Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/27/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 23. júla 2014 v trestnej veci obvineného J. M.

pre trestný čin lúpeže podľa v znení neskorších

predpisov () vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.

, o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. J. Č.,

advokáta v H., proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. júna 2006, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného J. M. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 30. marca 2006, sp. zn. ,

bol obvinený J. M. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu lúpeže podľa

v podstate na tom skutkovom základe, že

15. marca 2005 asi o 9.00 hod. v katastri obce T. na turistickom chodníku

vo vzdialenosti asi 1 km od T. smerom na osadu K. najskôr prenasledoval

Ing. D. P., neskôr, keď sa uvedenou trasou vracala, ju predbiehal, spýtal sa jej, koľko je hodín

a následne jej povedal, aby ho „vyfajčila“, na čo mu ona odpovedala, aby jej dal pokoj,

po tomto ju vyzval, aby mu dala peniaze a vzápätí ju hranou ruky trikrát udrel

do zadnej časti krku, následkom čoho menovaná spadla na zem, tam jej z krku strhol retiazku

zo žltého kovu a z ruky, po vzájomnom naťahovaní a pri kladení jej odporu, jej vytrhol

dámsku tašku, ktorej obsah vysypal na zem a zobral z nej koženú peňaženku čiernej farby

s finančnou hotovosťou vo výške 420 Sk, 80 €, občiansky preukaz č. X. a bankomatovú kartu

S. a potom utiekol smerom na osadu K., čím poškodenej Ing. D. P. spôsobil odcudzením veci

a finančnej hotovosti celkovú škodu vo výške 6 766,40 Sk a v dôsledku úderov jej spôsobil

zranenia, a to podvrtnutie krčnej chrbtice a IV. prsta ľavej ruky s dobou liečenia 4 – 5 dní.

Okresný súd obvinenému J. M. podľa uložil

nepodmienečný trest odňatia slobody na 5 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ zákona

č. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) obvineného na výkon trestu odňatia

slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa v znení neskorších predpisov

súd zaviazal obvineného nahradiť poškodenej Ing. D. P. škodu vo výške

4 546,40 Sk a podľa odkázal poškodenú so zvyškom nároku na náhradu

škody na občiansko-právne konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, na podklade odvolania podaného obvineným J. M.,

rozsudkom zo 14. júna 2006, sp. zn. , podľa § 258

ods. 1 písm. c/ v znení neskorších predpisov () zrušil

rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z 30. marca 2006, sp. zn. , v celom

rozsahu. Podľa rozhodol tak, že obvineného J. M. uznal za

vinného zo spáchania z trestného činu lúpeže podľa

v podstatne na tom skutkovom základe, že

15. marca 2005 asi o 9.00 hod. v katastri obce T. na turistickom chodníku

vo vzdialenosti asi 1 km od T. smerom na osadu K. najskôr prenasledoval

Ing. D. P., neskôr, keď sa uvedenou trasou vracala, ju predbiehal, spýtal sa jej, koľko je hodín

a následne jej povedal, aby ho „vyfajčila“, na čo mu ona odpovedala, aby jej dal pokoj,

po tomto ju vyzval, aby mu dala peniaze a vzápätí ju hranou ruky trikrát udrel

do zadnej časti krku, následkom čoho menovaná spadla na zem, tam jej z krku strhol retiazku

zo žltého kovu a z ruky, po vzájomnom naťahovaní a pri kladení jej odporu, jej vytrhol

dámsku tašku, ktorej obsah vysypal na zem a zobral z nej koženú peňaženku čiernej farby

s finančnou hotovosťou vo výške 420 Sk, 80 €, občiansky preukaz č. X. a bankomatovú kartu

S. a potom utiekol smerom na osadu K., čím poškodenej Ing. D. P. spôsobil odcudzením veci

a finančnej hotovosti celkovú škodu vo výške 6 766,40 Sk a v dôsledku úderov jej spôsobil

zranenia, a to podvrtnutie krčnej chrbtice a IV. prsta ľavej ruky s dobou liečenia

4 – 5 dní.

Krajský súd obvinenému J. M. podľa uložil trest

odňatia slobody na 5 rokov. Podľa obvineného

na výkon trestu odňatia slobody zaradil do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa súd zaviazal obvineného nahradiť poškodenej

Ing. D. P. škodu vo výške 4 546,40 Sk a podľa odkázal

poškodenú so zvyškom nároku na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu dovolanie z dôvodu uvedenom v , teda že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený v dovolaní namietal, že pri rozhodovaní Okresného súdu Rimavská Sobota,

ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici, došlo k výraznému pochybeniu pri ukladaní trestu.

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. marca 2010, sp. zn. , bol uznaný

vinným z trestného činu vraždy podľa , ,

spolupáchateľstvom podľa a bol mu uložený trest odňatia

slobody v trvaní 10 rokov so zaradením do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Je nesporné, že trest uložený najvyšším súdom spolu s trestom uloženým rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , a spolu s predchádzajúcim trestom

Okresného súdu Bratislava V z 23. apríla 2002, sp. zn. , vo výmere 1 rok prekračujú

najvyššiu výmeru dovolenú v zmysle , teda 15 rokov.

Obvinený tiež poukazoval na to, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici,

sp. zn. , bol na výkon trestu zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny,

avšak aj tento trest vykonal v III. (tretej) nápravnovýchovnej skupine.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby najvyšší súd z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1

písm. i/ vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. júna 2006,

sp. zn. , bol porušený zákon, zrušil napadnutý rozsudok a prikázal krajskému

súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V samostatnom podaní obvineného tento hodnotil skutkový stav veci (najmä

vo vzťahu k rozhodnutiam, ktorými bol uznaný za vinného z trestného činu vraždy) a tiež

spôsob, akým súdy vyhodnotili dôkazy v jeho neprospech.

K podanému dovolaniu sa vyjadril aj prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská

Sobota, ktorý považoval dovolanie obvineného za nedôvodné. Poukazoval na to,

že v trestnom spise sa síce nenachádza rozsudok najvyššieho súdu, ktorý obvinený spomína

vo svojom dovolaní, avšak v rozhodnutí Okresného súdu Piešťany, ktorý rozhodoval o jeho

návrhu v súvislosti s výkonom trestu, je uvedené, že týmto rozsudkom z 10. marca 2010 bol

obvinenému uložený súhrnný trest vo výmere 10 rokov so zaradením do III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupiny. Z uvedeného je zrejmé, že týmto rozsudkom bol zrušený buď

výrok o treste Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. , ktorým bol obvinenému

uložený trest odňatia slobody na 1 rok nepodmienečne alebo rozsudok Okresného súdu

Rimavská Sobota, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici, sp. zn. , ktorým bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na 5 rokov

nepodmienečne. Iné rozsudky sa v odpise z registra trestov u obvineného M. v skúmanom

období nenachádzajú. Je teda zrejmé, že u obvineného v celkovom súhrne nebol uložený vyšší

trest ako 15 rokov odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol dovolanie

obvineného zamietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné

( ), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (

písm. b/ ) v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (,

); dospel však k záveru, že nie je splnený dôvod uvedený v

V prvom rade najvyšší súd považoval za potrebné uviesť, že dovolanie obvineného

J. M. bolo už raz podané na tunajší súd pod sp. zn. .

Pri predbežnom preskúmaní dovolania zo spisu nebolo možné zistiť, kedy bol obvinenému

doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. júna 2006, sp. zn. ,

a v tejto súvislosti posúdiť, či obvinený podal dovolanie včas. Preto najvyšší súd vrátil vec

Okresnému súdu Rimavská Sobota ako predčasne predloženú za účelom zabezpečiť

relevantný doklad, z ktorého by bolo možné zistiť dátum doručenia predmetného rozsudku.

Nakoľko sa okresnému súdu relevantný doklad nepodarilo zabezpečiť, prvostupňový

súd doručil obvinenému rozsudok opätovne a vec následne predložil najvyššiemu súdu

za účelom rozhodnutia o dovolaní.

Najvyšší súd v tejto súvislosti konštatuje, že zisťovanie dátumu doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu obvinenému slúžil len pre posúdenie otázky zachovania lehoty na podanie

mimoriadneho opravného prostriedku ( ), ale tento postup sa nevzťahoval

na otázku právoplatnosti odsúdenia. Táto právoplatnosť nastala vyhlásením rozhodnutia

odvolacieho súdu v rozhodovanej veci ( – zhodne

).

Doručenie odpisu rozsudku odvolacieho súdu obvinenému teda nemá vplyv

na právoplatnosť a vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V rozhodovanej veci absentuje

doklad o doručení odpisu spomínaného rozhodnutia obvinenému; jeho obhajcovi bol odpis

doručený 2. augusta 2006. V žiadnom z ďalších konaní (vrátane terajšieho – o dovolaní)

obvinený nenamietal nedoručenie rozsudku odvolacieho súdu, a preto toto doručenie

vykonané 25. februára 2014 je len záležitosťou poriadkovou.

Podľa ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno

ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie

podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia

obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému

zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.

Vzhľadom na uvedenú situáciu, keď dovolanie bolo podané v prospech obvineného,

najvyšší súd považoval toto za podané včas.

Z odôvodnenia dovolania je zrejmé, že obvinený namieta predovšetkým zistený

skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní

vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia je, že rozhodnutie je

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom

konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný

(podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v .

Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,

ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených

ako dovolacie dôvody v ustanovení až písm. n/ Mimoriadny

opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi

prvého a druhého stupňa.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery

môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu

inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť

skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho

prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám

vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu vykonaného

dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať

žiadny z dovolacích dôvodov podľa Nie je možné, s poukazom

na dovolací dôvod uvedený v ustanovení , domáhať

sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže

posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný

a nemenný, aplikovali správne ustanovenia .

K námietke obvineného týkajúcej sa prekročenia maximálnej výmery trestu najvyšší

súd uvádza, že podľa trest odňatia slobody sa ukladá najviac

na pätnásť rokov.

Podľa ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal

pred tým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého

druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším

rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu.

Ak je jedným z týchto trestov výnimočný trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich

piatich rokov, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obvinený J. M. bol trestným

rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 23. apríla 2002, sp. zn. , uznaný za

vinného z trestného činu krádeže podľa a bol mu uložený trest

odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne. Uvedený trest vykonal 3. júla 2003.

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 30. marca 2006, sp. zn. ,

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. júna 2006, sp. zn.

, bol obvinený uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1

na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 31. mája 2006, sp. zn. , v spojení

s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. marca 2010, sp. zn. ,

bol obvinený uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/,

písm. h/ a odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov

so zaradením do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Z uvedeného vyplýva, že Okresný súd Rimavská Sobota aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozhodovali o treste obvineného až potom, čo si tento vykonal trest uložený

mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. . Pri ukladaní trestu

za trestný čin vraždy Najvyšší súd Slovenskej republiky správne postupoval, keď vychádzal

z vyššie citovaných ustanovení a a uložil obvinenému J. M.

súhrnný trest v maximálnej možnej miere 10 rokov, ktorá vzhľadom

na dovtedy nevykonaný trest odňatia slobody uložený Okresným súdu Rimavská Sobota

(vo výmere 5 rokov) neprevyšovala maximálnu možnú výmeru trestu odňatia slobody

upravenú v tom čase platnou právnou úpravou (teda 15 rokov).

V súvislosti s námietkou obvineného ohľadom zaradenia na výkon oboch uložených

trestov do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie

Okresného súdu Levice z 10. apríla 2007, sp. zn. , ktorým súd určil spoločný spôsob

výkonu trestov, ktoré mu boli uložené rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota

z 30. marca 2006, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo 14. júna 2006, sp. zn. , a rozsudkom Krajského súdu Trenčín

z 31. mája 2006, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 11. októbra 2006, sp. zn. , v ústave s maximálnym stupňom stráženia,

čo zodpovedá ustanoveniu

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom

zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodu dovolania uplatneného obvineným,

a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júla 2014

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová