Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/123/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., so sídlom v K.,

IČO: X., zastúpenej JUDr. G., advokátom v K., proti povinnému D., bývajúcemu v K.,

zastúpeného JUDr. D., advokátkou v K., pre vymoženie 25,12 Eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 18. júna 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Oprávnená je povinná zaplatiť povinnému náhradu trov dovolacieho konania

68,07 Eur JUDr. D., advokátke, so sídlom Š., do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoţenie

sumy 25,12 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku A.

z 8. marca 2010 sp. zn. . Súdny exekútor doručil 8. augusta 2011 Okresnému

súdu Trebišov ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Trebišov 7. októbra 2011 vydal poverenie pod č. X. a následne

uznesením z 25. apríla 2012 č.k. -60 exekúciu zastavil. V odôvodnení uviedol,

ţe exekučným titulom je rozsudok A., ktorým bola povinnému uloţená povinnosť na plnenie,

pričom právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe poistnej zmluvy č. X. z 30. januára

2008. Podľa časti XV. poistných podmienok sa zmluvné strany dohodli, ţe všetky vzájomné

spory a sporné nároky z poistenia rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským

súdom. Vyslovil záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doloţky nachádzajúcej sa v poistnej

zmluve vo všeobecných podmienkach, ktorá bola navyše štandardnou formulárovou zmluvou,

2

ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, ţe spotrebiteľ obsah zmluvy nemení.

Poukázal na ustanovenie čl. 6 ods. 1, čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/12 EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, s tým,

ţe predmetnou rozhodcovskou doloţkou dochádza reálne k narušeniu smernicou sledovanej

rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Mal za to, ţe oprávnená

od počiatku sledovala, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vţdy riešené

v mieste jej sídla. Uviedol, ţe rozhodcovská doloţka bola uţ v čase jej uzatvárania

neprijateľnou podmienkou a ako taká bola uţ od počiatku nezlučiteľnou s normami

na ochranu spotrebiteľa ako aj s dobrými mravmi a teda neplatnou podľa § 53

ods. 5 . a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôţe

byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach uznesením z 18. júna 2013

sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Dospel k záveru, ţe odvolanie oprávnenej smeruje proti vecne správnemu

uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré treba potvrdiť ( ). V celom rozsahu

si osvojil skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Uviedol, ţe rozhodujúcou právnou

otázkou, ktorú správne prvostupňový súd (aj bez návrhu, na základe oprávnenia udeleného

mu v /, / ) prioritne riešil, bola otázka platnosti

rozhodcovskej doloţky. Rozhodcovská doloţka nebola osobitne vyjednaná, vyplývala

zo štandardnej zmluvy, povinnému bola odňatá moţnosť brániť svoje práva pred

všeobecnými súdom, predstavuje neodstrániteľnú podmienku, a neplatná rozhodcovská

doloţka nemohla zaloţiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie. O trovách rozhodol

podľa a

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tieţ súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedla, ţe súdy v danom prípade rozhodovali vo veci,

ktorá nepatrí do ich právomoci a tým zaťaţili konanie vadou podľa

Podľa názoru oprávnenej rozhodcovský súd rozhodoval v súlade so zákonom na základe

riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Skúmanie (ne) platnosti rozhodcovskej zmluvy alebo

rozhodcovskej doloţky v exekučnom konaní nemá ţiadnu oporu v relevantných právnych

predpisoch. Okrem toho namietala, ţe súdy jej nesprávnym postupom odňali moţnosť konať

pred súdom ( ). I keď sa v exekučnom konaní vo všeobecnosti

3

nevykonáva dokazovanie, súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi, avšak bez toho,

aby nariadili pojednávanie, napr. ju so zhromaţdenými dôkazmi neoboznámili. Tým

ju v rámci dokazovania vylúčili z moţnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a tieţ

vysvetliť, ktoré z predloţených listín v ich vzájomnej väzbe viedli k uzavretiu rozhodcovskej

zmluvy. Namietala aj nesprávne právne posúdenie veci ( ). Ţiadala

odloţiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia.

Povinný sa k dovolaniu nevyjadril. S dovolacími námietkami oprávnenej

sa nezaoberal a vyčíslil si trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloţenie

vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. V zmysle ustanovenia

a v súvislosti s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmala, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný

( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

4

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla dovolaním oprávnená, nevykazuje znaky

ani jedného z uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa, ale dovolanie nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému

v aţ c/ Preto prípustnosť dovolania oprávnenej z ustanovenia

nemoţno vyvodiť.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy

len vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných

v ustanovení . Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo

konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania

významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno

ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (pozri

napr. R 117/1999, R 34/1995, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998, č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania

podľa nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo

k vade uvedenej v tomto ustanovení, rozhodujúcim je zistenie, ţe k takejto procesnej vade

skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania podľa aţ e/ a nenamietala

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení

nemoţno vyvodiť.

Dovolateľka namietala vady konania uvedené v a ,

t.j., ţe sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov a ţe postupom súdov jej bola

odňatá moţnosť konať pred súdom.

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7

ods. 1 ). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy (pozri bliţšie ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú

súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu

je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danej veci oprávnená procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzuje z toho, ţe súdy vôbec nemali konať a rozhodovať. Ich právomoc konať

v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta im iba, ţe v rozpore so zákonom a Smernicou

93/13/EHS preskúmali rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke t.j. preskúmali právoplatné

exekučné tituly a ţe bez zákonom zvereného oprávnenia v exekučnom konaní skúmali

prijateľnosť, či neprijateľnosť rozhodcovskej doloţky. Oprávnená teda namieta,

ţe rozhodnutia súdov niţšieho stupňa spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii

ustanovení zákona. Z určujúceho – obsahového – hľadiska (pozri ) nejde

zo strany oprávnenej o námietku nedostatku právomoci súdov, ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov súdov

(ich právneho posúdenia veci), na ktorých zaloţili v danom prípade svoje rozhodnutia.

Takto formulovanou námietkou nedostatku právomoci súdov (§ 237

písm. a/ ) oprávnená nedostatočne zohľadňuje skutočnosť, ţe ňou napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu (ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa) bolo vydané

v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov jednoznačne vyplýva priamo zo zákona

(pozri napr. ustanovenia § 29, § 38 ods. 3, § 44 ods. 1 Exekučného poriadku).

6

Vzhľadom na to, nie je opodstatnenou námietka dovolateľky o existencii vady konania

podľa Súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.

Podľa názoru oprávnenej súdy jej tieţ odňali moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ )

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania odníme

moţnosť konať pred ním a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

Podľa tvrdenia dovolateľky k procesnej vade konania podľa

došlo postupom súdov tým, ţe vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia

pojednávania a bez jej účasti, čím jej znemoţnili k vykonaným dôkazom sa vyjadriť.

V danej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia zákonom

stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí súdneho exekútora vykonaním

exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané práve v tomto štádiu exekučného

konania.

Po podaní ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava ţiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom (okrem iného) skúma, či návrh na vykonanie

exekúcie má všetky náleţitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doloţkou

o jeho vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa

V štádiu, v ktorom súd skúma, či ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore

so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu

na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie

(ako procesnú činnosť osobitne upravenú v ustanoveniach aţ , lebo

postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu, vrátane listín v ňom zaloţených). Vzhľadom na to, sa oboznamovanie

7

s obsahom listín, ktoré sú zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania

a predpokladov pre vyhovenie ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania

(oprávneného a povinného).

Ak potom dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania podľa § 237

písm. f/ z toho, ţe súdy vykonali dokazovanie bez nariadenia pojednávania a bez

jej prítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom jej preto nebola

znemoţnená realizácia jej procesných oprávnení.

Nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného

odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, lebo

tieto rozhodnutia vyhovujú poţiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení

s ustanovením a ustanovením V tejto súvislosti treba

pripomenúť, ţe odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať

na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na

doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní ().

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávnenou

predloţené listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver

o nesplnení podmienok pre vyhovenie ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd

sa stotoţnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti

dôvodov súdu prvého stupňa uviedol ďalšie argumenty a tieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil

s námietkami oprávnenej uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého

uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

oprávnenej, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené ţiadosti

poţadovanej súdnym exekútorom. Okolnosť, ţe táto odpoveď oprávnenú neuspokojuje,

neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157

ods. 2 ; za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať

to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či poţiadaviek oprávnenej.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá

by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne

závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ;

odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok poţiadavky

zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.

Dovolateľka napokon namietala nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené,

mali by za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a nezakladali by prípustnosť

dovolania podľa ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne) pouţil správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo skutkových

záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné, ale v preskúmavanej veci o taký prípad nešlo.

Dovolací súd na záver dodáva, ţe Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-40/08 vo veci

Asturcom Telecomunicaciones SL. v. Christina Rodríguez Nogueira vyslovil, ţe nerovný stav

medzi spotrebiteľom a dodávateľom môţe byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom,

vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy, ako aj to, ţe vnútroštátny súd

má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. Podľa názoru zaujatého

týmto súdnym dvorom sa má smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, ţe vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti

9

spotrebiteľa, musí ihneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými

na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doloţky uvedenej v zmluve

uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych

procesných pravidiel môţe takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných

prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleţí vnútroštátnemu súdu vyvodiť

všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom

zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doloţkou viazaný.

Na základe uvedeného moţno uzavrieť, ţe dovolanie oprávnenej nie je prípustné

podľa ustanovenia , ani podľa ustanovenia Preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je prípustné, odmietol ( v spojení s ).

Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou

napadnutého uznesenia.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala. Tieto trovy predstavujú náhradu

trov právneho zastúpenia za jeden úkon á 60,03 (vyjadrenie k dovolaniu) + reţijný paušál –

+ 8,04 €. Spolu 68,07 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto priznal povinnému náhradu

trov dovolacieho konania, v sume 68,07 € (243b ods. 5 v spojení s

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júla 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová