Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/273/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia o úprave styku

s maloletou L. D.D., bývajúcou u matky, zastúpenou kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, dieťa rodičov matky – Mgr. K. D.,

bývajúcej v B.B. a otca – R. D., bývajúceho v B.B., vedenej na Okresnom súde Bratislava IV

pod sp.zn. , o dovolaní povinnej, zastúpenej advokátskou kanceláriou LEGAL

ADVISORY GROUP, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Stavbárska 7, proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 25. apríla 2013, sp.zn.18 CoE 124/2013 takto

rozhodol:

Dovolanie povinnej o d m i e t a .

Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 11. februára 2013, č.k. -179

uložil matke K. D. pokutu vo výške 200 € s povinnosťou zaplatiť ju do 15 dní

od právoplatnosti tohto uznesenia na účet Okresného súdu Bratislava IV. Svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že matka nerešpektuje záväzné pokyny súdu prvého stupňa ako jej ukladá

právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, č.k. -36 z 9. novembra 2009.

Konštatoval, že matka maloletú odmietla pripraviť na styk s otcom a odovzdať dieťa v čase

určenom právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím na uskutočnenie núteného

výkonu rozhodnutia 6. februára 2013, čím zmarila výkon súdneho rozhodnutia, a preto jej

udelil pokutu vo výške 200 €.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 25. apríla 2013, sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Poukázal na obsah spisu a konštatoval, že nie je

možné, aby jeden z rodičov uplatňoval len svoje rodičovské práva a druhý z rodičov bol

2

zaviazaný len rodičovskými povinnosťami. V danom prípade je nerealizovanie styku otca

so svojim maloletým dieťaťom následkom toho, že matka maloletej svojej rodičovskej

zodpovednosti nedostála. Jej zodpovednosťou, a teda aj povinnosťou, ktorú si pod následkom

sankcií musí plniť ako rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti je to, aby dieťa

malo zabezpečený a bol mu umožnený riadny kontakt s druhým rodičom, ak tento druhý rodič

má o kontakt záujem, a aby sa aj tento rodič mohol podieľať na starostlivosti o dieťa,

výchovne naň pôsobiť a zabezpečovať tak uplatňovanie svojich rodičovských práv a aj

plnenie si svojich rodičovských povinností. Matka nemôže nerealizovanie styku otca

s maloletou dôvodiť nechuťou dieťaťa ísť so svojim otcom a takýmto spôsobom prenášať

zodpovednosť za nerealizovanie styku otca na maloletú, resp. opakovane poukazovať

na nezáujem otca maloletej, čo sa javí byť účelové a nedôvodné, vzhľadom na predložené

správy OR PZ Bratislava. Exekučný súd je súdom uskutočňujúcim nútené vykonanie

exekučného titulu, čo znamená zabezpečiť vynútenie styku rodiča s maloletým dieťaťom.

Donucovací režim pri tejto forme výkonu rozhodnutia predpokladá, ak to exekučný súd

považuje za účelné, ukladanie pokút, ako úkony súdu predchádzajúce vlastnému realizovaniu

vynúteného odňatia dieťaťa jednému z rodičov a odovzdanie ho druhému rodičovi. Po novele

vykonanej sa táto pokuta zvýšila

na sumu 200 € a zakotvila sa možnosť vyzvať príslušný štátny orgán, aby zastavil výplatu

rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu, resp., aby zastavil výplatu

prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu. Ide

o snahu zákonodarcu rozšíriť manévrovací priestor súdu pred vlastným núteným výkonom,

ktorý, ako každý vynútený prostriedok nesie v sebe i negatíva, ktorých adresátmi budú

v určitej miere i maloleté deti. Stotožnil sa preto s právnym názorom súdu prvého stupňa, že

povinná naďalej bráni oprávnenému naplniť vykonateľné rozhodnutie súdu, čím mu

znemožňuje vykonávať jeho základné rodičovské právo a odvolaním napadnuté uznesenie

podľa ako vecne správne, potvrdil.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie matka maloletej.

Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením tvrdiac, že postupom

súdov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietala, že súdy nižšieho stupňa

nedostatočne zistili skutkový stav veci, pretože nezohľadnili skutočnosti, ktoré majú rozhodný

význam pre posúdenie veci. Oponovala názoru súdov nižšieho stupňa, že by oprávnený mal

skutočný záujem o maloletú L., jeho konanie podľa jej názoru vytvára vyhrotené situácie

a nemôže byť preto považované za snahu o realizáciu styku s maloletou. Súdom nižšieho

stupňa taktiež vytýkala, že mali prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa, ktoré sa odmieta

s otcom stýkať, pretože ho nepozná. Navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého

rozhodnutia.

Otec maloletej sa k dovolaniu matky nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o poriadkovej pokute, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania navrhovateľa z ustanovenia nemožno

vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

So zreteľom na povinnou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi

a navrhovateľovi neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Obsah dovolania svedčí o názore dovolateľky, že k procesnej vade konania v zmysle

došlo v dôsledku nedostatočného zistenia skutkového stavu súdmi

nižšieho stupňa.

Dovolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania

nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“

odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne

uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania.

K návrhu matky maloletej na vykonanie dokazovania v dovolacom konaní výsluchom

ňou navrhovaných svedkov a otca maloletej dovolací súd považuje za potrebné poukázať

na ustanovenie 243a ods. 2, veta druhá , z ktorého je vyplýva, že dovolací súd

nevykonáva dokazovanie. Z uvedeného dôvodu nie je možné jej návrhu na doplnenie

dokazovania vyhovieť.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

matky nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie matky maloletej ako neprípustné podľa

v spojení s odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti povinnej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. júla 2014

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová