej

stavbe a zmene jej účelu užívania došlo k stavebným úpravám. V danom prípade však došlo

k zmene užívania účelu predmetnej stavby nie zmenou stavby podľa § 85 ods. 2 Stavebného

zákona (pomocou stavebných úprav dotknutej stavby), ale podľa § 85 ods. 1 Stavebného

zákona, teda bez zmeny stavby stavebnými úpravami.

V preskúmavanej veci senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že správny orgán

v konaní dôsledne postupoval v súlade so a Správnym poriadkom

a preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Mesta Trnava ako stavebného

úradu je v súlade so zákonom a je náležite a dostatočne odôvodnené.

Na podklade uvedeného sa senát najvyššieho súdu nepriklonil k názoru žalobcov,

že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a že v konaní bola

zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože

zo zistených skutočností a výsledkov dokazovania v tomto smere vyplynulo, že spôsob akým

sa žalovaný s nimi vysporiadal postačuje pre záver, že o žiadosti manželov S. o zmenu účelu

užívania stavby na „Požičovňu záhradného a stavebného náradia“ rozhodol v súlade

s príslušnými právnymi predpismi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov v medziach podaného odvolania

dospel k záveru, že námietky žalobcov vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku

neboli spôsobilé spochybniť jeho správnosť, preto ich vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol

podľa , v spojení s druhá veta tak, že rozsudok

Krajského súdu v Trnave ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach naň odkazuje.

7

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

v spojení s veta prvá a tak, že účastníkom ich

náhradu nepriznal, keďže žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovanému

v takomto konaní náhrada trov neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 3. júla 2014

Mgr. Peter Melicher, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská