Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bdc/393451.40017e.pdf
PDF · 128.21 KB
No categories available
4Cdo/136/2013
Najvyšší súd 4 Cdo 136/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J., bývajúceho vo K.,
zastúpeného JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova č.
16, proti ţalovanému 1/ P.. J., bytom K. 18, zastúpenému JUDr. Darinou Solárovou,
advokátkou v Košiciach, Škultétyho č. 3, 2/ J., bytom K., o uloženie povinnosti uzavrieť
kúpnu zmluvu, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 20 C 1340/1998, o dovolaní
ţalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 19. júna 2012 sp. zn. 3 Co
348/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice I na návrh ţalovaných uznesením z 29. júla 2009, č. k.
20 C 1340/1998-154 prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 24 C 151/2009 o určenie absolútnej neplatnosti listiny, ktorú
ţalobca predloţil v prejednávanej veci ako dôkaz na osvedčenie svojho právneho nároku,
povinnosti ţalovaných uzavrieť s ním kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností (ďalej
len „24 C 151/2009“). Podľa názoru súdu prvého stupňa sa v konaní 24 C 151/2009 rieši
otázka významná pre rozhodnutie v prejednávanej veci, z ktorého dôvodu je potrebné konanie
prerušiť. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“).
Krajský súd v Košiciach uznesením z 19. júna 2012, sp. zn. 3 Co 348/2011 uznesenie
súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh ţalovaných na prerušenie konania zamietol. Bol toho
právneho názoru, ţe nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/
O.s.p. Uviedol, ţe § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania,
to je prerušenie, ktoré nie je nevyhnutné pre procesný postup súdu v konaní. Súd je povinný
urobiť najskôr iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými prostriedkami a iba v prípade,
ak tieto zlyhajú, môţe konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom je tu zásada hospodárnosti
konania a prerušenie konania predstavuje skôr výnimku ako pravidlo. Podľa názoru
odvolacieho súdu § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. upravuje situáciu, ak existuje predbeţná otázka,
ktorú si súd pre svoje rozhodnutie môţe posúdiť sám (§ 135 ods. 2 O.s.p.). Pritom nie
je vylúčené, aby o takejto otázke rozhodoval aj súd. Nejedná sa však o prípady uvedené
v § 135 ods. 1 O.s.p., kedy je súd viazaný rozhodnutím iného orgánu, keď je daná právomoc
iného orgánu neţ súdu na rozhodnutie o určitej otázke ako otázke predbeţnej, o ktorej
prebieha iné konanie a s ohľadom na hospodárnosť konania je vhodné konanie prerušiť
do rozhodnutia o takejto predbeţnej otázke. Keď v danej veci má byť dôvodom na prerušenie
konania o uloţenie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností iné
prebiehajúce konanie o neplatnosť listiny, ktorú ţalobca uvádza ako jeden z dôkazov pre
osvedčenie svojho nároku, otázka platnosti tejto listiny je otázkou predbeţnou, ktorú konajúci
súd nielenţe je oprávnený riešiť, ale je povinný ju vyriešiť a zaoberať sa ňou v rámci
procesného dokazovania a procesu hodnotenia dôkazov v sporovom konaní.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie ţalovaní. Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky navrhli napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie alebo napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, ţe preruší konanie. Dôvody
dovolania videli dovolatelia v odňatí moţnosti konať pred súdom, keď odvolací súd svoje
rozhodnutie riadne neodôvodnil, z ktorého dôvodu je tak rozhodnutie odvolacieho súdu podľa
ich názoru nepreskúmateľné (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.)
a v nesprávnom právnom posúdení návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/
O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu dovolatelia vytýkali,
ţe sa pri rozhodovaní neriadil záväzným právnym názorom dovolacieho súdu, vysloveným
v jeho rozhodnutí, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu pre
nepreskúmateľnosť. V ďalšom dovolatelia v dovolaní venovali značnú časť skutkovým
okolnostiam týkajúcich sa veci samej a zdôvodneniu ich naliehavého právneho záujmu
na určovacej ţalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p. v konaní 24 C 151/2009. Odvolaciemu súdu
tieţ vytýkali, ţe opakovane vyhovel námietkam ţalobcu a zamietol ich návrh na určenie
absolútnej neplatnosti listiny, predloţenej ţalobcom na osvedčenie ním uplatneného nároku,
čím opakovane zamedzil tomu, aby boli riadne preskúmané a vyhodnotené všetky listinné
a iné dôkazy, ktoré mali pre rozhodnutie mimoriadny právny význam. V dovolaní tieţ uviedli,
ţe boli porušené ich práva garantované Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhol odmietnuť ako procesne neprípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p.
a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé
rozhodnutie súdu. Jeho úpravou v občianskom súdnom konaní je dotknutý princíp
nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť. Dovolaním
moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením, preto prípustnosť dovolania
proti tomuto rozhodnutiu bolo potrebné skúmať podľa § 237 O.s.p. a § 239 O.s.p.
Podľa § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p., dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa. O takéto
rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci ide, preto je daná prípustnosť dovolania podľa
tohto zákonného ustanovenia.
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom dovolania
i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými
vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,
ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať
pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dovolatelia nenamietali, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237
písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Dovolatelia namietajú, ţe im bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní
(ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237
písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,
sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004, sp. zn.
I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
V preskúmavanej veci odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak,
ţe návrh ţalovaných na prerušenie konania zamietol. Dovolatelia namietali
nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia odvolacieho súdu.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie
na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 169 ods. 2 vety druhej O.s.p., uznesenie o prerušení konania, uznesenie
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a uznesenie, ktorým súd priznal účastníkovi sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, musí vţdy obsahovať odôvodnenie.
Podľa § 170 ods. 3 O.s.p., uznesenie o prerušení konania sa nepovaţuje za uznesenie
o vedení konania.
Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd postupoval v súlade s týmito vyššie
uvedenými ustanoveniami O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu zodpovedá
poţiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu
(s prihliadnutím, ţe nejde o rozhodnutie formou rozsudku, ale procesné rozhodnutie formou
uznesenia) obsahuje všetky náleţitosti, ktoré procesné rozhodnutie musí obsahovať. Odvolací
súd v rozhodnutí uviedol, čoho sa domáhali ţalovaní návrhom (prerušenia konania
do právoplatného skončenia konania v inej veci) a z akého dôvodu (prebieha iné konanie
o určenie absolútnej neplatnosti listiny, ktorú ţalobca predloţil ako dôkaz v prejednávanej
veci na osvedčenie svojho právneho nároku o povinnostiach ţalovaných uzavrieť s ním kúpnu
zmluvu o predaji nehnuteľností); ako rozhodol súd prvého stupňa a z akých dôvodov; z akých
dôvodov podala odvolanie protistrana; ako sa k odvolaniu vyjadrili ţalovaní; ako vec
skutkovo a právne posúdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu tak obsahuje všetky náleţitosti
predmetného procesného rozhodnutia.
Pretoţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu
poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa, nie je daný dôvod dovolania
spočívajúci v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.
Dovolatelia ďalej namietali, ţe odvolací súd sa neriadil právnym názorom vysloveným
dovolacím súdom v rozhodnutí, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu.
Po preskúmaní dovolací súd konštatuje, ţe ani táto námietka dovolateľov nie je opodstatnená.
Dovolací súd totiţ predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil z dôvodu
nepreskúmateľnosti, keď odvolací súd svoje rozhodnutie oprel o iné ustanovenie O.s.p.
ako súd prvého stupňa, pričom vôbec nezdôvodnil, prečo vec posúdil podľa iného zákonného
ustanovenia, v dôsledku čoho takéto rozhodnutie odvolacieho súdu povaţoval dovolací súd
za prekvapivé a pre neexistenciu dôvodov za nepreskúmateľné. V dovolaním napadnutom
rozhodnutí odvolacieho súdu však odvolací súd tento nedostatok odstránil, keď vec posúdil
rovnako ako súd prvého stupňa podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a jeho aplikáciu v danej
veci a zároveň aj právny záver odôvodnil.
K tvrdeniu ţalovaných, ţe boli porušené ich Ústavou SR a Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd garantované práva (keď súd nekonal nestranne, nezaujato,
bez zbytočných prieťahov, v primeranej lehote, keď ţalovaným včas nedoručil zrušujúce
rozhodnutie dovolacieho súdu), dovolací súd uvádza, ţe i keby boli dôvodné (dovolací súd
sa ale ich dôvodnosťou nezaoberal), takéto porušenia nie sú predmetom dovolacieho
prieskumu Najvyšším súdom Slovenskej republiky (v dovolacom konaní môţu
byť dovolacími dôvodmi len dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p.), a preto sa
nimi Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol zaoberať.
K ďalším námietkam dovolateľov – nevykonaniu riadneho hodnotenia dôkazov
odvolacím súdom, neskúmaniu dôkazov a ku všetkým skutkovým tvrdeniam týkajúcim
sa veci samej, dovolací súd uvádza, ţe dovolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd
rozhodoval o procesnom návrhu ţalovaných prerušiť konanie z dôvodu, ţe prebieha
iné konanie, v ktorom sa má riešiť otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu.
V konaní o takomto procesnom návrhu sa súd zaoberá iba otázkou, či ide o otázku, ktorá
môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, a teda či je potrebné z tohto dôvodu konanie
prerušiť. V konaní o návrhu na prerušenie konania však nehodnotí dôkazy týkajúce sa veci
samej (vrátane skúmania platnosti právnych úkonov). Ich hodnotením jednotlivo
i v ich vzájomnej súvislosti sa súd vysporiadava aţ v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie
je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Existencia tejto vady nebola dovolateľmi namietaná, ani nevyšla
v dovolacom konaní najavo.
Dovolatelia nakoniec namietali, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V ďalšom sa dovolací
súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.
Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.
V danej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým
odvolací súd rozhodol o zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, ţe návrh na prerušenie
konania zamietol.
Podľa § 109 ods. 1 písm. a/ aţ c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak a/ účastník stratil
spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé
konanie; b/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, ţe všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu
na zaujatie stanoviska; c/ rozhodol, ţe poţiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev
o rozhodnutie o predbeţnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 109 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môţe konanie prerušiť, ak a/ sa účastník nemôţe konania zúčastniť pre prekáţku trvalejšej
povahy alebo preto, ţe jeho pobyt nie je známy; b/ zákonný zástupca účastníka zomrel alebo
stratil spôsobilosť konať pred súdom; c/ prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá
môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
V danej veci ţalovaní podali návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia
konania 24 C 151/2009 z toho dôvodu, ţe v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá môţe mať
význam pre rozhodnutie súdu, a to určenie absolútnej neplatnosti listiny, ktorú ţalobca
predloţil súdu ako dôkaz na osvedčenie svojho právneho nároku, povinnosti ţalovaných
uzavrieť s ním kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností.
Vzhľadom na dôvod uvedeného návrhu na prerušenie konania, v danej veci nejde
prípad, kedy je súd povinný podľa § 109 ods. 1 O.s.p. konanie prerušiť. Nejde totiţ o prípad,
keď účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom; nejde ani o rozhodnutie, ktoré závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní súd oprávnený riešiť (na ktorej posúdenie
by bol príslušný iný orgán ako súd, ktorého rozhodnutím by bol súd viazaný); ani pred
rozhodnutím vo veci nedospel k záveru, ţe všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka
veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; ani nerozhodol, ţe poţiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev
o rozhodnutie o predbeţnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. V danej veci nejde
ani o prípad, kedy súd môţe podľa § 109 ods. 2 O.s.p. konanie prerušiť, ak neurobí
iné vhodné opatrenia, to je, ţe by sa niektorí z účastníkov nemohol zúčastniť konania
pre prekáţku trvalejšej povahy, alebo preto, ţe jeho pobyt nie je známy; ani o prípad,
ţe by zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
ani o prípad, ţe by prebiehalo konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ţe by súd dal na takéto konanie podnet.
V danej veci ide totiţ o prípad, keď súd pre rozhodnutie o povinnosti ţalovaných
uzavrieť so ţalobcom kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, musí vyriešiť predbeţne
viaceré otázky, vrátane otázky (ne)platnosti namietanej listiny. Súd si musí (okrem napr.
otázky, či ţalovaní sú povinní vstúpiť do postavenia svojej právnej predchodkyne a uzavrieť
so ţalobcom zmluvu o prevode nehnuteľnosti z dôvodu preukazovaného dojednania
s ich právnou predchodkyňou), vyriešiť najskôr (predbeţne, resp. prejudiciálne) otázku,
či namietaná listina (nie) je (ne)platným právnym úkonom, a to absolútne neplatným,
resp. na základe námietok účastníkov relatívne neplatným. Takúto predbeţnú otázku je súd
jednak oprávnený, jednak povinný riešiť pred rozhodnutím o návrhu na uloţenie povinnosti
uzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľností. Pokiaľ ide o prípad ako v danej veci, ţe si súd sám
môţe posúdiť prejudiciálne otázku (ne)platnosti listiny, nie je dôvod na prerušenie konania
do právoplatného skončenia iného, neskôr začatého konania o návrhu na určenie neplatnosti
predmetnej listiny. Jednak v neskôr začatom konaní o určovacej ţalobe podľa § 80 písm. c/
O.s.p. nebude uţ daný naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, nakoľko takýto
naliehavý právny záujem je daný predovšetkým vtedy, ak takéto určenie môţe predísť ţalobe
na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p. V danej veci však konanie o ţalobe na uloţenie
povinnosti na podklade predmetnej listiny uţ prebieha, začalo skôr. Pretoţe poţadované
určenie neplatnosti listiny v konaní 24 C 151/2009 má charakter len prejudiciálnej otázky
k uţ prebiehajúcemu sporu medzi účastníkmi o uloţenie povinnosti (ktoré konanie navrhli
ţalovaní prerušiť), nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení v neskôr začatom
konaní o určovacej ţalobe. Na druhej strane, predpokladom uloţenia povinnosti v predmetnej
veci podľa § 80 písm. b/ O.s.p. bude aj vyriešenie otázky (ne)platnosti listiny. Právoplatným
rozhodnutím súdu o povinnosti plniť bude potom prejudiciálne vyriešená aj otázka
(ne)platnosti listiny, z ktorej povinnosť ţalovaných plniť ţalobca odvodzuje, bez ohľadu
na skutočnosť, ţe toto posúdenie nebude obsiahnuté vo výroku rozhodnutia. Ţaloba
na plnenie tak v prejednávanej veci, rovnako ako v iných takýchto prípadoch konzumuje
ţalobu určovaciu, naopak to však neplatí. Z toho vyplýva, ţe začatie konania o určovacej
ţalobe netvorí prekáţku neskôr začatého konania pre ţalobu na plnenie. Opačný prípad, teda
ak sa podá najskôr ţaloba na plnenie, táto tvorí prekáţku uţ začatého konania pre určovaciu
ţalobu, pretoţe záväzné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť konzumuje i prejudiciálnu
otázku určenia platnosti či neplatnosti listiny, ktorej platnosť je predpokladom plnenia
v konaní o uloţenie povinnosti.
Na základe uvedeného, keď súd je v danej veci oprávnený i povinný si predmetnú
prejudiciálnu otázku týkajúcu sa platnosti listiny posúdiť sám, odvolací súd správne
vo výroku svojho rozhodnutia rozhodol, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak,
ţe návrh na prerušenie konania zamietol. Navyše dovolaciemu súdu je z jeho činnosti známe,
ţe konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24 C 151/2009 bolo prerušené
rozhodnutím Okresného súdu Košice I z 15. októbra 2012, právoplatného 21. novembra 2012.
So zreteľom na vyššie uvedené, keď dovolatelia napadli dovolaním vecne správne
rozhodnutie odvolacieho súdu, v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie
nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie
ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov tohto
konania proti ţalovaným, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.) Ţalobca však návrh na náhradu trov dovolacieho konania
nepodal, preto mu táto náhrada priznaná nebola.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júla 2014
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová