Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/37/2014

Identifikačné číslo spisu: 6707010525 Dátum vydania rozhodnutia: 23.07.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Burger Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6707010525.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 23. júla 2014 v trestnej veci obvineného I. C. , pre prečin ohovárania podľa a iné, o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Vladimíra Varínskeho, advokáta v Banskej Bystrici proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 15. februára 2010, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. februára 2011, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného I. C. sa odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 15. februára 2010, sp. zn. , bol obvinený I. C. uznaný za vinného

v bode 1/ z prečinu ohovárania podľa , v bode 2/ prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , v bode 3 / prečinu ohovárania podľa , v bode 4/, 5/ prečinu ohovárania podľa , v bode 6/ prečinu krádeže podľa na tom skutkovom základe, že

v bode 1/ rozsudku

v období od mesiaca august 2003 do 22. januára 2004 napísal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky v Bratislave, Vojenskú prokuratúru Slovenskej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v Bratislave oznámenia, v ktorých uviedol, že starosta obce K. I. T., nar. XX. S. XXXX odcudzuje verejný majetok, vydiera občanov obce a podpálil jeho motorové vozidlo a tieto údaje šíril aj v obci K. medzi občanmi, pričom sa tieto oznámenia po preverení ukázali ako nepravdivé, čím značnou mierou ohrozil vážnosť I. T. u spoluobčanov a poškodil ho aj v zamestnaní,

v bode 2/ rozsudku

napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp. zn. , z 11. marca 2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , zo 6. júla 2004 bol právoplatne odsúdený za trestný čin podvodu podľa , a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne so zaradením do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny, trest po prevzatí výzvy 19. novembra 2004 s termínom nástupu do 25. novembra 2004, nenastúpil. Následne bol samosudcom Okresného súdu Lučenec vypočutý a poučený, aby do výkonu trestu odňatia slobody do 10. decembra 2004 nastúpil, túto výzvu samosudcu však neuposlúchol a v tejto lehote do výkonu trestu odňatia slobody nenastúpil,

v bode 3/ rozsudku

dňa 12. decembra 2004 v liste, ktorý bol adresovaný na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky v Bratislave oznámil, že starosta obce K. I. T. dal úmyselne v obci K. pred domom č. XX vypnúť verejné osvetlenie, následkom čoho jeho matka S. C. spadla a poranila si chrbticu ako aj to, že voči nemu zosnoval zločineckú a teroristickú skupinu a tieto údaje šíril aj v obci K. medzi občanmi, pričom sa tieto oznámenia po preverení ukázali ako nepravdivé, čím značnou mierou ohrozil vážnosť I. T. u spoluobčanov a poškodil ho aj v zamestnaní,

v bode 4/ rozsudku

dňa 17. augusta 2005 v liste adresovanom Ministerstvu financií Slovenskej republiky Bratislava oznámil, že starosta obce K. I. T. nezákonne financuje z finančných prostriedkov obce Podnik služieb a výroby, s r.o., pri OÚ K. z dôvodu, že táto firma je údajne jeho, pričom porušuje zákonné nariadenia obce tým, že neusporadúva výberové konania a kde tieto tvrdenia sa vykonanou kontrolou ukázali ako nepravdivé,

v bode 5/ rozsudku

dňa 8. septembra 2005 v ústnej sťažnosti podanej na Lesoch Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica oznámil, že vedúci Lesnej správy v Obci Divín Ing. J. C., nar. XX. K. XXXX mu odmietol vydať povolenie na samovýrobu dreva, pričom nezákonne kšeftuje s drevom na pare. č. 629, ktorá je údajne jeho majetkom ako i v lokalite Vrch Dobroč, pričom tieto oznámenia sa po vykonaní kontroly ukázali ako nepravdivé,

v bode 6/ rozsudku

dňa 4. januára 2008 v k. ú. K. v lokalite Dobročská dolina v lestnom poraste č. 233A00 na pare. č. 589/1 patriacej do lesného pôdneho fondu bez príslušného povolenia si svojvoľne napílil drevnú hmotu tak, že spílil 15 stromov, pričom sa jednalo o stromy stojace, ale aj vývraty, čo predstavovalo celkovo 2,5 priestorového metra dreviny agát, ktorú si následne odvážal do miesta svojho bydliska, pričom uvedeným konaním spôsobil pre Lesy SR, š.p., Kriváň škodu odcudzením veci v celkovej výške 35,45 € (1 068 Sk).

Za skutok číslo 1/ súd podľa upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom k tomu, že považuje trest, ktorý bol obvinenému uložený rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp. zn. , zo 7. decembra 2004, právoplatný v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , z 23. marca 2005, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Za skutky číslo 2/ až 6/ mu uložil podľa , , , , , úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť škodu Lesom štátny podnik Kriváň vo výške 35,45 €.

Proti rozsudku podal obvinený I. C. odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. februára 2011 bolo odvolanie obvineného I. C. podľa ako nedôvodné zamietnuté.

Obvinený I. C. písomnými podaniami z 31. januára 2012, 28. mája 2012 (č. l. 526 a 570) podal dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 15. februára 2010, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2 februára 2011, sp. zn. ( správne má byť uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici). Dovolania doplnil 12. decembra 2012 (č. l. 580) prostredníctvom obhajcu JUDr. Vladimíra Varínskeho.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa , že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a naplnenie dôvodu dovolania podľa , že v predmetnej trestnej veci konal a rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

K dovolaciemu dôvodu podľa dovolateľ uviedol, že v trestnom konaní sa v štádiu konania pred súdom, v priebehu hlavného pojednávania - v zmysle ust. bránil sám, pretože nebol zastúpený obhajcom. Je presvedčený, že v jeho prípade sa jednalo o prípad tzv. povinnej obhajoby v zmysle ust. , teda keď existujú pochybnosti o spôsobilosti obvineného náležité sa obhajovať. Skutočnosť, že súd prvého stupňa takúto pochybnosť mal, vyplýva z jeho postupu, keď tento uznesením pribral do konania súdnych znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a psychológia. Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že obvinený bol schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a svoje konanie ovládať. Súd prvého stupňa svojim opatrením zrušil ustanoveného obhajcu. Takýto postup súdu prvého stupňa považuje obvinený za non lége artis, nakoľko závery znaleckého dokazovania, podľa ktorých netrpí žiadnou duševnou poruchou, môžu mať zásadný význam z hmotnoprávneho hľadiska, t.j. z hľadiska jeho prípadnej trestnej zodpovednosti, nie však z hľadiska, či existovali alebo neexistovali pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať. Odvolací súd nadobudol obdobné pochybnosti, aké mal súd prvého stupňa, preto na základe jeho žiadosti z 12. mája 2010 mu opatrením z 4. júna 2010, sp. zn. , obhajcu ustanovil.

K dovolaciemu dôvodu podľa obvinený uviedol, že predmetnú trestnú vec prejednával a v konečnom dôsledku rozhodol samosudca, ktorý mal byť podľa ust. z vykonávania úkonov tohto trestného konania vylúčený. Námietke zaujatosti nebolo vyhovené. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, tzv. zásadu alebo teóriu zdania, ktorá sa v praxi aplikuje v súvislosti s právom každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom. Podľa tejto teórie pritom nestačí, ak sa ten ktorý sudca subjektívne cíti byť nestranným a nezávislým, ale tento sa musí nezávislým a nestranným objektívne javiť aj navonok.

Obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolaniu obvineného vyhovel a podľa ust. , , ust. , rozhodol tak, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 15. februára 2010, sp. zn. , a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. februára 2011, sp. zn. , bol z dôvodu podľa ust. , porušený zákon v ustanoveniach a v neprospech obvineného I. C.. Aby zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen z 15. februára 2010, sp. zn. , a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. februára 2011, sp. zn. . Zároveň aby zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozsudky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Prikázal Okresnému súdu Zvolen, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a nariadil, aby vec prerokoval a rozhodol iný sudca.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril okresný prokurátor, ktorý v jeho písomnom vyhotovení z 22. januára 2014 uviedol, že dovolanie obvineného nepovažuje za dôvodné a opodstatnené, nakoľko skutkový stav bol okresným súdom zistený správne, spoľahlivo a v rozsahu postačujúcom pre objektívne rozhodnutie veci. Všetky dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom, v súlade s platnými ust. . Podľa jeho názoru postupom orgánov činných v prípravnom konaní a následne v konaní pred súdom neboli porušené práva na obhajobu obvineného. Obvinený mal opatrením súdu ustanoveného obhajcu JUDr. Radka Petruňa, ktorý sa v zastúpení koncipientkou Mgr. Evou Trangošovou zúčastnil hlavného pojednávania dňa 15. februára 2010. Podľa názoru prokurátora nie je naplnený ani dovolací dôvod podľa . O námietkach podaných obvineným bolo rozhodnuté konajúcim sudcom riadne a včas. Z obsahu podaných námietok vyplýva, že smerovali proti procesnému postupu sudcu. Prokurátor navrhol, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného I. C. podľa odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou ( ) za splnenia podmienok uvedených v , v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (, ). Dospel však k záveru, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v , .

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že uznesením Okresného súdu Zvolen z 3. októbra 2008 (č. l. 210) nariadil vyšetrenie duševného stavu obvineného dvoma znalcami z odboru zdravotníctvo odvetvie psychiatria. Obvinený sa na vyšetrenie nedostavil. Uznesením Okresného súdu Zvolen z 9. marca 2009 (č. l. 249) bolo nariadené vyšetrenie duševného stavu u obvineného I. C. pozorovaním v zdravotníckom ústave. Zároveň bol uznesením súdu z 25. augusta 2009 pribratý na vyšetrenie duševného stavu obvineného znalec z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia. Opatrením Okresného súdu Zvolen z 8. decembra 2009 (č. l. 312) bol obvinenému I. C. ustanovený obhajca podľa v osobe JUDr. Radka Petruňa. Dňa 4. januára 2010 požiadal uvedený obhajca o oslobodenie od povinnosti obhajovania obvineného v predmetnej trestnej veci z dôvodu, že obvinený nespolupracoval a vyjadril sa, že nemá záujem o obhajobu žiadnym obhajcom, bude sa obhajovať sám. Na hlavnom pojednávaní 15. februára 2010 súd rozhodol o oslobodení od povinnosti obhajovania obvineného JUDr. Radkom Petruňom, pretože vzhľadom na závery znaleckého posudku z odboru psychiatrie boli rozptýlené pochybnosti o spôsobilosti obvineného účinne sa obhajovať v konaní pred súdom. Predtým než obvinený sa rozhodol opustiť pojednávaciu miestnosť, súd ho poučil o možnosti konať v jeho neprítomnosti. Následne po vykonaní dokazovania súd vyhlásil rozsudok. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal obvinený odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici určil verejné zasadnutie na 19. mája 2010, na ktoré sa obvinený nedostavil, ale písomne požiadal súd o zastupovanie právnikom. Opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. júna 2010 (č. l. 437) bol obvinenému podľa ustanovený obhajca JUDr. Štefan Lacek z dôvodu, že obvinený nemal dostatočné prostriedky na obhajobu. Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici konanom 18. augusta 2010 obvinený podal námietku zaujatosti proti senátu, prokurátorovi, obhajcovi a celému krajskému súdu. Po rozhodnutiach o námietkach zaujatosti krajský súd uznesením z 15. februára 2010 odvolanie obvineného zamietol.

Za tohto stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že u obvineného I. C. nedošlo z materiálneho hľadiska k porušeniu jeho práva na obhajobu. Skutočnosti zakladajúce dôvod povinnej obhajoby podľa nie sú konkretizované priamo v zákone, ale posúdenie tohto dôvodu je zverené súdu a v prípravnom konaní prokurátorovi, ktorých úvaha sa odvíja od individuálnych okolností ovplyvňujúcich spôsobilosť obvineného náležité sa obhajovať. Záver o existencii dôvodu povinnej obhajoby sa musí opierať o konkrétne zistenie takých telesných alebo duševných chýb obvineného, ktoré s ohľadom na ich charakter a rozsah mu neumožňujú náležité sa obhajovať, resp. dôvodne vzbudzujú pochybnosti o tom, či obvinený je spôsobilý sám sa obhajovať. Napríklad také pochybnosti môžu vzniknúť u obvineného, ktorý je veľmi vysokého veku a je trvalé

umiestnený v domove dôchodcov, lebo vysoký vek, nutná starostlivosť inej osoby o neho a istá odlišnosť od obvyklého samostatného spôsobu vedenia života sú výraznými obmedzeniami, ktoré vedú k oslabeniu racionálneho úsudku a tým i k podstatnému zníženiu jeho schopnosti uplatniť vlastné obhajovacie práva bez pomoci obhajcu. V posudzovanej veci o takýto prípad nejde. Zo znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatrie (č. l. 295 - 307) vyplýva, že obvinený netrpí žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou. Správanie sa probanda vyplýva z jeho povahových vlastností ako nedôverčivosť, pocity krivdy, kverulačné tendencie, ktoré sa v praxi prejavujú ako sťažovateľstvo na čokoľvek alebo kohokoľvek. U probanda sa prejavuje snaha mstiť sa a znepríjemňovať život, ak niekto nejedná presne podľa jeho predstáv, alebo nezdieľa jeho názor.

Napriek tomu, že nebol u obvineného dôvod povinnej obhajoby, druhostupňový súd mu ustanovil na požiadanie obhajcu podľa . Zákon v záujme toho, aby právo na právnu ochranu v trestnom konaní nebolo limitované ekonomickými pomermi obvineného, stanovuje možnosť, aby bol obvinenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanovený obhajca z advokátov, a to aj v prípadoch, keď nejde o povinnú obhajobu. Predpokladom pre tento postup je, že obvinený požiada o ustanovenie obhajcu a že preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby.

Postupom súdov neboli porušené žiadne ustanovenia týkajúce sa povinnej obhajoby obvineného, preto dovolací dôvod podľa naplnený nebol.

K dovolaciemu dôvodu podľa Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že v priebehu trestného konania obvinený podával neopodstatnené námietky zaujatosti, s ktorými sa musel súd následne zaoberať. Námietky smerovali proti procesnému postupu sudcov.

Podľa o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa , alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa . Účelom citovaného zákonného ustanovenia je zamedziť aktivitám strán v trestnom konaní podávať ničím nepodložené námietky zaujatosti a tým spôsobovať zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Q námietkach podaných obvineným bolo súdmi rozhodnuté riadne a včas. Je potrebné vychádzať z toho, že podľa nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Z uvedeného vyplýva, že ani tento dôvod dovolania naplnený nebol.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením , , preto dovolanie obvineného I. C. na neverejnom zasadnutí podľa ako nedôvodné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.