Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
674/395023.629fcf.pdf
PDF · 163.06 KB
No categories available
6Ndt/9/2014
N a j v y š š í s ú d 6 Ndt 9/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 24. júla 2014 v Bratislave v trestnej veci obvinenej Ing. D. F. pre prečin
ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., o návrhu obvinenej na odňatie
a prikázanie veci takto
rozhodol:
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obvinenej Ing. D. F. vedená na Krajskom súde
v Košiciach pod sp. zn. 6Tos 31/2014, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Na Krajskom súde v Košiciach sa vedie pod sp. zn. 6Tos 31/2014, konanie o sťaţnosti
obvinenej Ing. D. F. proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo 14. februára 2014,
sp. zn. 2T 179/2013, ktorým bola podľa § 142 ods. 1 Tr. por., s pouţitím § 143 ods. 1 Tr. por.
do konania pribratá F. za účelom vypracovania znaleckého posudku, v ktorom bude potrebné
posúdiť a zodpovedať tieto otázky :
1. Na základe vyšetrenia posúdiť, či obvinená Ing. D. F. trpí nejakou duševnou
chorobou alebo poruchou.
2. Či obvinená Ing. F. v čase spáchania skutku mohla svoje konanie ovládať a mohla
rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania.
3. Posúdiť, či obvinená je schopná chápať zmysel trestného konania.
4. Vyjadriť sa, či obvinená je schopná zúčastniť sa hlavného pojednávania.
5. Iné okolnosti dôleţité pre účely trestného konania, ktoré budú zistené v priebehu
znaleckého dokazovania.
V závere podanej sťaţnosti obvinená uviedla, ţe namieta celý Košický, Prešovský
i Nitriansky kraj a ţiada, aby bola vec odňatá z pôsobnosti Košického kraja. Navrhuje,
aby sa trestná vec prejednávala buď v Bratislave, Ţiline, Banskej Bystrici alebo Nitre
(č. l. 210).
Dňa 06. júna 2014 bola vec - aj spolu s písomnými vyjadreniami všetkých sudcov
Krajského súdu v Košiciach (tí sa pritom vyjadrili v tom smere, ţe obvinenú nepoznajú,
nemajú ţiadny vzťah k veci a necítia sa byť preto zaujatí) - predloţená najvyššieho súdu
na rozhodnutie.
Najvyšší súd ako súd najbliţšie spoločne nadriadený krajským súdom Slovenskej
republiky preskúmal podaný návrh v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. ako i predloţený spisový
materiál a dospel k takému záveru, ţe tento nie je dôvodný.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môţe byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbliţšie spoločne nadriadený.
Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôleţitý dôvod,
čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôleţité dôvody nie sú v zákone taxatívne
uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umoţnia
celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom
toho istého druhu a stupňa, neţ súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi
sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náleţité zistenie skutkového stavu veci
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak
zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci. Jedným z dôvodov na postup
podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je i zaujatosť všetkých sudcov príslušného súdu.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôleţité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti
a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závaţnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd a tieţ prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou
od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva
to z čl. 38 ods. 1 Listiny a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „nikoho
nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon“.
S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, ţe sudcu moţno vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závaţných dôvodov,
ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tieţ i na ustanovenie
§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie
nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov
a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,
keď výnimky môţu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.
Pokiaľ ide potom o posudzovaný prípad, tak tu obvinená Ing. D. F. neuviedla
ani voči jednému sudcovi dotknutého krajského súdu ţiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré
by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného
rozhodovania v danej veci, a v dôsledku ktorých by teda bolo moţné uvaţovať
o ich zaujatosti (zmysel má pritom uvaţovať len o zaujatosti konkrétnych zákonných sudcov).
Keďţe zároveň nebol zistený ani ţiadny iný dôleţitý dôvod na odňatie veci Krajskému súdu
v Košiciach a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa, bolo rozhodnuté tak,
ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 24. júla 2014
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová