Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tost/26/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. júla 2014 v trestnej veci obžalovaného R. Š.

a spol., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/, písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a iné, o sťažnosti prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. ,

z 3. júla 2014 takto

rozhodol:

I. Podľa uznesenie Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. , z 3. júla 2014 sa z r u š u j e.

II. Podľa žiadosť obžalovaného R. Z., nar. X., o prepustenie

z väzby sa z a m i e t a, s tým, že dôvody väzby trvajú naďalej podľa § 71 ods. 1 písm. c/

III. Väzba obžalovaného R. Z. dohľadom probačného a mediačného úradníka

podľa sa n e n a h r á d z a.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn.

, z 3. júla 2014 bol podľa obžalovaný R. Z. prepustený

z väzby na slobodu. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že obžalovaný R. Z. dňa 3. júla 2014

prostredníctvom obhajcu podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu s tým, že sú tu nové

dôvody na prepustenie z väzby. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

, pričom v pribiehajúcom trestnom konaní z vykonaného dokazovania vyplýva,

že okrem výpovede svedka N., ktorý nepriamo označuje obžalovaného ako šoféra

2

motorového vozidla, nebol vykonaný a nie je navrhnutý ani žiadny ďalší dôkaz, ktorý

by mohol priamo či nepriamo potvrdiť jeho výpoveď. Zároveň došlo k výpovedi

obžalovaného Š., ktorý obžalovaného Z. vyviňuje a k výpovedi obžalovaného D., ktorý

rovnako vyviňuje obžalovaného Z. zo spáchania skutku. Dôvody väzby tak, ako boli ustálené

u obžalovaného Z., pominuli, nikdy sa nechoval kolúzne a ani nemal reálnu možnosť ani

dôvod niekoho ovplyvňovať a je bezúhonný. Ďalšie konanie, ktoré je proti nemu vedené

na Okresnom súde Trnava, prebieha už približne 7 rokov a v tej dobe sa nedopustil žiadneho

ďalšieho činu. Riadne sa obžalovaný dostavoval a platí princíp prezumpcie neviny. Prokurátor

navrhol žiadosť obžalovaného Z. o prepustenie z väzby na slobodu zamietnuť. Súd prvého

stupňa dospel k záveru, že žiadosť obžalovaného R. Z. je dôvodná. V rámci hlavného

pojednávania bola vykonaná väčšia časť dokazovania výpoveďami svedkov, ktorých mohol

kolúzne ovplyvňovať a ďalšie dokazovanie, ktoré bude na hlavnom pojednávaní vykonané,

nie je takého charakteru, ktoré by odôvodňovalo obavu z možného ovplyvňovania. Dôvody

kolúznej väzby teda pominuli. S poukazom na to, že obžalovaný je vo väzbe

od 2. augusta 2013, ako aj na dôkaznú situáciu, ktorá bola zistená na hlavnom pojednávaní,

došlo k zoslabeniu dôvodov preventívnej väzby až do takej miery, že súd prvého stupňa môže

dospieť k záveru, že aj dôvody preventívnej väzby u obžalovaného pominuli.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vyhlásené na hlavnom pojednávaní dňa

3. júla 2014 a po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní prokurátor Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal sťažnosť, ktorú

odôvodnil písomným podaním zo 7. júla 2014. V písomných dôvodoch sťažnosti prokurátor

podrobne rozoberá doteraz vykonané dokazovanie a dochádza k záveru, že nedošlo

k zoslabeniu dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, ktorej sa mal dopustiť

obžalovaný R. Z.. Svedok F. N. aj na hlavnom pojednávaní stále usvedčuje uvedeného

obžalovaného, pričom jasne vypovedal, že obžalovaný R. Š. mu povedal, že bude pokračovať

v konaní smerujúcom k usmrteniu poškodeného M. Š. práve s obžalovaným R. Z..

V súvislosti s existenciou dôvodnosti trvania takzvanej kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1

písm. b/ prokurátor poukazuje na kolúzne správanie sa obžalovaného, ktoré bolo

podkladom pre existenciu kolúznej väzby podľa od samého

začiatku obmedzenia osobnej slobody obžalovaného R. Z., pričom tento dôvod väzby

akceptovali súdy v podstate až do 3. júla 2014. V súvislosti s existenciou trvania takzvanej

preventívnej väzby podľa prokurátor tvrdí, že v prípade

prepustenia obžalovaného R. Z. na slobodu, existuje obava z dokonania skutku, keďže všetky

ostatné osoby, ktoré sa mali podieľať na skutku, sú v súčasnosti buď vo výkone trestu odňatia

3

alebo vo väzbe v inej trestnej veci. V prílohe k sťažnosti pripojil kópiu uznesenia o vznesení

obvinenia podľa , ČVS: PPZ-185/NKA-PZ-BA-2014, zo dňa

3. júna 2014, ktorým boli obvinení M. K. - ako objednávateľ a M. B. pre pokus obzvlášť

závažného zločinu úkladnej vraždy, pričom objektom konania páchateľov mal byť M. Š..

Prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. a/

zrušil napadnuté uznesenie a aby rozhodol vo veci sám tak, že podľa

zamietne žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu s tým, že naďalej

trvajú dôvody väzby podľa , Poukázal zároveň na to,

že v predmetnej veci u obžalovaného R. Z. nie sú ani žiadne výnimočné okolnosti prípadu

v zmysle , aby bola jeho väzba nahradená dohľadom probačného

a mediačného úradníka podľa

K dôvodom sťažnosti prokurátora sa vyjadril obžalovaný R. Z. prostredníctvom

obhajcu písomným podaním zo 14. júla 2014. V písomnom podaní, po konštatovaní

základných faktov v prebiehajúcom trestnom konaní, rozoberá výsledky dokazovania, ktoré

bolo vykonané na hlavnom pojednávaní v termíne od 1. júla 2014 do 3. júla 2014 na súde

prvého stupňa a opakuje a rozširuje svoju argumentáciu, na ktorej založil žiadosť

o prepustenie z väzby tak vo vzťahu k dôvodnosti tzv. kolúznej väzby ako i k dôvodnosti

preventívnej väzby. Obžalovaný R. Z. v písomnom podaní navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky po oboznámení sa so spisovým materiálom sťažnosť prokurátora

ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol podľa

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie

predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením

, v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom

ako nezamietol sťažnosť z dôvodov alebo písm. b/ , na základe

sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to,

či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania,

ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré by mohli

spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril

z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté

uznesenie, nedošlo k porušeniu , alebo iných mimo

4

trestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť

založené na nepráve.

Sťažnosť prokurátora proti uzneseniu súdu prvého stupňa bola podaná v súlade

s ustanovením , ,

. Zároveň, túto, prokurátor v súlade s

odôvodnil.

Najvyšší súd sa nestotožnil s napadnutým výrokom uznesenia súdu prvého stupňa,

ktorý považuje za neudržateľný a s poukazom na povahu veci sám o väzbe obžalovaného

R. Z. rozhodol.

Z vyšetrovacieho a súdneho spisu vyplýva nasledovná základná faktografia

v prebiehajúcej trestnej veci obžalovaného R. Š. a spol.

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej

jednotky, Prezídia Policajného zboru uznesením zo dňa 30. júla 2013,

ČVS : PPZ-644/NKA-PZ-BA-2013, vzniesol R. Z. (a iným osobám) obvinenie za obzvlášť

závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu pokusu podľa k

ods. 1, ods. 2 písm. f/ spáchaného formou spolupáchateľstva podľa

na tom skutkovom základe, že

L. B. ako hierarchicky najvyššie postavená osoba v jednej časti zločineckej skupiny,

ktorej členovia sa označujú ako „S.“, na základe objednávky od doposiaľ nezistenej osoby

zadal s prísľubom finančnej odmeny v bližšie nezistený deň začiatkom roka 2010, na bližšie

nezistenom mieste, R. Š., ako nižšie postavenému členovi zločineckej skupiny, usmrtenie

M. Š., nar. X., kde R. Š. následne oslovil R. Z. a spolu s vopred uváženou pohnútkou

pripravili usmrtenie M. Š. a to tak, že dňa 2. marca 2011, v čase okolo 09.20 hod., potom,

ako sa M. Š. zohol na zadné sedadlo osobného motorového vozidla Hyundai Santa Fe

EČV: D. stojaceho v areáli čerpacej stanice B. na H. ulici v R., sa kuklou zamaskovaný R. Š.

pokúsil cez stiahnuté zadné okno za sedadlom spolujazdca osobného motorového vozidla

značky Škoda Octavia čiernej farby s nezisteným EČV stojaceho na H. ulici v R. najmenej

jedenkrát vystreliť na M. Š. z bližšie nezistenej strelnej zbrane s namontovaným tlmičom,

avšak k výstrelu a zraneniu M. Š. nedošlo, pričom následne R. Š. spolu s R. Z., ktorý riadil

5

osobné motorové vozidlo Škoda Octavia čiernej farby s nezisteným EČV, v ktorom

sa nachádzal R. Š., z miesta činu ušli.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

dňa 25. apríla 2014 pod č. VII/2Gv 117/13/1000-143, podal obžalobu okrem iných

na R. Z. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

k , spáchaného formou

spolupáchateľstva podľa na tom skutkovom základe v bode 1/, že

M. K. ako člen zločineckej skupiny, ktorej členovia sa označujú ako „S.“ a pôsobiaci

priamo pod hierarchicky najvyššie postaveným členom celej zločineckej skupiny s prezývkou

„K.“, požiadal na bližšie nezistenom mieste a v bližšie nezistený deň pravdepodobne

začiatkom roku 2010 L. B., ako hierarchicky najvyššie postavenú osobu v jednej časti, tej istej

zločineckej skupiny „S.“, o zabezpečenie vykonania únosu M. Š., nar. X., prostredníctvom

L. B. podriadených, nižšie postavených členov zločineckej skupiny „S.“, za čo sľúbil odmenu

15 000 €, kde následne M. K. v bližšie nezistený deň roka 2010 pred dňom 25. júla 2010

pravdepodobne v priestoroch F. na M. č. X. v B. oslovil L. B. s tým, že zmenil objednávku

z únosu na usmrtenie M. Š. a zvýšil odmenu na sumu 35 000 €, na čo L. B. zadal uvedenú

objednávku na usmrtenie M. Š. s prísľubom uvedenej finančnej odmeny na bližšie nezistenom

mieste R. Š., ako nižšie postavenému členovi zločineckej skupiny „S.“, pričom M. K. okrem

informácií o osobe M. Š. poskytol na vykonanie skutku aj zálohu vo výške 5 000 €, ktorú

odovzdal L. B. v bližšie nezistený deň roka 2010 pred dňom 25. júla 2010 pravdepodobne

v priestoroch F. na M. č. X. v B. a L. B. ju následne odovzdal R. Š., ktorý oslovil

aj R. Z. a spolu pripravili usmrtenie M. Š. a to tak, že dňa 2. marca 2011 v čase okolo

09.20 hod. potom, ako sa M. Š. zohol nad zadné sedadlo osobného motorového vozidla

Hyundai Santa Fe EČV: D. stojaceho v areáli čerpacej stanice B. na H. ulici v R., sa kuklou

zamaskovaný R. Š. pokúsil cez stiahnuté zadné okno za sedadlom spolujazdca osobného

motorového vozidla zn. Škoda Octavia čiernej farby s nezisteným EČV stojaceho na H. ulici

v R. najmenej jedenkrát vystreliť na M. Š. z bližšie nezistenej strelnej zbrane

s namontovaným tlmičom, avšak k výstrelu a zraneniu M. Š. nedošlo, pričom následne R. Š.

spolu s R. Z., ktorý riadil osobné motorové vozidlo Škoda Octavia čiernej farby s nezisteným

EČV, v ktorom sa nachádzal R. Š., z miesta činu ušli.

Súd prvého stupňa vykonal v trestnej veci obžalovaného R. Z. a spol. hlavné

pojednávanie v dňoch 1. marca 2014 až 3. júla 2014, pričom hlavné pojednávanie

6

je aktuálne odročené na 31. júla 2014. Z obsahu zápisníc ohľadom pojednávaní vyplýva,

že súd prvého stupňa vykonal doteraz prevažujúcu väčšinu dôkazov a na hlavné

pojednávanie dňa 31. júla 2014, je okrem strán konania predvolaný znalec PhDr. M. a svedok

- poškodený M. K..

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok,

pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 61/2013, z 2. augusta 2013 v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 13. augusta 2013

bol obžalovaný R. Z. vzatý do väzby z dôvodov , s tým,

že lehota väzby začala obžalovanému plynúť od 31. júla 2013 o 11.15 h.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica, sp. zn. 61/2013, z 12. februára 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 18. februára 2014 bola

obžalovanému R. Z. predĺžená lehota väzby do 31. mája 2014 a jeho väzba nebola nahradená

dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa

5. mája 2014, sp. zn. , v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , zo dňa 12. mája 2014 bola zamietnutá žiadosť

obžalovaného R. Z. o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň jeho väzba nebola nahradená

dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica,

sp. zn. , z 9. júna 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , z 19. júna 2014 bola zamietnutá žiadosť obžalovaného

R. Z. o prepustene z väzby na slobodu a jeho väzba nebola nahradená dohľadom probačného

a mediačného úradníka.

Podľa obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania

rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,

opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

7

žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Obžalovaný R. Z. podal novú žiadosť o prepustenie z väzby dňa 3. júla 2014,

teda pred uplynutím 30-dňovej lehoty po právoplatnosti uznesenia, ktorým bola jeho

predchádzajúca žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá.

Najvyšší súd preskúmal obsah žiadosti obžalobného R. Z. o prepustenie z väzby

na slobodu, ktorá bola doručená súdu prvého stupňa 4. júna 2014 (č.l. 3973-3977) a obsah

žiadosti z 3. júla 2014, ktorú obžalovaný R. Z. predniesol na hlavnom pojednávaní

prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 4102) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa

postupoval správne, keď meritórne rozhodol o žiadosti obžalovaného R. Z. z 3. júla 2014

napriek tomu, že táto bola podaná pred uplynutím 30-dňovej lehoty po právoplatnosti

rozhodnutia príslušného súdu o predchádzajúcej žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby,

ktorým bola žiadosť obžalovaného zamietnutá. V žiadosti z 3. júla 2014 totiž obžalovaný

R. Z. uvádza nové dôvody, pre ktoré žiada prepustenie z väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu

prvého stupňa, ktorými odôvodnil svoj záver o tom, že dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1

písm. b/ vzhľadom na aktuálny stav trestného konania u obžalovaného

R. Z. pominuli. Argumentácia súdu prvého stupňa je v tejto časti napadnutého uznesenia

výstižná, najvyšší súd si ju v plnom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ňu poukazuje.

Samotná tzv. kolúzna väzba v zmysle v porovnaní s inými

väzobnými dôvodmi znamená citeľnejší zásah do osobnej slobody jedinca a existencia

dôvodnosti takejto väzby je spravidla spojená s určitým stavom a nielen s konaním osoby,

ktorej je z dôvodu tzv. kolúzneho správania obmedzená osobná sloboda. Samotná

argumentácia sťažovateľa vo vzťahu k existencii dôvodov tzv. kolúznej väzby má už len

hypotetický charakter a nešpecifikuje spôsob a možnosti pôsobenia na svedkov, znalcov,

spoluobvinených alebo iného marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné

stíhanie obžalovaným R. Z. v prejednávanej veci.

Na druhej strane sa najvyšší súd nestotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa,

ktorou odôvodnil zánik dôvodov väzby v zmysle

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy,

ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné

8

stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,

alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Rovnaké kritériá platia aj pre prípad skúmania existencie dôvodov väzby počas

prebiehajúceho trestného konania, bez ohľadu na jednotlivé fázy trestného konania.

Je nevyhnutné zdôrazniť, že dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý bolo

obžalovanému R. Z. vznesené obvinenie, sa zvýšila natoľko, že príslušný prokurátor na súde

prvého stupňa podal na neho obžalobu. Pri posudzovaní dôvodov väzby orgány činné

v trestnom konaní a súd môžu prihliadať len na tie okolnosti a zistenia, ktoré majú základ

v procesne vykonanom dokazovaní a sú významné pre záver o existencii niektorého

z dôvodov väzby v zmysle a Uvedené ustanovenia spolu

s vyjadrujú ústavnú zásadu, že obvineného možno vziať do väzby iba z dôvodov

a načas ustanoveným zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Nadriadený súd zastáva názor, že dôvody tzv. preventívnej väzby v zmysle § 71

ods. 1 písm. c/ v prípade obžalovaného R. Z. pretrvávajú naďalej tak, ako boli

ustálené predchádzajúcimi rozhodnutiami sudcu pre prípravné konanie, súdu prvého stupňa

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd ale zdôrazňuje, že pretrvávanie

dôvodného podozrenia, že osoba, ktorá bola pozbavená slobody väzbou, spáchala trestný čin,

je conditio sine qua non (podmienka, bez ktorej nie) zákonnosti jej ďalšieho držania vo väzbe.

Po uplynutí určitého času to však už nestačí, pričom keď má väzba trvať naďalej, musí

pristúpiť iný významný a dostatočný dôvod alebo dôvody, a naviac musí byť preukázané,

že kompetentné orgány postupujú vo veci s osobitnou starostlivosťou. Najvyšší súd

si je vedomý významu osobnej slobody jedinca ako jedného zo základov demokratickej

spoločnosti, a preto zdôrazňuje, že väzba je výnimočným opatrením. V súčasnom štádiu

konania pred súdom prvého stupňa sa najvyšší súd nestotožňuje s názorom súdu prvého

stupňa, podľa ktorého došlo k zoslabeniu dôvodov preventívnej väzby až do takej miery,

že senát môže dospieť k záveru, že aj dôvody preventívnej väzby u obžalovaného R. Z.

pominuli. A neobstojí ani poukaz na to, že obžalovaný je vo väzbe od 2. augusta 2013.

Tvrdenie súdu prvého stupňa o zoslabení dôkaznej situácie obžalovaného R. Z.

je podľa názoru najvyššieho súdu výsledkom izolovaného hodnotenia doteraz vykonaných

dôkazov v priebehu hlavného pojednávania. Dôkazy je ale potrebné hodnotiť nielen

jednotlivo, ale aj vo všetkých súvislostiach. Analýzou výpovedí svedkov M. Š. a F. N. možno

9

nájsť také súvislosti, ktoré neodôvodňujú záver súdu prvého stupňa o zoslabení dôkaznej

situácie v prospech obžalovaného R. Z.. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že v priebehu

konania pred súdom neboli zatiaľ vykonané žiadne dôkazy, alebo ktoré by boli dôvodom

pre konštatovanie o dramatickej zmene dôkaznej situácie oproti situácii, ktorá existovala

v čase podania obžaloby. Z priebehu hlavného pojednávania totiž jednoznačne vyplýva,

že ani jeden z vypočutých obžalovaných, prípadne svedkov, nezmenil svoju výpoveď

oproti prípravnému konaniu.

Ustanovenie určuje podmienky tzv. preventívnej väzby.

Pokračovaním v trestnej činnosti sa rozumie nielen opakovanie toho istého trestného činu,

ale aj spáchanie trestného činu tej istej povahy. Osoba obžalovaného R. Z. (jeho sklony

k páchaniu trestnej činnosti naznačuje ďalšie trestné konanie prebiehajúce v súčasnosti

na inom súde) a povaha prejednávaného skutku sú podľa názoru najvyššieho súdu dôvodmi,

ktoré umožňujú záver o nebezpečenstve pokračovania v trestnej činnosti obžalovaným R. Z.

v prípade, ak by bol prepustený z väzby na slobodu.

Podľa medzinárodné zmluvy o ľudských

právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie

nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Pri aplikácii citovaného ustanovenia vyplýva povinnosť

pre súd skúmať podmienky väzby aj v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len Dohovor), vzhľadom k tomu, že väzbou dochádza k zásahu

do jedného zo základných ľudských práv a slobôd priznaných Slovenskej

republiky a čl. 5 ods. 1 Dohovoru.

Dôvody väzby, ktoré vyplývajú z čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru, sú stavané

alternatívne. Na vzatie do väzby a držanie v nej preto postačuje akýkoľvek stav uvedených

dôvodov, teda dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu a potreba zabrániť osobe

v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

Vo vzťahu preventívnej väzby k Dohovoru a judikatúre Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len ESĽP) je potrebné uviesť, že podľa judikatúry ESĽP preventívna väzba

10

antedeliktum nie je Dohovorom dovolená (rozsudok Ječius vs. Litva z 31. júla 2000).

Podľa ESĽP tento dôvod je obmedzený len na poskytnutie prostriedku zmluvným štátom,

ako prekaziť určitý konkrétny trestný čin, teda v podstate len na prekazenie trestného činu

v štádiu pokusu, pre ktorý sa potom vedie trestné stíhanie. Nebezpečenstvo opakovania

trestného činu ako dôvod väzby neopiera ESĽP o slová Dohovoru „je nutné zabrániť

spáchaniu trestného činu“, ale o oprávnenie, ktoré ESĽP priznáva zmluvným štátom stanoviť

vedľa dôvodov uvedených v čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru ďalšie dôvody zatknutia,

ktoré pristúpia naviac k dôvodnému podozreniu. Z toho vyplýva, že dôvod väzby,

tak ako je upravený v ustanovení a jeho aplikácia v judikatúre

všeobecných súdov, nie je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru.

Podľa názoru najvyššieho súdu v prípade obžalovaného R. Z. sú splnené podmienky

väzby aj v súlade s čl. 5 ods. 1 Dohovoru.

V súvislosti s argumentáciou súdu prvého stupňa o dĺžke trvania väzby

od 2. augusta 2013, najvyšší súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého

orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné väzobné veci vybavovať prednostne

a urýchlene. Po analýze vyšetrovacieho a súdneho spisu najvyšší súd dospel k záveru,

že požiadavka rýchlosti stanovená ustanovením bola orgánmi činnými

v trestnom konaní a súdmi, ktoré konali v prípravnom konaní, rešpektovaná a túto požiadavku

spĺňa i postup súdu prvého stupňa po podaní obžaloby. Najvyšší súd zároveň považuje

za významné zdôrazniť, že osobitná rýchlosť pri posudzovaní prípadu, na ktorú má osoba

držaná vo väzbe právo, nemôže byť na ujmu úsilia sudcu plniť svoju úlohu s patričnou

starostlivosťou.

V súlade s aktuálnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky aj najvyšší súd

za zákonný a ústavne konformný považuje taký postup, keď o nenahradení väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka sa rozhodne samostatným výrokom v uznesení. Potreba

individualizácie výroku uznesenia, ktorým sa rozhodovalo o nahradení, resp. nenahradení

väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, vyplýva z relevantných ustanovení

o väzbe a procesných prostriedkov o náhrade väzby a najmä z charakteru

základného práva na osobnú slobodu. Zásah do osobnej slobody v podobe jej obmedzenia

musí mať svoj jednoznačný základ vo výrokovej časti súdneho rozhodnutia, s ktorou zákon

spája právne účinky a musí sa odzrkadliť aj v jeho samostatnom odôvodnení. Najvyšší súd,

rozhodujúci na podklade sťažnosti prokurátora o väzbe, bol povinný vzhľadom na preferenciu

11

osobnej slobody vyplývajúcu z čl. 5 ods. 1 Dohovoru skúmať, či účel väzby nemožno

rovnako dobre dosiahnuť ponechaním obžalovaného na slobode za súčasného dohľadu

probačného a mediačného úradníka. Argumenty obžalovaného uplatnené v žiadosti

o prepustenie z väzby a vo vyjadrení k sťažnosti prokurátora nepresvedčili najvyšší súd o tom,

že právny záujem obžalovaného na osobnej slobode prevažuje nad rizikom naplnenia

väzobných dôvodov, ktorú skutočnosť premietol do výroku vlastného uznesenia, ktorým

rozhodol o nenahradení väzby obžalovaného R. Z. dohľadom probačného a mediačného

úradníka.

Najvyšší súd procesný prostriedok, a to dohľad probačného a mediačného úradníka,

nepovažuje za dostatočný na náhradu väzby obžalovaného R. Z.. Tento názor primárne opiera

o závažnosť skutku, pre ktorý je voči nemu vedené trestné konanie, keď jeho konanie

smerovalo proti životu a zdraviu fyzickej osoby s nenapraviteľným následkom. Záver

najvyššieho súdu, podľa ktorého nepovažuje procesný prostriedok - dohľad probačného

a mediačného úradníka za dostatočnú náhradu väzby v prípade obžalovaného R. Z., vyplýva

z povinnosti súdu pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, t.j. na dôsledné zachovávanie zákona,

aby bola vo vedomí verejnosti upevňovaná viera v spravodlivosť postupu a rozhodovania

orgánov činných v trestnom konaní a súdov v záujme dôsledného dodržiavania zákonov

a rešpektovania základných práv a slobôd jednotlivých fyzických a právnických osôb.

Najvyšší súd pri rozhodovaní o sťažnosti prokurátora neopomenul ani argumentáciu

obžalovaného R. Z. uplatnenú v žiadosti o prepustenie z väzby a vo vyjadrení k sťažnosti

prokurátora vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ,

ktorú argumentáciu si osvojil aj súd prvého stupňa. Po analýze nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. , z 18. októbra 2001 najvyšší súd nespochybňuje

aktuálnosť záverov vyslovených ústavným súdom, treba však upozorniť na to, že ústavný súd

prejednával v označenej veci sťažnosť sťažovateľa, obsahom ktorej nebol skutkový a právny

stav identický s prejednávanou trestnou vecou obžalovaného R. Z.. S poukazom na svoj názor

na hodnotenie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa v prejednávanej veci je najvyšší

súd toho názoru, že východiská, ktoré obsahuje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. , z 18. októbra 2001 sú v prejednávanej trestnej veci obžalovaného R. Z.

neaplikovateľné.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo,

potom najvyšší súd postupom podľa zrušil sťažnosťou

12

napadnuté uznesenie a zamietol žiadosť obžalovaného R. Z. o prepustenie z väzby s tým,

že dôvody väzby podľa trvajú naďalej a nenahradil väzbu

obžalovaného R. Z. dohľadom probačného a mediačného úradníka.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 16. júla 2014

JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Vypracoval : JUDr. Pavol Polka

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová