Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/173/2012

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci ţalobcov 1/ J. D., bývajúcej v L., bytový dom M., 2/ V. K., bývajúcej v B.,

3/ V. V., bývajúceho v L., bytový dom U., 4/ Mgr. J. V., bývajúceho v K., všetci zastúpení

JUDr. P. D., advokátom so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ M. V., bývajúcemu v L., 2/ C. V.,

bývajúcemu v L., obaja zastúpení J. A., s.r.o. so sídlom v D., IČO: X., o určenie vecí

patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde

Ruţomberok pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 4/ a odvolaní ţalovaných 1/

a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 13. februára 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcov 1/ aţ 4/ z a m i e t a .

Konanie o odvolaní ţalovaných 1/ a 2/ z a s t a v u j e .

Ţalobcovia 1/ aţ 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovaným 1/ a 2/

79,58 € trov dovolacieho konania na účet advokátskej kancelárie J. A., s.r.o. so sídlom v D.,

do 3 dní.

Ţalobcom 1/ aţ 4/ nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

2

O d ô v o d n e n i e

Ţalobcovia sa podanou ţalobou domáhali, aby súd určil, ţe nehnuteľnosti evidované

Správou katastra Ruţomberok, katastrálne územie L., na liste vlastníctva č. X., ako parcela č.

KN X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m², parcela č. KN X. – záhrady o výmere

X. m² a stavba – rodinný dom súp. č. X., postavený na parcele č. KN X. (ďalej len

„nehnuteľnosti“) patrili v reţime bezpodielového spoluvlastníctva manţelov (ďalej len

„BSM“) do vlastníctva C. V. (ţalovaného 2/) a nebohej F. V., zomrelej X., ku dňu jej smrti

v celosti. Ţalobu odôvodnili tým, ţe ţalobcovia sú súrodenci, ktorí sa ţalobou podanou proti

ich otcovi (ţalovanému 2/) a jeho synovi z druhého manţelstva (ţalovanému 1/), na ktorého

bolo zmluvne prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, domáhajú ochrany svojich práv,

pretoţe dedičské konanie, ktoré prebehlo po smrti ich matky F. V., zomrelej X., pred Štátnym

notárstvom v Liptovskom Mikuláši pod sp. zn. D 927/76, a v ktorom celé dedičstvo

nadobudol výlučne ţalovaný 2/, prebehlo nezákonne a zmätočne.

Okresný súd Ruţomberok (v poradí druhým) rozsudkom z 12. júla 2010 č.k.

-102 určil, ţe nehnuteľnosti patrili v reţime BSM do vlastníctva ţalovaného 2/ C.

V. a nebohej F. V., zomrelej X., ku dňu jej smrti v celosti; ţalovaným 1/ a 2/ uloţil povinnosť

nahradiť ţalobcom 1/ aţ 4/ trovy konania. Rozhodol tak po zistení, ţe vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva matky ţalobcov a ţalovaného 2/ v rámci dedičského

konania, od ktorého odvodzoval svoje vlastnícke právo ţalovaný 2/, neprebehlo riadne

a dedičské rozhodnutie po poručiteľke F. V. je nezákonné a neplatné, pretoţe ţalobcovia 1/ aţ

4/, ako v tom čase maloletí dedičia, neboli v tomto konaní riadne zastúpení a predmet

dedičstva nebol dostatočne určito špecifikovaný. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa

Na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Ţiline rozsudkom 13. februára 2012

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol

a ţalobcov 1/ aţ 4/ zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť ţalovaným 1/ a 2/ trovy

(prvostupňového a odvolacieho) konania celkom vo výške 720,84 €. V odôvodnení poukázal

na to, ţe nehnuteľnosti pozostávali z dvoch pozemkov a jednej stavby – rodinného domu

stojaceho na parcele č. X.. Pokiaľ sa jedná o dva sporné pozemky (parc. č. X. a X.) odvolací

3

súd zamietnutie ţaloby v tejto časti odôvodnil tým, ţe predmetné pozemky boli v osobnom

uţívaní manţelov na základe dohody o zriadení práva osobného uţívania stavebného

pozemku z 9. júla 1970 a v čase smrti poručiteľky neboli v ich bezpodielovom

spoluvlastníctve so ţalovaným 2/ tak, ako ţiadali určiť ţalobcovia. Zamietnutie ţaloby pokiaľ

ide o stavbu – rodinný dom, odvolací súd po zopakovaní dokazovania odôvodnil tým, ţe

v dedičskom konaní po poručiteľke aj napriek nepresnostiam v označení tejto stavby

v rozhodnutí Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši z 29. júla 1976 č.k. D 927/76-14 ako

„Nadstavba rodinného domu v L. č. X.“ bol prejednaný aj sporný rodinný dom s tým, ţe ho na

základe dohody dedičov nadobudol ţalovaný 2/, ktorý sa zároveň na vyrovnanie dedičským

podielov zaviazal poskytnúť ostatným dedičom peňaţné plnenie. Na okraj svojich úvah

zároveň uviedol, ţe v prípade ţalovaného 2/ by boli aj splnené podmienky pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k rodinnému domu vydrţaním. O náhrade trov odvolacieho konania súd

rozhodol podľa

Rozsudok odvolacieho súdu napadli ţalobcovia 1/ aţ 4/ dovolaním, prípustnosť

a dôvodnosť ktorého vyvodzovali z Namietali, ţe odvolací súd im odňal

moţnosť konať pred súdom v zmysle tým, ţe nedostatočne odôvodnil

svoje rozhodnutie; v tejto súvislosti odvolaciemu súdu vytýkali, ţe sa v odôvodnení

rozhodnutia nezaoberal s ich argumentáciu spochybňujúcou zákonnosť dedičského konania

po ich právnej predchodkyni, námietkou nulitnosti vydaného dedičského rozhodnutia,

právnymi titulmi nadobudnutia vlastníckeho práva k domu a pozemkom ţalovaným 2/.

Z uvedených dôvodov ţiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Ţalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe napadnuté rozhodnutie je vecne

správne a dostatočne odôvodnené a navrhli dovolanie zamietnuť. Poukázali na rozpory

vo výpovediach ţalobcov 2/ a 3/ ohľadom prijatia peňaţného plnenia na vyrovnanie

dedičských podielov od ţalovaného 2/ ako aj obsah práva na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR ().

Ţalovaní 1/ a 2/ podali odvolanie proti rozsudku krajského súdu vo výroku o trovách

konania. Ţiadali v tejto časti zmeniť rozsudok tak, ţe im súd prizná náhradu trov celkom

4

vo výške 1 190,36 € podľa pripojenej špecifikácie. Namietali pochybenie súdu pri vyčíslení

trov odvolacieho konania.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom

( ), proti rozsudku, ktorý je prípustné napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania podľa ,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom

neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného

prostriedku.

Vzhľadom na ustanovenie druhá veta dovolací súd skúmal,

či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Ţalobcovia existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/

netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu

odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ţalobcom bola v konaní

odňatá moţnosť pred súdom konať. Podľa názoru dovolateľov je konanie postihnuté vadou

v zmysle , ktorej existenciu vidia v absencii „riadneho odôvodnenia“

rozhodnutia odvolacieho súdu.

Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv

účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať

sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote

urobiť procesný úkon a pod). Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by ţalobcom bolo niektoré

z týchto práv odňaté, prípustnosť dovolania preto ani z uvedeného ustanovenia nemoţno

vyvodiť.

Nedostatočné odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

(tzv. nepreskúmateľnosť), na ktorom dovolatelia prípustnosť dovolania zaloţili, nie je vadou

konania podľa Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

povaţuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej

vady konania v zmysle (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu

z 28. augusta 1997 sp. zn. , uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998). Nepreskúmateľné

je rozhodnutie, odôvodnenie ktorého dostatočne nevysvetľuje, z akého dôvodu rozhodol súd

tak, ako uviedol vo výroku rozsudku. Aj nepreskúmateľnosť je v rámci procesne prípustného

dovolacieho prieskumu právne významná, iba ak „mala“ za následok nesprávne rozhodnutie

veci). Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náleţitostí

odôvodnenia ustanovených zákonom.

Podľa názoru dovolacieho súdu zodpovedá napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

poţiadavkám vyplývajúcim z Odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh

konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného

dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

6

vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho

rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací

súd primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere, ţe rodinný dom ţalovaného 2/

a poručiteľky patril do ich BSM a aké skutočnosti ho viedli k tomuto záveru. Podrobne

vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia vznik práva osobného uţívania pozemku

s poukazom na vtedy platnú právnu úpravu tohto inštitútu a tieţ svoj záver o neexistencii

bezpodielového spoluvlastníctva označených pozemkov ku dňu smrti poručiteľky

(X.). Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a

právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a ţe

odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného

v v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe súd

neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv ţalobcov.

Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery vyplývajúce z uznesení

ústavného súdu sp. zn. a , podľa ktorých súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na všetky námietky alebo argumenty

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú určujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Ţalobcovia v dovolaní tvrdia, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci

je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

Predmetom konania v posudzovanej veci je určenie, ţe v ţalobe označené

nehnuteľnosti patrili v reţime BSM do vlastníctva rodičov ţalobcov - C. V. (ţalovaného 2/) a

F. V., zomrelej X., ku dňu jej smrti v celosti. Ţalobcovia v dovolaní namietali, ţe

vyporiadanie BSM v dedičskom konaní je neurčité, nie sú v ňom špecifikované veci patriace

do BSM poručiteľky a ţalovaného 2/, konkrétne ţe nebol vyporiadaný rodinný dom súp. č. X.

(t.č. X.) a parcela č. X., na ktorej stojí rodinný dom a parcela č. X.- záhrada, ktoré v čase smrti

poručiteľky (X.) boli v spoločnom uţívaní rodičov ţalobcov (t.j. poručiteľky a ţalovaného

2/).

Dovolací súd sa stotoţňuje so záverom odvolacieho súdu, ţe do BSM ţalovaného 2/

a poručiteľky ku dňu jej smrti patril aj rodinný dom v L. súp. č. X., ktorý bol postavený za

trvania ich manţelstva a ktorý bol aj vyporiadaný v rámci vyporiadania BSM ţalovaného 2/

a poručiteľky v dedičskom konaní po poručiteľke. Z obsahu dedičského spisu po poručiteľke

vyplýva – zo zápisnice o predbeţnom šetrení z 19. júla 1976, v ktorej ţalovaný 2/ uviedol, ţe

poručiteľka bola vlastníčkou rodinného domu v polovici (t.j. predmetného rodinného domu

v L. č. X.) a okrem toho aj vlastníčkou „čiastky“ v rodinnom dome v L. V zápisnici z 29. júla

1976 spísanej notárkou v prítomnosti ţalovaného 2/ je uvedené, ţe účastníci označili za

nehnuteľný majetok patriaci do BSM poručiteľky a ţalovaného 2/ „nadstavbu rodinného

domu v L. č. X.“, ktorej hodnota bola určená sumou 8 750 Kčs. Súčasťou tejto zápisnice je

rozhodnutie štátneho notárstva o vyporiadaní dedičstva tak, ţe nadobúdateľom celého

majetku sa stáva manţel poručiteľky - ţalovaný 2/, ktorému bola uloţená povinnosť vyplatiť

v tom čase maloletým dedičom – ţalobcom 1/ aţ 4/ po dosiahnutí plnoletosti kaţdému po

4 845 Kčs. V spise sa nachádza správa MNV v L. z 27. júla 1976 o obvyklej predajnej cene

(hodnote) nehnuteľnosti, podľa ktorej dom, drevený-murovaný postavený v roku 1968,

pozostávajúci z jednej kuchyne, troch izieb s príslušenstvom má obvyklú predajnú cenu

17 500 Kčs (1/4 predstavuje suma 4 845 Kčs), z ktorej bola vypočítaná výška náhrady, ktorú

mal preberajúci dedič – ţalovaný 2/ vyplatiť ostatným dedičom po dosiahnutí plnoletosti.

V priebehu konania účastníci zhodne uvádzali, ţe okrem tohto rodinného domu, ktorý

v čase smrti poručiteľky ešte nebol celkom dokončený (v jeho podkroví sa nachádzali dve

manzardky), ţiadna „nadstavba“ v BSM ţalovaného 2/ a jeho manţelky (poručiteľky)

neexistovala. So zreteľom na uvedené za správny treba povaţovať záver odvolacieho súdu,

8

ktorý konštatoval, ţe pri označení uvedenej nehnuteľnosti v dedičskom konaní išlo zrejme len

o nepresné, resp. v tom čase zauţívané označenie nehnuteľnosti – rodinného domu patriaceho

do BSM, nakoľko notárstvo zisťovalo cenu tohto rodinného domu, z ktorej vychádzalo aj pri

určení všeobecnej ceny dedičstva. Správny je preto záver odvolacieho súdu, ţe označená

nehnuteľnosť - t.j. rodinný dom patril a bol aj vyporiadaný v rámci vyporiadania BSM

poručiteľky a ţalovaného 2/ v dedičskom konaní a bol predmetom dedičského konania.

Pokiaľ ide o pozemky, ktoré sú v súčasnosti označené v KN ako parcela č. X.

(na ktorej stojí rodinný dom) a parcela č. X. (záhrada), vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, ţe tieto získal za trvania manţelstva ţalovaný 2/ do osobného uţívania,

čo potvrdzuje rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného uţívania z 31. augusta 1970.

Podľa rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného uţívania bola vtedy EN parcela

č. X. nachádzajúca sa v katastrálnom území L. o výmere X. m² vo vlastníctve

Československého štátu pridelená do osobného uţívania ţalovanému 2/ na výstavbu

rodinného domčeka a následne bola 9. septembra 1970 uzavretá dohoda o zriadení práva

osobného uţívania stavebného pozemku. Uzavretím tejto dohody o osobnom uţívaní

pozemkov za trvania manţelstva manţelom vzniklo k nim právo spoločného uţívania

v zmysle § 214 Občianskeho zákonného v znení do 1. januára 1992. Inštitút práva osobného

uţívania pozemku, resp. práva spoločného uţívania pozemkov manţelmi bol zrušený novelou

() účinnou od 1. januára 1992.

Podľa veta prvá právo osobného uţívania

pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby.

Podľa v znení účinnom od 1. januára 1992

v prípade spoločného uţívania pozemkov manţelmi vzniknutého podľa § 214 Občianskeho

zákonníka, stávajú sa bezpodielovými spoluvlastníkmi takéhoto pozemku. Ak BSM zaniklo

pred 1. januárom 1992, s účinnosťou od 1. januára 1992 stávajú sa bývalí alebo doterajší

manţelia (podľa spôsobu zániku BSM) podieloví spoluvlastníci týchto pozemkov rovným

dielom. Ak zanikne manţelstvo a s ním i právo spoločného uţívania pozemku manţelmi

smrťou jedného z manţelov alebo jeho prehlásením za mŕtveho, závisí od dohody dedičov,

kto sa stane uţívateľom pozemku. Ak nedôjde k dohode, závisí toto určenie na rozhodnutí

9

štátneho notárstva, ktoré vykoná vyporiadanie. Ak by na základe dohody alebo rozhodnutia

štátneho notárstva zostal výlučným uţívateľom len manţel alebo manţel s niektorými

dedičmi, museli by byť ostatní dedičia uspokojení v rámci vyporiadania inak.

Je nesporné, ţe manţelstvo rodičov ţalobcov zaniklo smrťou ich matky X. a zánikom

manţelstva zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Správny je preto záver odvolacieho

súdu, ţe v čase zániku manţelstva rodičov ţalobcov do ich bezpodielového spoluvlastníctva

nepatrili označené pozemky, ku ktorým mali právo spoločného uţívania pozemkov. Keďţe

tieto pozemky v osobnom uţívaní do BSM rodičov ţalobcov nepatrili, nebol dôvod tieto ani

vyporiadať v rámci vyporiadania BSM v dedičskom konaní po poručiteľke. Dovolací súd sa

preto stotoţňuje so záverom odvolacieho súdu, ktorý v tejto časti zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa a ţalobu aj v tejto časti zamietol po zistení, ţe tieto pozemky netvorili

bezpodielové spoluvlastníctvo rodičov ţalobcov. Pokiaľ by aj v dedičskom konaní nebola

vyporiadaná finančná hodnota práva osobného uţívania v dedičskom konaní, táto môţe

predstavovať iba prípadný obligačný nárok, ktorý však nemá dopad na otázku vlastníctva

predmetných pozemkov.

K námietke ţalobcov, ţe rozhodnutie štátneho notárstva o vyporiadaní dedičstva

je neplatné, resp. je nulitným právnym úkonom, dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe

rozhodnutie notárstva nie je právnym úkonom, ale ide o deklaratórne rozhodnutie, ktoré

je procesnou skutočnosťou s konštitutívnymi účinkami, ktorým sa deklarujú práva

a povinnosti dedičov s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa a realizuje sa ním hmotnoprávna

úprava dedičského práva podľa . Rozhodnutie o dedičstve po nebohej

F. V. nebolo zrušené mimoriadnym opravným prostriedkom, je právoplatné a teda záväzné,

preto sa súdy dôvodne nezaoberali námietkami ţalobcov proti tomuto rozhodnutiu

o prejednaní dedičstva po ich nebohej matke F. V., zomrelej X..

Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe ţalobcovia neopodstatnene napadli rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré

by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov podľa § 243b ods. 1 zamietol.

10

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, ţe ţalovaní podali odvolanie proti

proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 13. februára 2012 sp. zn. vo výroku

o trovách konania, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môţe

o podanom odvolaní konať.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

Medzi procesné podmienky patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci

vyplývajúca zo zákona. V prejednávanej veci z hľadiska formálneho ani obsahového

nemoţno mať pochybnosti o tom, ţe procesný úkon ţalovaných 1/ a 2/ (zastúpených

advokátom) zo 17. mája 2012, ktorým napadli uvedený rozsudok Krajského súdu v Ţiline

z 13. februára 2012 sp. zn. vo výroku o trovách konania, je odvolaním

v zmysle a nasl.

Podľa veta prvá účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, neţ patrila, medzi zamestnávateľom

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb poţívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky ( ).

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

11

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky

je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9

ods. 2 ).

Rozhodnutie krajského súdu, ktorý rozhodol o trovách celého konania

(prvostupňového a odvolacieho konania) po zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci

samej, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím

krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky na prejednanie podaného odvolania ţalovaných preto nie je daná. Chýbajúca

funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí

do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní ţalovaných proti rozsudku Krajského súdu

v Ţiline z 13. februára 2012 sp. zn. vo výroku o trovách konania zastavil bez

toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

III. V dovolacom konaní procesne úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu

trov konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

ods. 1 a ). Ţalovaní podali návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady

trov dovolacieho konania ( v spojení s ) a tieto

aj vyčíslili. Dovolací súd ţalovaným priznal náhradu trov konania spočívajúcu v odmene

advokáta za 1 úkon právnej sluţby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu

z 19. júna 2012 [ vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu

tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky

vo výške 58,X. €, čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné

vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 7,63 € a 20 %

DPH z odmeny a náhrady, t.j. 13,26 €, predstavuje spolu 79,58 €.

V odvolacom konaní (o odvolaní ţalovaných proti výroku o trovách konania)

úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti ţalovaným,

ktorí úspech nemali ( v spojení s a ).

12

Najvyšší súd im nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo nepodali návrh na jej

priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júla 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková