Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/467/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. O., bývajúcej v M.,

proti žalovanému Ľ. - L., IČO: X., s miestom podnikania vo V., zastúpenému JUDr. J.,

advokátom, so sídlom v P., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej

na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 4. apríla 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 21. októbra 2010, č.k. -79, určil,

že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo X., katastrálne územie S.S. a to pozemok

s parcelným číslom X., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 300 m², a na

tomto pozemku stojaca stavba – rodinný dom so súpisným číslom X. (ďalej len „predmetné

nehnuteľnosti“), patria do výlučného vlastníctva žalobkyne, a žalovanému uložil povinnosť

nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 528,27 Eur do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva

o zabezpečovacom prevode práva uzatvorená medzi účastníkmi 25. januára 2002, na základe

ktorej sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností žalovaný ako veriteľ, bola

absolútne neplatná, čím bol zároveň preukázaný naliehavý právny záujem v zmysle § 80

písm. c/ Žaloba podľa súdu bola podaná dôvodne, pretože k prevodu predmetných

nehnuteľností zo zabezpečovacieho právneho úkonu nedošlo relevantným spôsobom.

2

Žalobkyňa nebola vyzvaná na plnenie zo zmluvy a plnenie zo strany žalovaného bolo

odmietané, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa §

142 ods. 1 , keď aplikujúc zásadu úspechu v konaní náhradu trov priznal úspešnej

žalobkyni v sume 528,27 Eur, pozostávajúcej zo súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50

Eur a za návrh na vydanie predbežného opatrenia vo výške 33 Eur, za tri úkony právnej

služby právneho zástupcu žalobkyne JUDr. V. v sume 215,77 Eur, ktoré predstavovali

prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 63,65 Eur, písomné podanie na súd – žalobný návrh

63,65 Eur, návrh na vydanie predbežného opatrenia 63,65 Eur, ďalej režijný paušál 3 x 6,95

Eur spolu s DPH 24,81 Eur a náhradu za stratu času na 6 pojednávaniach 6 x 30 Eur.

Na odvolanie žalovaného (do výroku o náhrade trov konania) Krajský súd v Prešove

uznesením zo 4. apríla 2012, sp. zn. , napadnutý rozsudok vo výroku o trovách

konania ako vecne správny potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ úspešnej

žalobkyni priznal náhradu trov konania, keďže k tomu boli splnené všetky zákonné

podmienky. Vychádzajúc z obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že tvrdenie

žalovaného o tom, že žalobkyňa si neuplatnila nárok na náhradu trov konania, nebolo

pravdivé. Už z obsahu samotnej žaloby totiž vyplývalo, že žalobkyňa sa domáhala náhrady

trov konania, čím si splnila svoju povinnosť podľa uplatniť si náhradu trov

konania, ktorú zároveň v zákonnej lehote troch dní v písomnom podaní z 25. októbra 2010

aj vyčíslila. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa , keď

neúspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhrada trov konania nepatrila a úspešná

žalobkyňa si ju neuplatnila.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie (doplnené

podaním doručeným okresnému súdu 18. septembra 2013), v ktorom žiadal napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia

veci podľa V odôvodnení dovolania opätovne argumentoval tým,

že žalobkyňa trovy konania nežiadala. Ako dôkaz okrem iného predložil podanie žalobkyne

z 21. septembra 2010 označené ako „Určenie vlastníckeho práva, vydanie PO – späťvzatie

návrhu“.

3

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu (doručenom okresnému súdu

10. septembra 2012) uviedla, že od žalovaného žiadnu kvitanciu neprevzala, k mimosúdnej

dohode medzi nimi nedošlo, preto na podanej žalobe trvala v plnom rozsahu. Vzhľadom

na tieto skutočnosti nevidela dôvody pre dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

predovšetkým skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydanému vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V predmetnej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Podmienky prípustnosti

dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného v tejto procesnej forme

sú upravené v ustanovení , v zmysle ktorého platí, že dovolanie je prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239

ods. 1 ). Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

4

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Naopak, podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich

sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V treťom odseku ustanovenia sú vymenované prípady, ktoré vylučujú

prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo

dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje

proti uzneseniu o trovách konania. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalovaný

dovolaním napáda uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci trov konania.

Jeho dovolanie je preto podľa procesne neprípustné, aj keby

jeho prípustnosť odôvodňovalo niektoré z ustanovení alebo 2

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu ( ) skúmať

vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať

a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Ustanovenie

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré

sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto

ustanovenia preto predmet konania nie je významný. Ak je teda konanie postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie

o trovách konania.

Procesné vady v zmysle § 237 písm. a/ až g/ však žalovaný v dovolaní nenamietal

a tieto v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Dovolanie v tejto veci preto nie je prípustné

ani podľa

V súvislosti s námietkou dovolateľa, že súdy vec nesprávne právne posúdili, treba

uviesť, že táto je síce relevantným dovolacím dôvodom ( ), avšak

(na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ) nezakladá (súčasne)

aj prípustnosť dovolania. Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

mohli by mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia,

ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho

by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad

v danej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť

dovolania nemožno vyvodiť ani z ustanovenia , ani z ustanovenia ,

dovolanie teda smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému

nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto podľa § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s veta prvá odmietol bez toho, aby bola

preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 , ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si ich neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov

3 : 0.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júla 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová