Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29P/44/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Ing. Marianna Kertésová, vo veci maloletého dieťaťa: V. bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov: otec : H. právne zast.: JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, matka: J. právne zast.: JUDr. Marián Havrila, advokát, Nám.slobody 13, Michalovce, o návrhu otca na zníženie výživného a určenie styku s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

I Návrh otca na zníženie výživného a určenie styku k maloletému dieťaťu zamieta.

II Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1./ Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.7.2021 domáhal, aby súd zmenil rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 29.1.2021 v určení vyživovacej povinnosti, znížil výživné na maloleté dieťa zo sumy 180 eur na sumu 80 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletej. Žiadal, aby sa styk medzi otcom a maloletou Terezkou upravil nasledovne: Každý párny rok:

- počas veľkonočného piatku do posledného dňa veľkonočných prázdnin, t.j. utorka najbližšie nasledujúceho po veľkonočnom pondelku. Počas letných prázdnin od 15. 07. do 31. 07., toho- ktorého roka a od 15.08. do 31. 08., toho- ktorého roka, počas vianočných sviatkov od 30. 12. príslušného kalendárneho roka do 06. 01. nasledujúceho kalendárneho roka.Každý nepárny rok: počas letných prázdnin od 01. 07. do 15. 07., toho-ktorého roka a od 01.08. do 15. 08., toho-ktorého roka, počas celých jesenných prázdnin, počas Vianočných sviatkov od 30. 12. príslušného kalendárneho roka do 06. 01. nasledujúceho kalendárneho roka. Stretnutie začne vždy o 8.00 hod, toho-ktorého dňa a skončí o 19.00 hod., toho-ktorého dňa s tým, že otec je oprávnený prevziať si maloletú v určenom čase v mieste bydliska maloletej a po ukončení stretnutia v určenom čase maloletú odovzdať matke v mieste bydliska maloletej dcéry. Matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť, v čase začatia stretnutia maloletú otcovi odovzdať a v čase ukončenia styku maloletú od otca prevziať. V prípade, ak nebude možné styk medzi maloletou a otcom vykonať z akéhokoľvek dôvodu, otec je oprávnený sa s maloletou stretnúť v inom termíne, ktorý si s odporkyňou a maloletou vzájomne dohodnú. Otec je oprávnený vziať mal. dcéru na dovolenku do zahraničia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2./ Ku svojmu návrhu navrhovateľ priložil rozsudok Okresného súdu Nitra - 55 zo dňa 6.3.2014, rozsudok Okresného súdu Michalovce -134 zo dňa 6.3.2020, rodné listy maloletých detí H. a PC. 2X.X.XXXX, potvrdenie o príjme za obdobie od 06/20 do 05/21, rozhodnutie Soc. poisťovne o vzniku nároku na materské od 19.4.2021 zo dňa 4.5.2021, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa za rok 2021.

3./ Na výzvu súdu zo dňa 7.9.2021 navrhovateľ súdu zaslal taktiež potvrdenie o príjme za obdobie od 03/2020 do 08/21, svoje mesačné výdavky na mal. H., na mal. J. mesačné výdavky matky VU., mesačné výdavky navrhovateľa J., taktiež predložil platby za nájomné, výživné, telefón, TV + internet, obedy, RTVS, elektrinu, potvrdenie o dávke materskej vo výške 580 eur, o výške rodinných prídavkov v sume 51 eur, čestné prehlásenia matky navrhovateľa U. o príspevku vo výške 100 eur mesačne synovi na mesačné náklady rodiny (č.l.39), čestné prehlásenie matky Y. o príspevku vo výške 100 eur mesačne dcére na výdavky rodiny. (č.l.41).

4./ Zo správy Úradu, práce, soc. vecí a rodiny Michalovce zo dňa 16.9.2021 ohľadne šetrenia pomerov v rodine maloletej V. súd zistil, že matka zabezpečuje maloletej Tereze všestrannú starostlivosť a výchovu pre jej priaznivý, fyzický a sociálny vývin a je v jej možnostiach túto starostlivosť zabezpečovať aj do budúcna. Bytové pomery matky sú pre priaznivý vývin maloletej vyhovujúce. Matka má trvalý pracovný pomer a stabilný príjem, ktorý neohrozuje priaznivý vývin maloletej. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí majú stabilný mesačný príjem - starobný dôchodok. Maloletá má vytvorenú pozitívnu citovú väzbu aj so starými rodičmi zo strany matky. Medzi maloletou a jej otcom bol proces pripútania sa prerušený pred dvoma rokmi a doposiaľ nebol obnovený, čím je ohrozená emocionálna oblasť maloletej, pričom u maloletej absentuje rola otca a vzor muža, ktoré jej v súčasnosti nahrádza starý otec zo strany matky, ktorý túto rolu a vzor vo vzťahu k maloletej uplatňuje plnohodnotne. Možno konštatovať, že maloletá sa cíti neprijatá a odmietaná zo strany otca, pričom nadobúda dojem, že otec uprednostňuje jej maloletých nevlastných súrodencov, nemá s nimi vytvorené žiadne vzťahy. Odmieta kontakt so svojim otcom z dôvodu negatívnych skúseností s ním počas kontaktov z minulého obdobia, pričom môže narastať už vzniknuté riziko ohrozenia pri preberaní rodičovskej role otca, maloletá je upätá na svoju matku a bez jej prítomnosti sa necíti bezpečne. Samotná maloletá Teraza uviedla, že s otcom sa nestretáva a odmieta sa s ním stretávať, nakoľko má z posledných stretnutí aj z posledného pobytu veľmi negatívne skúsenosti. Uviedla, že domáce prostredie otca navštívi len za prítomnosti mamy, sama v domácom prostredí otca odmieta zotrvať.

5./ Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra ohľadne šetrenia pomerov u otca dieťaťa zo dňa 22.9.2021 súd zistil, že rodina pána Z. obýva 3 - izbový byt, ktorý je vo vlastníctve matky p. Z. Pán Z. platí náklady na bývanie a to nájomné vo výške 170 Eur, elektrinu 30 Eur, TV a internet 14 Eur. V domácnosti žije p. Z. so svojou manželkou a dvomi mal. deťmi - mal. H. a mal. PC.. Pán LU. pracuje ako pedagóg na ZŠ Kniežaťa Pribinu a jeho priemerný čistý mesačný príjem je 1305 Eur. Manželka p. Z. je t. č. na materskej dovolenke, pričom poberá dávku materské v sume 580 Eur a rodinné prídavky na dve deti v sume 51 Eur. Pán Z. uviedol, že nájomné, ktoré platil v minulom období svojej matke v sume 200 Eur za užívanie bytu už v súčasnosti neplatí, nakoľko im to za aktuálnej situácie, keď je manželka na materskej dovolenke s dvomi deťmi finančne nevychádza. Hygiena v domácnosti bola na požadovanej úrovni. Otec má v domácnosti vytvorené vhodné prostredie na starostlivosť o mal. dieťa.

6./ Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 24.9.2021 s návrhom na určenie styku a zníženie výživného nesúhlasila. Uviedla, že nie je pravdou, čo uvádza otec vo svojom návrhu. Odporkyňa nikdy styku svojej dcéry s jej otcom a teda s navrhovateľom nebránila a ani žiadnym iným spôsobom neprispela k znemožneniu pravidelnosti tohto styku. Odporkyňa rešpektuje úpravu styku určenú súdom a teda každý víkend počas soboty je ochotná odovzdať svoju dcéru plne pripravenú na stretnutie a deň strávený so svojím otcom. Avšak prekážky vznikajú práve na strane otca, ktorý aj napriek tomu, že súd mu umožnil stretávať sa so svojou dcérou, nejaví o toto stretnutie záujem. Úprava styku otca s maloletou dcérou bola naposledy zmenená rozhodnutím Okresného súdu Michalovce zo dňa 06.03.2020, kedy bolo preukázané, že maloletá má zo stretnutí so svojím otcom strach, nechce sa týchto stretnutí dobrovoľne a s radosťou zúčastňovať a chýba jej počas času, ktorý strávi so svojím otcom opora matky. Je preto neprijateľný návrh navrhovateľa na úpravu styku s maloletou v znení jeho návrhu. Navrhovateľ totiž navrhuje, aby s ním jeho maloletá dcéra strávila viac po sebe nasledujúcich dní a to v počte 5 až 15 za sebou nasledujúcich dní, ktoré má stráviť nepretržite len so svojím otcom, bez prítomnosti matky a teda bez stability a opory ktorú má práve v matke. Súd v predchádzajúcom konaní vymedzil úpravu styku na každú prvú sobotu v mesiaci a to v čase od 8:00 hod. do 18:00 hod. v mieste bydliska maloletej a to po predchádzajúcom dôkladnom prešetrení okolností. Pred súdom bolo jasne dokázané, že otec sa počas priebehu návštevy dcéry správal k nej neúctivo, pričom jeho správanie malo známky týrania. A to najmä, keď odmietal dať svojej dcére jedlo na raňajky aj po jej opätovnom prosení a hlade a to so slovami, že musí vydržať do času obedu (aj napriek faktu, že jeho dcéra je vo vývine a potrebuje prijímať pravidelnú a vyváženú stravu), ďalej keď ju nútil ležať na podložke so psom a to aj napriek

tomu, že on ležal na gauči, keď jej bez jej súhlasu zmenil izbu v ktorej bola zvyknutá spať a cítila sa tam aspoň trochu bezpečne a mnoho ďalších vecí, ku ktorým sme sa už vyjadrili v predmetnom konaní na súde. V danej veci preto musíme súhlasiť s doterajším rozsudkom a zaujať stanovisko, že maloletá nie je po predchádzajúcich udalostiach schopná a ochotná zotrvať tak dlhý čas u svojho otca, ktorý býva viac ako 400 km od miesta bydliska maloletej a jej matky a teda od miesta, kde sa maloletá cíti bezpečne. Je to v rozpore najmä so záujmom maloletej, aby úprava styku prebehla v čase a intervaloch, ako to navrhol navrhovateľ. Vo vzťahu medzi maloletou a navrhovateľom nedošlo k žiadnym zmenám a teda nie je možné žiadať zmenu v úprave styku a to najmä s ohľadom na najlepší záujem maloletej, ktorá mala po poslednom pobyte u otca v X. psychické problémy. Odporkyňa taktiež nesúhlasí so skutočnosťou, že na strane otca maloletej došlo k zmene pomerov. Je pravdou, že sa mu 29. 05. 2021 narodil syn, avšak podľa informácií odporkyne došlo súčasne k zvýšeniu mesačného príjmu navrhovateľa. Narodenie syna a teda aj pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti je síce zmenou pomerov na strane navrhovateľa, avšak je potrebné uviesť, že zároveň sa navrhovateľovi zvýšil aj mesačný príjem a teda navrhovateľovi nepribudli len výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa, ale taktiež samu navýšili aj príjmy. Je preto neopodstatnené, že práve narodenie syna zapríčiňuje, že navrhovateľ žiada znížiť výživné na svoju dcéru a to dokonca až o 55% t.j. zo sumy 180,- eur na 80,- eur mesačne. Skutočnosť, že sa navrhovateľovi narodilo ďalšie dieťa nemôže byť dôvodom, pre ktorý klesne jeho záujem podieľať sa na výchove a výžive jeho maloletej dcéry. A to práve s ohľadom na to, že navrhovateľ svoju dcéru nenavštevuje a teda neprejavuje záujem o zlepšenie a budovanie ich vzťahu, ktorý svojím predchádzajúcim správaním zničil. Okrem toho chce svojej jedinej dcére uprieť možnosti vyvíjať svoju sociálnu a psychickú stránku a to s ohľadom na krúžky a iné voľnočasové aktivity, ktoré si po znížení výživného jej matka nebude môcť dovoliť zaplatiť. Podľa Zákon o rodine znenia : ,,Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov." Na základe daného ustanovenia teda súd neprihliada len na zmenu pomerov v zmysle nových pasív, ktoré navrhovateľovi pribudli, ale taktiež pomerne prihliada aj na aktíva a teda v prípade navrhovateľa ide o zvýšenie jeho platu, o ktorom súdu podal aj potvrdenie. Fakt, že sa mu v práci darí a jeho majetková situácia sa zlepšuje nie je možné v tomto prípade opomenúť, nakoľko ide o významnú skutočnosť, ktorá priamo ovplyvňuje návrh na zníženie výživného. Ďalej je potrebné spomenúť, že narodenie ďalšieho dieťaťa nemôže negatívne ovplyvniť vzťah otca k dieťaťu a teda žiadať takéto rapídne zníženie výživného. Aj v tomto prípade je potrebné aplikovať už vyššie citovaný a to teda že rozsudky mimo iného aj o úprave výživnej povinnosti možno zmeniť len v prípade, ak sa zmenia pomery niektorého z účastníkov. A teda aj napriek pribudnutiu ďalšej vyživovacej povinnosti u navrhovateľa sa mu rovnako navýšili aj príjmy a teda vzrástla mu mzda. Na strane navrhovateľa teda nedošlo k tak významnej zmene pomerov, ktorá by mohla ovplyvniť to, akou výškou sa má podieľať na výchove a výžive svojej maloletej dcéry. Odporkyňa pracuje ako učiteľka na základnej škole v R. Jej mesačný príjem netto je 1022,56 Eur. ročne. Výdavky výlučne na dcéru činia spolu 267,77 Eur mesačne, čo predstavuje 3214,61 Eur. V domácnosti s odporkyňou žijú okrem jej dcéry aj jej rodičia, ktorý sa podieľajú na výdavkoch domácnosti. Celkovo však výdavky na domácnosť dosahujú sumu 1139,09 Eur mesačne, čo činí 13 668,96 Eur ročne. Po preštudovaní výdavkov odporkyne či už priamo na maloletú a jej záujmy alebo na domácnosť v ktorej spolu s maloletou býva a teda tieto výdavky sa pomerne týkajú aj jej, je zrejmé, že zníženie výživného je v tomto prípade neprípustné. Nie je predsa v záujme otca maloletej, aby sa maloletá nemohla zúčastňovať nejakej z voľnočasových aktivít, nakoľko si ich po znížení výživného nebude môcť odporkyňa dovoliť platiť. Taktiež s ohľadom na vek maloletej výdavky na jej výchovu a výživu budú rásť v priamej úmere s jej vekom a teda aj novými aktivitami, ktoré bude v nasledujúcom období vyhľadávať. Odporkyňa nesúhlasí s návrhom odporcu na zníženie výživného. Odporkyňa je zároveň toho názoru, že úpravu styku k ich spoločnej dcére, maloletej Tereze Lehockej, nie je potrebné upraviť, keďže otec neprejavuje záujem o stretávanie sa so svojou dcérou, aj napriek tomu, že odporkyňa mu v tomto nijakým spôsobom nebráni. Ku svojmu vyjadreniu matka priložila aj výdavky na domácnosť pre 4 osoby, kde uviedla, že mesačné výdavky zahŕňajúce vodu, rozhlas, plyn, drevo na kúrenie, internet a TV, telefóny, potraviny, drogériu, benzín, lieky sú vo výške 1139,08 eur, priložila aj potvrdenie o svojom príjme za obdobie od 01/2021 do 08/2021, kde čistý príjem tvorí suma 1018 eur. Výdavky na dcéru Terezu predstavujú mesačne sumu 267,77 eur . Uviedla aj rozpis výdavkov, klavír, tanečná, obuv, oblečenie, školská jedáleň, školské poplatky, taška, zošity, pomôcky, notebook, kalkulačka, farba do tlačiarne, študentská stolička, darčeky, učebnice, pracovné zošity do školy, kredit do mobilu. Priložila aj kópie sms ako formy komunikácie medzi odporkyňou a navrhovateľom.

7./ V priebehu konania na prvom pojednávaní vedenom dňa 19.11.2021 navrhovateľ zotrval na svojom návrhu v plnom rozsahu. Poukázal na to, že má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, čiže má tri vyživovacie

povinnosti voči maloletým deťom a voči manželke, ktorá je momentálne na materskej dovolenke. O nejakú dobu pôjde na rodičovský príspevok, ktorý je nižší. Taktiež sa vyjadril k úprave styku s tým, že od poslednej úpravy sa styk nerealizoval tak, ako bol upravený súdom, a to kvôli finančným záležitostiam, nakoľko nemal navrhovateľ peniaze na to, aby sem chodil každý prvý víkend v mesiaci tak, ako bolo súdom určené a druhým dôvodom boli obmedzenia v súvislosti s covidom. Chce, aby sa to vrátilo do pôvodného stavu tak, ako to bolo schválené predchádzajúcim rozsudkom. Odporkyňa zotrvala na svojich vyjadreniach a žiadala, aby súd návrh otca zamietol v celom rozsahu. Uviedla, že to, že otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom ide o druhé narodené dieťa krátko po sebe, kde matka tiež poberá príspevok, je povinná prispievať na výživu maloletého syna, príjem otca je vysoký, činí 1300 eur, podľa nej otec podal návrh 5 mesiacov od poslednej úpravy, preto ho považuje za nedôvodný. Otec nevyužíva ani styk, ktorý mu bol umožnený teraz a určený súdom. Poukázala aj na to, že súd pri poslednom vyhlásení rozsudku prízvukoval otcovi, aby si sám vytvoril vzťah s maloletou a postupnými krokmi pri zlepšení vzťahov je možné rozšíriť styk.

8./ Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 19.11.2021 uviedol, že vykonali šetrenie pomerov v prostredí matky, kde maloletá V. rozprávala o tom, že nemá záujem stretávať sa s otcom. Čo sa týka pobytu v domácom prostredí otca, tak tam sa maloletá Terezka cítila nepríjemne, bola skôr na obtiaž. Otec ju podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka kontaktoval prostredníctvom sms asi v novembri, že jej zomrel starý otec zo strany otca a taktiež jej zaslal sms na Nový rok. Iný ako telefonický kontakt maloletá s otcom nemala. Taktiež maloletej vysvetlili dôležitosť a úlohu otca v živote dieťaťa a aj to, že má právo stretávať sa s obidvoma rodičmi rovnocenne.

9./ Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie oboznámením sa s návrhom otca, vyjadrením matky, s predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. a sp.zn.23P/218/2015 ako aj výsluchom maloletej V. a zistil tento skutkový stav:

10./ Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. - 134 zo dňa 6.3.2020 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.2.2016 č.k. -55 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou V. 2X.X.XXXX každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska maloletej s tým, že otec maloletú prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska maloletej a maloletú matku odovzdá v stanovenom čase na tom istom mieste. Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu X. zo dňa 6.3.2014, č.k. -55 v časti týkajúcej sa výživy mal. V. tak, že otcovi zvyšuje výživné na mal. V. zo sumy 150 eur na sumu 180 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktorú sumu je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred. Návrh otca o zníženie výživného zamietol. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.2.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -196 zo dňa 29.1.2021.

11./ Výsluchom maloletej V. súd zistil, že maloletá vyjadrila svoj názor ohľadne stretávania sa s otcom jednoznačne. Otec ju nenavštívil za posledné obdobie, teda posledné dva roky vôbec, navyše posledná návšteva v X. v nej zanechala veľmi negatívne emócie. Taktiež veľmi negatívne prijala informácie o narodení nového súrodenca, vyjadrila svoj názor jasne v tom, že si nevie ani predstaviť, že by sa stretávala so súrodencami, neviem si predstaviť ani to, že by mala nového súrodenca, že by sa mala o veci deliť. Jediný prípad, kedy by si vedela predstaviť, že by sa s otcom stretla by bolo nejaké kúpalisko, nejaký thermal park, ale len za prítomnosti matky. Matka je pre ňu opora, istota, stabilita. U otca je prostredie, ktoré je jej cudzie, sú tam okolnosti, s ktorými neprichádzala do styku už dlhší čas. Uplynutím takého dlhého času nestretávania sa s otcom situácia dospela do stavu, kedy sa situácia stala ešte komplikovanejšou a vzťahy sa narušili ešte viac.

12./ Z rodných listov predložených navrhovateľom (č.l.13 a 14) súd zistil, že maloletý H. sa narodil dňa 1X.XX.XXXX a maloletý J. 13./ Z potvrdenia o príjme navrhovateľa - otca Patrika Lehockého zo dňa 14.6.2021 súd overil skutočnosť, že jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 06/20 do 05/21 bol vo výške 1301,53 eur. Z potvrdenia o príjme otca zo dňa 14.9.2021 za obdobie jún 2021 bol vo výške 1556,97 eur, za júl 2021 vo výške 1173,62 eur a za august 2021 vo výške 1448,62 eur. Mesačný príjem manželky navrhovateľa Veroniky Lehockej bol od 19.4.2021 v sume 580 eur (č.l.27 v spise) +51 eur rodinné prídavky, aktuálne od mesiaca január 2022 poberá už rodičovský príspevok v zníženej výške .

14./ Z vyjadrenia navrhovateľa ohľadne mesačných výdavkov predložených navrhovateľom vyplýva, že mesačné výdavky na mal. H. činia sumu 365 eur, na mal. Patrika sumu 340 eur, mesačné výdavky matky Veroniky Lehockej sumu 363 eur a mesačné výdavky navrhovateľa Patrika Lehockého sumu 598 eur. Zdokladoval mesačné výdavky vo výške 454 eur. (nájomné - 170 eur, výživné-180 eur, telefón - 21,08 eur, TV+internet - 13,39 eur, obedy - 37,74 eur, RTVS - 4,64 eur, elektrina - 25 eur)

15./ Z čestného prehlásenia U. súd zistil, že svojmu synovi Patrikovi Lehockému mesačne pomáha finančnou sumou vo výške 100 eur. Z čestného prehlásenia Kataríny Spišákovej, nar. 26.2.1968 súd overil skutočnosť, že svojej dcére Y. mesačne pomáha finančnou sumou vo výške 100 eur.

16./ Z vyjadrenie odporkyne zo dňa 24.9.2021 a priložených listinných dôkazov súd zistil, že mesačný príjem odporkyne, ktorá pracuje ako učiteľka na ZŠ v R. je 1022,56 eur, výdavky výlučne na dcéru V. predstavujú sumu 268 eur mesačne (č.l.88 v spise), celkové výdavky na domácnosť predstavujú sumu 1139,09 eur mesačne. (č.l.86 v spise). V domácnosti žijú aj rodičia odporkyne, ktorí sa podieľajú na výdavkoch. Starý otec zo strany matky poberá starobný dôchodok vo výške 463,40 eur a stará matka vo výške 416,60 eur.

17./ Z sms komunikácie medzi navrhovateľom a odporkyňou v roku 2019 a 2021 súd zistil, že odporkyňa informovala navrhovateľa o školských úspechoch dcéry V., na čo navrhovateľ reagoval pozitívnou odozvou s tým, aby odporkyňa odovzdala pozdrav dcére, s tým, že jemu nedvíha ani neodpovedá na sms. 29.12.2019 odporkyňa vyzvala navrhovateľa, či príde po dcéru s tým, že dieťa stále nechce ísť. Odpoveď bola, „keď nechce, tak neprídem“. Uviedol, že chce zostať s dcérou v kontakte, aj keď dieťa nechce komunikovať.

18./ Navrhovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne priamo na pojednávaní dňa 21.1.2022 vyjadril, že čo sa týka výsluchu maloletej, berú ju ako zmanipulovanú zo strany matky, a zároveň aj to, že bratov vníma ako konkurenciu, a preto sa zachovala tak, ako sa zachovala. Vymýšľa si na otca rôzne klamstvá a tým pádom to berie ako dôvod, aby nemusela ísť k nemu, a teda sa s ním stretnúť. Tvrdil, že do istej miery je maloletá ovplyvnená matkou, a taktiež maloletá tvrdila, že ak by aj matka mala partnera a mala dieťa tak by to bola pohroma, takže toto je tiež dôkazom toho, čo navrhovateľ tvrdí. Svoju dcéru nadovšetko miluje a on by chcel mať s ňou vzťah aj chcel by sa s ňou stretávať, teda chápe, že kvôli vzdialenosti nie tak často, ale taktiež merať 400 km tam a 400 km naspäť, tak na hodinu sa s ňou stretnúť tiež nie je v poriadku. Nechce nejako dcéru nútiť, ale ak by to bolo upravené a do budúcna keby dcéra zmenila názor, ona je vítaná u otca. On príde pre ňu, nebude ju nútiť, koľko bude chcieť zostať, tak zostane a potom ju odvezie naspäť. Čo sa týka výšky výživného zotrváva na tom vyjadrení vo výške tých 100,- Eur, nakoľko má tie maloleté dve deti a on je živiteľ rodiny, a má ešte aj vyživovaciu povinnosť voči svojej manželke. dcéra je vo vývoji a ťažko povedať, že čo bude o rok, čo bude o dva. Uviedol ešte, že jeho manželka poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky, od decembra manželka navrhovateľa poberá už iba rodičovský príspevok.

19./ Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu priamo na pojednávaní dňa 21.1.2022 uviedla, že nie je pravdou, že matka bráni otcovi v styku s maloletou. Práve naopak. Otec vôbec nevyužíva súdom upravený styk. Otec si sám zapríčinil zlý vzťah so svojou dcérou. Otec navrhuje upraviť prakticky tak, ako tomu bolo do predošlého rozhodnutia, avšak práve dlhé intervaly, počas ktorých sa otec k maloletej správal zle, zapríčinili úpravu zúženia styku otca. Otec od poslednej úpravy nenavštívil maloletú a nevyužil svoje právo sa s ňou stretnúť. Uviedla tiež, že podľa maloletej sa otec nezmení a nemá záujem k nemu ísť. Nechce mu dať šancu a nevie si predstaviť, žeby sa s ním stretávala. Maloletá si vie styk s otcom predstaviť tak, že za prítomnosti matky pôjdu niekam v okolí R. nevie si predstaviť styk iba s otcom samotným. Posledné rozhodnutie o určení výživného a úprave styku otca s maloletou nadobudlo právoplatnosť 22.2.2021. Otec teda po necelých 5 mesiacoch požiadal opätovne o úpravu rodičovských práv a povinností. Je síce pravdou, že sa mu narodil maloletý syn, avšak na druhej strane sa mu zvýšil od posledného rozhodnutia príjem a matke zase s pribúdajúcim vekom a narastajúcimi cenami stále stúpajú výdavky na maloletú dcéru. Otec žije v jednej domácnosti so svojou manželkou, ktorej príjem je cca 560,- Eur + 50,- Eur rodičovský príspevok. Spolu tak uhrádzajú výdavky na bývanie. Príjem otca je dostatočný na to, aby umožňoval prispievať na výživu maloletej, ako doposiaľ. Sám otec

predložil súdu tabuľku o výdavkoch na svoje maloleté deti z druhého manželstva, kde výdavky uviedol v priemere vo výške cca 355,- Eur na každé dieťa. Ak sa na výžive svojich detí z druhého manželstva dokáže podieľať sumou cca 355,- Eur , tak je nelogické a vlastne v rozpore s § 62 ods. 2 zákona o rodine, aby sa na výžive maloletej dcéry V. mal podieľať nižšou sumou ako je polovica z výdavkov na ostatné deti, navyše ak sa matka o maloletú stará osobne. Navrhol návrh zamietnuť v celom rozsahu.

20./ Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 21.1.2022 uviedol, že vo veci určenia styku sa prikláňajú k názoru maloletej, úpravu styku ponechávajú na zvážení súdu a vo veci zníženia výživného uviedli, že zníženie výživného nie je v prospech maloletého dieťaťa.

21./ Podľa z. č. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22./ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23./ Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24./ Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

25./ Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26./ Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.

27./ Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28./ Podľa §78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery.

29./ Podľa §78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

30./ Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1-4 sa použijú primerane.

31./ Podľa §25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1-4 sa použijú.

32./ Podľa §25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

33./ Podľa §26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

34./ Po vykonanom dokazovaní a zohľadnení všetkých faktorov súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného v tomto štádiu je potrebné zamietnuť. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd má za to, že od poslednej úpravy pomerov, čo sa týka výživného a to rozsudku zo dňa 6.3.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.1.2021 právoplatného dňa 22.2.2021, nedošlo k tak významným zmenám na strane rodičov, aby súd zmenil predchádzajúci rozsudok. Otcovi sa síce narodilo ďalšie dieťa Patrik Rafael, nar. 29.5.2021, avšak celkový čistý príjem otca sa navýšil o sumu 203,- Eur. (zo sumy 1097 eur na sume 1301,53 eur priemerne mesačne). Na jednej strane, ako otec uviedol, sa navýšili výdavky od poslednej úpravy zo sumy 746,- Eur na 1.062,- Eur, avšak paralelne sa otcovi zvýšil aj príjem. Manželka navrhovateľa poberala od 19.4.2021 v sume 580 eur materskú +51 eur rodinné prídavky, aktuálne od mesiaca január 2022 poberá už rodičovský príspevok v zníženej výške, avšak za obdobie od 19.4.2021 do decembra 2021 poberala materskú a vyživovaciu povinnosť ako matka voči dvom maloletým synom má aj ona . Matke maloletej V. sa navýšil príjem od poslednej úpravy o 70,- Eur. (zo sumy 952,09 eur na 1022,56 eur.) Ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla. Odporkyňa býva so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve starých rodičov zo strany matky. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že od narodenia posledného potomka navrhovateľa Patrika Rafaela , nar. 29.5.2021 do podania návrhu uplynula taktiež relatívne krátka doba, necelé dva mesiace , a od poslednej úpravy výživného a právoplatnosti rozsudku obdobie 5 mesiacov. Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ju z hľadiska potencionality, výživné ako prednostná pohľadávka má prednosť pred ostatnými výdavkami v zmysle zákona o rodine. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. V danom prípade má súd za to, že vývinové potreby maloletej V. ako 12 ročného dieťaťa nepochybne rastú (príprava na nástup na strednú školu, krúžky, klavír, tanečná atď.) a zákon nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča. K otázke odôvodnenosti potrieb súd ešte dodáva, že plnením vyživovacej povinnosti by mali byť uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie a potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať. Preto vzhľadom k uvedenému súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I tohto rozsudku.

35./ Pokiaľ ide o úpravu styku, súd má za to, že ani v tejto časti návrh otca nie je dôvodný. V konaní nebolo preukázané, žeby sa zmenili pomery, a to postoj maloletej V. k realizácii styku s otcom, a nezmenili sa ani okolnosti súvisiace s tým. Súd má jednoznačne za to, že úprava styku otca s maloletou V., v zmysle jeho návrhu, by viedla ešte k väčšiemu prehlbovaniu nedôvery a problémov. Postoj maloletej V. ktorý dokázala vyjadriť, a jej odmietavé stanovisko zotrvať nielen v rodine otca, ale dokonca aj v jeho prítomnosti, trvá naďalej. Od poslednej úpravy ohľadne styku navrhovateľa s maloletou V., a to rozsudku zo dňa 6.3.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.1.2021 právoplatného dňa 22.2.2021 nielen že nedošlo k zlepšeniu pomerov, ale naopak, vzťahy a komunikácia medzi nimi sa zhoršila. Zmena sa nedá dosiahnuť násilným spôsobom, ale postupným nadobúdaním dôvery. Súd nepovažuje konanie otca za také, ktoré by tomu zodpovedalo. (prakticky pasívny postoj od posledného styku v roku 2019, až na telefonát a sms, otec ničím nepreukázal svoju ďalšiu aktivitu a snahu o priblíženie sa k maloletej ). Keďže styk sa od poslednej úpravy nerealizoval prakticky vôbec, súd má za to, že je na otcovi, akým spôsobom sa bude snažiť k dcére priblížiť. V tomto veku dieťaťa je potrebné získavať tú dôveru postupne. Ak by súd upravil styk a rozhodol v zmysle návrhu otca , súd má za to, že by bol vážne ohrozený aj ďalší psychický vývin a duševné zdravie maloletej. V tomto štádiu je dôležité, aby otec zvolil vhodný spôsob, pomalé, systematické približovanie sa k dieťaťu tak, aby V. nadobudla dojem, že otec má skutočne úprimný, hlboký záujem tráviť čas s ňou spôsobom, ktorý bude prospešný pre nich oboch a takýmto spôsobom sa jej priblížiť. Súd zároveň zdôrazňuje matke, že je na nej ako osobe, ktorej úloha v živote V.e nezastupiteľná, zdôrazňovať úlohu otca, ako milujúceho rodiča, človeka, ktorý má úprimný záujem sa s dcérkou stretávať, aby bola nápomocná pri tomto stretávaní akýmkoľvek spôsobom. Po splnení týchto podmienok je možné zo strany otca požiadať o rozšírenie styku. Súd považuje za dôležité zdôrazniť dieťaťu aj fakt, že nahliadanie na rodiča v takej podobe, ako maloletá V. odprezentovala v rámci výsluchu, že jedného z rodičov v podstate k životu nepotrebuje, je veľmi nesprávne . Je preto dôležité, aby matka dieťaťu vysvetlila a usmernila ho v tom, že toto

nahliadanie môže mať negatívny dopad na jej život aj do budúcna, pretože vzťah, ktorý sa naruší od začiatku, sa veľmi ťažko dáva potom do poriadku.

36./ Súd v závere poukazuje na to, že rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).

37./ O trovách konania rozhodol súd podľa ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ).