Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/21/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Richarda Bureša

na neverejnom zasadnutí konanom 22. júla 2014 v trestnej veci obvineného M. V. pre zločin

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zák., v konaní vedenom Okresným súdom

Považská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní obvineného podaného

prostredníctvom obhajcu Mgr. V. L., proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.

, z 24. novembra 2011 takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. V. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. , zo 4. októbra

2011 bol obvinený M. V. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom

na ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od začiatku roku 2011 takmer denne, spočiatku v rodinnom dome číslo X., v obci M.,

okres P., kde býval s rodinou u svojich rodičov, neskôr aj v novostavbe rodinného domu

bez popisného čísla, v tej istej obci, postaveného v blízkosti domu rodičov, kde sa rodina

presťahovala začiatkom mesiaca marec roku 2011, pod vplyvom alkoholu bezdôvodne týral

svoju manželku I. V., nar. X. a to tak, že ju opakovane fyzicky napádal päsťou ruky

a kopancami, udieral ju do rôznych častí tela, neustále ju urážal svojimi vulgárnymi

a oplzlými nadávkami a opakovane sa jej vyhrážal zabitím a hodením do žumpy, a to nielen

jej, ale aj ich dvom dcéram – mal. D. V., nar. X. a mal. K. V., nar. X., konkrétne dňa

11. marca 2011 asi o 14.00 hod., keď poškodená I. V. niesla stôl spolu s obvineným

2

po schodoch v novostavbe rodinného domu z poschodia na prízemie, pričom cúvala, keď bola

na poslednom schode, obvinený V. jej oplzlou výčitkou povedal, že ide pomaly, po čom

posunul stôl do poškodenej, ktorá stratila rovnováhu, spadla dozadu a utrpela zranenie členka

pravej nohy, v dôsledku čoho bola práceneschopná; v presne nezistený deň po hore uvedenom

incidente v mesiaci marec roku 2011 asi o 22.00 hod., bez príčiny vulgárne nadával manželke

I. V. a urážal ju pred deťmi D. a K. V., vyháňal ich z domu, zobral z pivnice sekeru, vyšiel

s ňou na poschodie domu, kde sa už manželka a dcéry pripravovali na spánok, všetkým trom

vulgárne nadával a vyhrážal sa im, že ich pozabíja, po čom všetky tri poškodené v obave

o svoj život a zdravie, v nočnom prádle a bosé ušli z domu von, kde mobilným telefónom

zavolali starého otca – M. V., ktorý ich svojim vozidlom zaviezol ku nemu domov,

kde prespali; dňa 3. apríla 2011 asi o 12.30 hod. sa opäť vyhrážal manželke a deťom, že ich

pozabíja, hodí do žumpy, pričom bol agresívny a nervózny, vyvolával u poškodených strach

a obavu svojim správaním, nakoľko následne rozbil kladivom sklenené výplne na dvoch

dverách a jedny poškodil, po čom mal. K. V. zo strachu z domu ušla; dňa 4. apríla 2011,

v presne nezistenom čase, fyzicky napadol I. V. tak, že ju ťahal za vlasy a chcel ju rukami

udierať do hlavy, čomu sa poškodená bránila svojimi rukami, na ktoré dopadali jeho údery

a opäť sa jej vyhrážal, že ju zabije a hodí do žumpy; dňa 5. apríla 2011 dopoludnia opäť

vyháňal manželku I. V. z domu, aby vypadla a zmizla, že dom je len jeho, na čo reagovala

slovami, že ju nevyženie, že dom patrí aj jej, po čom jej dvakrát omotal kábel elektrickej

vŕtačky, ktorú vtom čase držal v ruke, okolo krku a chcel ho utiahnuť, čomu poškodená

zabránila svojimi rukami, pričom veľmi kričala, lebo sa bála o svoj život, a vtedy obvinený

od ďalšieho konania upustil; dňa 6. apríla 2011 asi o 8.00 hod. bezdôvodne vulgárne nadával

manželke I. V., vyháňal ju z domu, že tam nemá čo robiť a podobne, po čom odišla

na lekársku kontrolu v dôsledku zraneného členka a keď sa popoludní v ten istý deň asi

o 15.00 hod. vrátila domov, obvinený V. po chvíli prišiel pod vplyvom alkoholu, vulgárne jej

nadával a fyzicky napadol brata poškodenej K. Š., nar. X., ktorý tam prišiel v tom čase

na návštevu s jej bratom R. Š. a jej matkou J. B. a to preto, že mu dohováral, aby nebil jeho

sestru, po čom ho chytil pod krk, roztrhol mu retiazku a poškodil tričko a neskôr ho aj udrel

do hlavy, po čom následne všetkých vyhodil von z domu so slovami, že tam nemajú čo robiť,

a vtedy bola privolaná hliadka polície, ktorá obvineného zadržala, týmto konaním spôsoboval

manželke I. V. a dcéram D. V. a K. V. fyzické a psychické utrpenie, pretože z jeho správania

sa v dôsledku vulgárnych nadávok a neustáleho sa vyhrážania zabitím, majú všetky tri

psychické problémy, I. V. často vracala, mala poruchy spánku, plakávala, podobne ako aj

3

maloleté dcéry, ktoré trpeli najmä tým, že sa takto správal voči ich matke a nebral na vedomie

ani ich dohováranie, aby prestal s požívaním alkoholu.

Za to mu okresný súd uložil:

Podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody

na sedem rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., § 74 ods.1 Tr. zák. mu bolo uložené

ochranné ústavné protialkoholické liečenie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený M. V..

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/,

ods. 3 rozsudok súdu prvého stupňa z r u š i l vo výroku o treste odňatia slobody

a spôsobe jeho výkonu a na podklade obžalovaného M. V. odsúdil podľa

§ 208 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ a § 39 ods. 1

Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal obvinený prostredníctvom obhajcu

Mgr. V. L. d o v o l a n i e .

Dovolateľ v ňom uviedol, že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo

na obhajobu, rozhodnutie súdu druhého stupňa, rovnako ako rozhodnutie súdu prvého stupňa,

je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku, na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia a bolo mu uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné

podmienky.

4

Týmto uplatnil dovolacie dôvody podľa 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/, písm. j/

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa písm. j/ ods. 1 , ten podľa dovolateľa

spočíva v uložení ochranného opatrenia na podklade znaleckého dokazovania, ktoré nebolo

vykonané v súlade so zákonom.

Dovolací dôvod podľa písm. c/ uvedeného ustanovenia bol podľa obvineného

naplnený tým, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní neprečítal písomne vypracovaný

znalecký posudok znalca MUDr. S. H., ani posudok znalkyne MUDr. K., a to aj napriek tomu,

že sa naň (na časť) pri výsluchu odvolali, čím bolo odopreté právo obvinenému sa k týmto

dôkazom vyjadriť, a tak bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu.

Za toho stavu nemohol oprieť súd rozhodnutie o vine a treste a ochrannom opatrení

o takto vykonané dôkazy, čím došlo podľa dovolateľa aj k naplneniu dovolacieho dôvodu

podľa písm. g/

Dovolací dôvod podľa v podstate odôvodnil tým,

že poukázal na nedostatky v skutkových zisteniach súdu prvého i druhého stupňa, ktorým

vyčítal, že hoci krajský súd doplnil dokazovanie o videonahrávky vyhotovené poškodenou

D. V. na mobilnom telefóne, a na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že svoj

podiel na jeho konaní má i poškodená I. V., neupravil v tomto smere skutkovú vetu

napadnutého rozsudku. Preto mal zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a sám vo veci

rozhodnúť, alternatívne vrátiť vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Namietal i časové vymedzenie skutku od začiatku roku 2011, i keď bolo preukázané,

že až do marca 2011 sa v spoločnej domácnosti s poškodenými nezdržiaval.

Podľa neho malo ísť v jeho konaní iba o priestupok, alebo o prípadné spáchanie

trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák.

Napokon uviedol, že súdy pri rozhodovaní o treste nezistili žiadnu poľahčujúcu

okolnosť. Napriek tomu, že druhostupňový súd formálne uviedol ako poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., pri výmere trestu na ňu v podstate neprihliadol, pretože trest

5

odňatia slobody v trvaní štyroch rokov bol uložený pri porušení ust. § 38 ods. 2, ods. 3

Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, vyslovil rozsudkom

podľa porušenie zákona v ustanoveniach , ,

, , , , , ,

veta druhá , , Tr. zák., Tr. zák.,

ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., v neprospech obvineného, a aby podľa § 386

ods. 2 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. -302, zo dňa

24. novembra 2011 aj rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. -271,

zo dňa 4. októbra 2011, a aby podľa prikázal Okresnému súdu Považská

Bystrica, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Zároveň navrhol, aby mu dovolací súd podľa , veta druhá prerušil

výkon trestu odňatia slobody.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Považská Bystrica vo vyjadrení k dovolaniu

navrhla, aby dovolací súd uznesením podľa dovolanie obvineného

M. V. o d m i e t o l , pretože nie sú splnené ním uvádzané dovolacie dôvody.

Poškodená I. V. sa vyjadrila k prerušeniu výkonu trestu obvineného tak, že súhlasí

s jeho podmienečným prepustením s tou podmienkou, že sa musí výrazne zlepšiť jeho

správanie voči nej a dcéram a najmä musí prestať s pitím alkoholických nápojov.

Poškodená D. V. sa k dovolaniu svojho otca nevyjadrila.

Po tomto postupe bolo dovolanie obvineného predložené Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku

je prípustné ( a ) a bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ); v zákonom stanovenej lehote ( ). Dovolanie

súčasne spĺňa podmienky uvedené v až ako aj obsahové náležitosti

( ).

6

Po preskúmaní veci postupom podľa ods., 1 písm. c/ nie sú splnené.

Podľa dovolanie možno podať, ak

- zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (písm. c/),

- rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom (písm. g/),

- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/),

- bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky

(písm. j/).

K dovolacím námietkam treba predovšetkým uviesť, že tieto sa u obvineného

navzájom prelínajú, týka sa to najmä vykonávania dôkazov výsluchom znalcov, resp.

znaleckého dokazovania, ktoré bolo podkladom na uloženie protialkoholického liečenia

a taktiež výsluchu znalkyne Mgr. E. K. z odboru psychológie o osobnostnej štruktúre

obvineného i poškodených.

Porušenie práva na obhajobu je závažnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací

dôvod podľa je však koncipovaný oveľa užšie, pretože ním nie

je akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva

„zásadným spôsobom“, pričom ide najmä o porušenie ustanovení o povinnej obhajobe

( ).

Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa

treba chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného

a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu

na uplatnenie každého obhajovacieho práva.

V posudzovanej veci mal obvinený na uplatnenie svojich zákonných práv

ustanoveného obhajcu, ktorý tak ako obvinený mal právo sa vyjadriť ku všetkým vykonaným

dôkazom a vykonávať obhajobu osobne i prostredníctvom obhajcu v súlade s ustanoveniami

. Týka sa to i dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie o vine

7

a treste, ale najmä spôsobu vykonania znaleckého dokazovania znalcami MUDr. H.

a MUDr. K. vo vzťahu k uloženej protialkoholickej liečbe ústavnom formou i osobnostnej

štruktúry obvineného i ostatných posudzovaných osôb.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že záver o uložení ochranného protialkoholického

liečenia i záver o osobnostnej štruktúre obvineného oprel súd o výsluchy uvedených znalcov

na hlavnom pojednávaní, teda i keď nedošlo k prečítaniu písomných posudkov z prípravného

konania, posudzujúc túto skutočnosť v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania, nejde

o pochybenie, ktoré by bolo možné podradiť pod dovolacie dôvody podľa písm. c/, písm. g/

a písm. j/ tak, ako sa dožaduje obvinený.

Navyše zo zápisnice o hlavnom pojednávaní na č. l. 405 vyplýva, že práve obhajca

obvineného v súvislosti s návrhom na uloženie ochranného liečenia dal na úvahu súdu,

či by splnenie jeho účelu sa nedosiahlo aj vykonaním tohto ochranného opatrenia

ambulantnou formou, teda nie je pravdou tvrdenie v dovolaní, že sa obvinený a jeho obhajca

nemali možnosť k tomuto dôkazu vyjadriť. Pritom medzi závermi písomných posudkov

a výsluchmi znalcov nie sú žiadne rozpory.

Okresný súd tento posudok z prípravného konania neprečítal, avšak z výsluchu

uvedeného znalca MUDr. H. na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva záver o splnení

zákonných podmienok na uloženie ústavného protialkoholického liečenia obvinenému a tento

záver je v súlade so zisteniami znalca v prípravnom konaní.

Napokon k dovolaciemu dôvodu podľa treba uviesť,

že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté

rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť skutkových zistení ani nesprávne

hodnotenie dôkazov a podobne. Rozsah jeho prieskumnej povinnosti je vždy vymedzený len

dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané. Prax Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky ako súdu dovolacieho dôsledne vychádza zo zásady, že skutkový stav je v prípade

rozhodovania o dovolaní hodnotený len z toho hľadiska či skutok alebo iná okolnosť

skutkovej povahy boli správne právne posúdené, teda či sú právne kvalifikované v súlade

s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda

nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2

ods. 10 , ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia

8

jednotlivých dôkazov podľa , pretože to sú otázky upravené normami

procesného práva a nie hmotným právom. Tento záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie

je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde nemožno

znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna úprava spôsobu rozhodovania

najvyššieho súdu predpokladá, že v tomto konaní nebude dokazovanie vykonané vôbec alebo

len celkom výnimočne v značne obmedzenom rozsahu a zamerané výlučne na to, aby mohlo

byť rozhodnuté o dovolaní ( ).

Podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. kto týra blízku osobu spôsobujúc jej fyzické

utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, vyhrážaním,

vyvolávaním strachu, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie, potrestá sa odňatím

slobody na tri roky až osem rokov. Podľa § 208 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. odňatím slobody

na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

závažnejším spôsobom konania. Ak sa dopustí páchateľ predmetného činu najmenej na troch

osobách, ide o závažnejší spôsob konania v zmysle § 138 písm. j/ Tr. zák.

V posudzovanom prípade dovolací súd zistil, že námietka obvineného, že skutok mal

byť posúdený ako iný trestný čin, prípadne priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,

resp. manželská hádka, ktorá nevykazuje znaky protispoločenského konania, je v rozpore

so stavom veci a zákonom.

Skutok, zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný za vinného, vykazuje všetky

zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,

ods. 2 písm. d/ Tr. zák., pretože obvinený zisteným konaním týral manželku a jeho dve dcéry,

čím ohrozoval ich fyzické i duševné zdravie a spáchal tento čin na viacerých osobách (§ 138

písm. j/ Tr. zák.), teda správne bol uznaný za vinného zo zločinu podľa uvedeného zákonného

ustanovenia.

Pokiaľ ide o námietku obvineného vzťahujúcu sa na rozhodnutie o treste, s touto

sa vysporiadal už odvolací súd, keď správne obvinenému uložil trest pod zákonnú hranicu

odseku 2 § 208 Tr. zák., pričom v súlade s § 39 ods. 1 Tr. zák. dôsledne zohľadnil pomery

páchateľa, u ktorého by použitie základnej trestnej sadzby ustanovenej

najmä pre jeho doterajšiu bezúhonnosť a skutočnosť, že musí absolvovať ochranné proti

9

alkoholické liečenie ústavnou formou, bolo pre páchateľa neprimerane prísne a v rozpore

s účelom trestu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal aj námietkou obvineného ohľadom

uloženia výšky trestu odvolacím súdom v súvislosti s kritériami ukladania trestu v zmysle

ustanovení a základných zásad ukladania sankcií. K tomuto je potrebné

uviesť, že k porušeniu ust. , resp. k ich nesprávnemu použitiu nedošlo.

V zmysle najnovšej judikatúry Najvyššieho súdu R 13/2013 je rozlišovacím kritériom

obmedzenia mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody, ustanoveným v § 39 ods. 3

písm. b/ až e/ , dolná hranica sadzby trestu odňatia slobody uvedená

v osobitnej časti , nie dolná hranica tejto sadzby zvýšená podľa

až ods. 6 alebo podľa , čo však neplatí pri mimoriadnom znížení

odňatia slobody v konaní o uznaní viny a prijatí trestu. Z toho dôvodu, je aj takto uložený

znížený trest v predmetnej trestnej veci zákonný a námietky obvineného vplyv na konkrétne

uložený trest nemajú význam.

V súlade so zákonom je aj rozhodnutie odvolacieho súdu o spôsobe výkonu trestu

odňatia slobody, nakoľko obvinený doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol.

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie dôvodov dovolania

v súlade s , na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci

dovolanie obvineného M. V. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. júla 2014

JUDr. Emil B dž o ch , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Richard Bureš

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová