Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/135/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO:

X., zastúpenej F., so sídlom v B., v mene ktorej koná doc. JUDr. B., PhD., advokát a konateľ,

proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná M., o náhradu majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. decembra

2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Revúca žalobu, ktorou

sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V žalobe medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom

Okresný súd Revúca, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť.

Vzhľadom na to žiadala, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho

istého stupňa ( ).

Oznámením z 28. októbra 2013 sudcovia Okresného súdu Revúca JUDr. M. a JUDr.

Ľ. dali predsedovi súdu na vedomie, že vo veci sa cítia byť zaujatí z dôvodu, že v predmetnej

veci sa má preskúmavať postup Okresného súdu Revúca, na ktorom pôsobia ako sudcovia.

Vec bola následne predsedom súdu predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici na

rozhodnutie.

2

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 17. decembra 2013, sp. zn.

, rozhodol, že sudcovia JUDr. M. a JUDr. Ľ. nie sú z prejednávania

a rozhodovania vo veci vylúčení. V odôvodnení uviedol, že nezistil také kvalifikované

skutočnosti podľa , ktoré by boli spôsobilé vzbudiť odôvodnené pochybnosti

o nezaujatosti sudcov pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Iba skutočnosť, že žaloba smeruje

proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky

z titulu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktoré boli spôsobené nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Revúca, na ktorom označení sudcovia pôsobia, nemožno

vyhodnotiť tak, že títo sudcovia nie sú nestranní. Sudcovia neuviedli žiadnu skutočnosť, pre

ktorú by vo veci nemohli rozhodovať nezávisle a nestranne.

Uznesenie krajského súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým,

že vo veci rozhodoval vylúčený sudca ( ), pričom svoju argumentáciu

široko rozvinula. Okrem iného uviedla, že Okresný súd Revúca vystupujúci v minulosti ako

súd exekučný, ktorý uskutočnil voči žalobkyni nesprávny úradný postup, sa stal súdom

rozhodujúcim o náhrade škody, čo je neprípustné. Pridelením veci niektorému zo sudcov

tohto súdu by bolo porušené právo žalobkyne na prerokovanie veci nezávislým a nestranným

súdom, pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.

Napriek tomu krajský súd nevylúčil sudcov z prejednávania a rozhodovania danej veci,

čím bolo porušené právo žalobkyne na súdnu ochranu, na zákonného sudcu a na prerokovanie

veci nestranným súdom podľa a

a základné právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, teda právo na nestranný súd zriadený zákonom.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) sa po zistení,

že dovolanie podal v zákonom stanovenej lehote účastník konania - subjekt oprávnený podať

dovolanie, zaoberal predovšetkým skúmaním procesných podmienok (podmienok konania),

za ktorých môže vo veci konať ( a nasl. ), a dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie nemožno vecne preskúmať.

3

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd

v Banskej Bystrici rozhodol podľa o námietke zaujatosti sudcov

Okresného súdu Revúca.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci

zo základných ustanovení (prvá hlava, prvá časť). Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma

ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký nedostatok

podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa , o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov odvolacích rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti

rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný

senát tohto súdu.

Citované ustanovenie upravuje funkčnú príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať

o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu vydané

v odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa spôsobilým predmetom

dovolania len také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní

o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

Rozhodovanie krajského súdu o námietke zaujatosti podľa nemožno

považovať za rozhodnutie odvolacieho súdu. Aby mohol krajský súd v zmysle citovaného

zákonného ustanovenia o námietke zaujatosti rozhodnúť, musí zákonom vymedzeným

postupom (, ) predseda okresného súdu, alebo vec prejednávajúci

sudca okresného súdu túto predložiť nadriadenému súdu (v danom prípade krajskému súdu).

Nadriadený súd o tom, či je sudca vylúčený alebo nie rozhoduje nie na základe odvolania,

ale na základe zákonom predpokladaného postupu nižšieho súdu. Krajský súd,

resp. Najvyšší súd Slovenskej republiky, v daných prípadoch rozhodujú ako súdy vyššieho

stupňa (v zmysle hierarchického usporiadania súdnej sústavy), teda ako súdy, ktoré v súdnej

sústave zaujímajú vyššie postavenie.

Rozhodnutie krajského súdu o tom, či je určitý sudca okresného súdu vylúčený, je síce

rozhodnutím konečným, ale vyneseným mimo rámec inštančného postupu, kedy nerozhoduje

ani ako súd prvého stupňa ani ako súd druhého stupňa. Proti takémuto rozhodnutiu

nie sú potom zákonom pripustené žiadne opravné prostriedky, preto tu neexistuje ani žiaden

funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto neprípustnom opravnom prostriedku

rozhodnúť. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v obdobných

veciach (R 40/1998, okrem toho sp. zn. , ,

etc.).

Rovnaký záver platí pre rozhodnutie krajského súdu o návrhu na prikázanie veci

inému súdu z dôvodu nutnosti podľa , o ktorom nadriadený súd rozhoduje

v nadväznosti na rozhodnutie o vylúčení či nevylúčení sudcov konkrétneho súdu

z prejednávania a rozhodovania veci.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak do právomoci súdov patrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,

preto muselo byť konanie podľa ustanovenia v spojení s

zastavené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval

z dôvodu, že dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi

účastníkmi končilo. Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách

doterajšieho konania, t.j. vrátane trov dovolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júla 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová