Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/36/2014

Identifikačné číslo spisu: 5811010238 Dátum vydania rozhodnutia: 23.07.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:5811010238.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci obvineného Ing. L. W. pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v Bratislave o dovolaní obvineného Ing. L. W., ktoré podal prostredníctvom obhajcu Mgr. Igora Palidera, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. júla 2013, sp. zn. , rozhodol

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Ing. L. W. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo 14. februára 2013, sp. zn. , bol obvinený Ing. L. W. uznaný za vinného z prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa na skutkovom základe, že

od začiatku mesiaca máj v roku 2009, ako nájomca parcely KN - E č. 1753 v katastrálnom území mesta Tvrdošín, ktorý pozemok mal v prenájme od Poľnohospodárskeho družstva Žiarec v Tvrdošíne, na základe nájomnej zmluvy z 31. decembra 2008, organizoval nepovolený výrub liesky, jelše a čremchy na plošnom priemete krov a krovitých porastov o rozlohe 340 m2, čím porušil , o ochrane prírody a krajiny a spôsobil celkovú škodu na životnom prostredí vo výške 4 539,09 €.

Za to mu bol podľa , , uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace, výkon ktorého mu bol podľa , podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

Poškodená strana Krajský úrad životného prostredia Žilina, bola podľa s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený, na základe ktorého Krajský súd v

Žiline rozsudkom z 30. júla 2013, sp. zn. , postupom podľa , zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že podľa a podľa , , /, , uložil obvinenému peňažný trest vo výmere 2 000 (dvetisíc) €.

Podľa ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 60 (šesťdesiat) dní.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dovolanie obvinený Ing. L. W., a to prostredníctvom splnomocneného obhajcu Mgr. Igora Palidera. Dovolanie podal z dôvodov uvedených v ustanovení , , . Domáhal sa zrušenia dovolaním napadnutého rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. júla 2013, sp. zn. , v celom rozsahu, čo do výroku o vine aj čo do výroku o uloženom treste. V písomných dôvodoch dovolania namietal zákonnosť a správnosť výrokov napadnutého rozsudku v celom rozsahu. Opis skutku tak, ako bol ustálený v dovolaním napadnutom rozsudku, považuje za neurčitý a v konaní, podľa jeho názoru, nebolo dôkazne preukázané, že by sa opísaného skutku na celej vyrúbanej ploche dopustil práve obvinený a nebolo ani preukázané, že by obvinený organizoval nepovolený výrub krov. Vytýka, že obvinenému sa kladie za vinu výrub drevín a krovín na ploche, ktorá nebola geodeticky vytýčená a prelínala sa aj s pozemkom, ktorý je vo vlastníctve inej osoby. V tejto súvislosti navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov Dovolaním obvinený namietal aj v jeho neprospech vyhodnotený odborný posudok vypracovaný Ing. T. Pšenákom, vyčíslenie škody je vo vzťahu k nemu urobené neobjektívne a nesprávne, čo má vplyv i na právnu kvalifikáciu skutku. Vyslovil presvedčenie, že postupom konajúcich súdov bola porušená zásada rovnosti - , pretože neboli vypočutí ním navrhovaní svedkovia P. O. a H. W., ktorých výpovede v prípravnom konaní boli priaznivé pre obvineného.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo navrhol, aby dovolanie obvineného bolo podľa zamietnuté.

K podanému dovolaniu sa vyjadril aj Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie.

Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné ( ), že bolo podané oprávneným procesným subjektom ( ), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (, ); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v , a

Z obsahu písomného odôvodnenia dovolania i záverečného petitu je zrejmé, že obvinený chápe dovolanie ako ďalší riadny opravný prostriedok, pretože dovolaním namieta predovšetkým zistený skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech. Je preto nevyhnutné v úvode uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení až písm. l/ Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov podľa Nie je možné, s poukazom na obvineným uplatnené dovolacie dôvody uvedené v ustanovení , , , domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a

nemenný, aplikovali správne ustanovenia .

V dovolaní obvinený namietal, že konaním okresného aj krajského súdu došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu,

Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v upravené v ustanovení Vyjadruje jeden z právnych princípov, na ktorých je vybudované trestné konanie a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu.

Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu ( ), právo nechať sa obhajovať obhajcom (, ), ako aj právo na povinnú obhajobu (, ). Jednotlivé zložky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené v ďalších ustanoveniach .

Dovolacím dôvodom podľa je zásadné porušenia práva na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe podľa , ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach.

Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným (doplnenie dokazovania výsluchom svedkov O., W.), ustálenie rozlohy vyrúbanej plochy, objasňovanie otázky kto organizoval nepovolený výrub, hodnotenie odborného posudku a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť pod dôvod dovolania podľa (porušenia práva na obhajobu), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Dôvod dovolania podľa možno uplatniť v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov, nemožno ním však (úspešne) napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob hodnotenia dôkazu súdom. Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní.

Obvinený Ing. W. v dovolaní nekonkretizoval, ktoré konkrétne ustanovenia mali byť porušené v rámci vykonávania dôkazov, ktoré by boli spôsobilé naplniť tento dovolací dôvod.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

Vo vzťahu k námietke obvineného, že skutok bol nesprávne právne kvalifikovaný v dôsledku toho, že vykonaným dokazovaním nebola objektívne vyčíslená výška spôsobenej škody dovolací súd opäť zdôrazňuje, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

Dovolanie obvineného aj v tomto prípade smeruje ku skutkovým zisteniam, hodnotenie odborného posudku znalca Ing. M. Šusteka, ktorá okolnosť nemôže zakladať dovolací dôvod.

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.