Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/136/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J., bývajúceho vo K.,

zastúpeného JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova č.

16, proti ţalovanému 1/ P.. J., bytom K. 18, zastúpenému JUDr. Darinou Solárovou,

advokátkou v Košiciach, Škultétyho č. 3, 2/ J., bytom K., o uloženie povinnosti uzavrieť

kúpnu zmluvu, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní

ţalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 19. júna 2012 sp. zn. 3 Co

348/2011, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I na návrh ţalovaných uznesením z 29. júla 2009, č. k.

-154 prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom

súde Košice I pod sp. zn. o určenie absolútnej neplatnosti listiny, ktorú

ţalobca predloţil v prejednávanej veci ako dôkaz na osvedčenie svojho právneho nároku,

povinnosti ţalovaných uzavrieť s ním kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností (ďalej

len „24 C 151/2009“). Podľa názoru súdu prvého stupňa sa v konaní rieši

otázka významná pre rozhodnutie v prejednávanej veci, z ktorého dôvodu je potrebné konanie

prerušiť. Svoje rozhodnutie odôvodnil

(ďalej len „“).

Krajský súd v Košiciach uznesením z 19. júna 2012, sp. zn. uznesenie

súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh ţalovaných na prerušenie konania zamietol. Bol toho

právneho názoru, ţe nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/

2

Uviedol, ţe upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania,

to je prerušenie, ktoré nie je nevyhnutné pre procesný postup súdu v konaní. Súd je povinný

urobiť najskôr iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými prostriedkami a iba v prípade,

ak tieto zlyhajú, môţe konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom je tu zásada hospodárnosti

konania a prerušenie konania predstavuje skôr výnimku ako pravidlo. Podľa názoru

odvolacieho súdu upravuje situáciu, ak existuje predbeţná otázka,

ktorú si súd pre svoje rozhodnutie môţe posúdiť sám ( ). Pritom nie

je vylúčené, aby o takejto otázke rozhodoval aj súd. Nejedná sa však o prípady uvedené

v , kedy je súd viazaný rozhodnutím iného orgánu, keď je daná právomoc

iného orgánu neţ súdu na rozhodnutie o určitej otázke ako otázke predbeţnej, o ktorej

prebieha iné konanie a s ohľadom na hospodárnosť konania je vhodné konanie prerušiť

do rozhodnutia o takejto predbeţnej otázke. Keď v danej veci má byť dôvodom na prerušenie

konania o uloţenie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností iné

prebiehajúce konanie o neplatnosť listiny, ktorú ţalobca uvádza ako jeden z dôkazov pre

osvedčenie svojho nároku, otázka platnosti tejto listiny je otázkou predbeţnou, ktorú konajúci

súd nielenţe je oprávnený riešiť, ale je povinný ju vyriešiť a zaoberať sa ňou v rámci

procesného dokazovania a procesu hodnotenia dôkazov v sporovom konaní.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie ţalovaní. Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky navrhli napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie alebo napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, ţe preruší konanie. Dôvody

dovolania videli dovolatelia v odňatí moţnosti konať pred súdom, keď odvolací súd svoje

rozhodnutie riadne neodôvodnil, z ktorého dôvodu je tak rozhodnutie odvolacieho súdu podľa

ich názoru nepreskúmateľné ( v spojení s )

a v nesprávnom právnom posúdení návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/

( ). Odvolaciemu súdu dovolatelia vytýkali,

ţe sa pri rozhodovaní neriadil záväzným právnym názorom dovolacieho súdu, vysloveným

v jeho rozhodnutí, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu pre

nepreskúmateľnosť. V ďalšom dovolatelia v dovolaní venovali značnú časť skutkovým

okolnostiam týkajúcich sa veci samej a zdôvodneniu ich naliehavého právneho záujmu

na určovacej ţalobe podľa v konaní . Odvolaciemu súdu

tieţ vytýkali, ţe opakovane vyhovel námietkam ţalobcu a zamietol ich návrh na určenie

absolútnej neplatnosti listiny, predloţenej ţalobcom na osvedčenie ním uplatneného nároku,

čím opakovane zamedzil tomu, aby boli riadne preskúmané a vyhodnotené všetky listinné

3

a iné dôkazy, ktoré mali pre rozhodnutie mimoriadny právny význam. V dovolaní tieţ uviedli,

ţe boli porušené ich práva garantované SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhol odmietnuť ako procesne neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 písm. a/ ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu podľa a

a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Jeho úpravou v občianskom súdnom konaní je dotknutý princíp

nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť. Dovolaním

moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236

ods. 1 ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením, preto prípustnosť dovolania

proti tomuto rozhodnutiu bolo potrebné skúmať podľa a

Podľa , dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa. O takéto

rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci ide, preto je daná prípustnosť dovolania podľa

tohto zákonného ustanovenia.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom dovolania

i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tieţ inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

4

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolatelia nenamietali, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ aţ e/ a g/ a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Dovolatelia namietajú, ţe im bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní

(ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom ( v spojení s

písm. f/ ).

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,

sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004, sp. zn.

) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

V preskúmavanej veci odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak,

5

ţe návrh ţalovaných na prerušenie konania zamietol. Dovolatelia namietali

nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd

dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa vety druhej , uznesenie o prerušení konania, uznesenie

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a uznesenie, ktorým súd priznal účastníkovi sčasti

oslobodenie od súdnych poplatkov, musí vţdy obsahovať odôvodnenie.

Podľa , uznesenie o prerušení konania sa nepovaţuje za uznesenie

o vedení konania.

Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd postupoval v súlade s týmito vyššie

uvedenými ustanoveniami Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu zodpovedá

poţiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia Rozhodnutie odvolacieho súdu

(s prihliadnutím, ţe nejde o rozhodnutie formou rozsudku, ale procesné rozhodnutie formou

uznesenia) obsahuje všetky náleţitosti, ktoré procesné rozhodnutie musí obsahovať. Odvolací

súd v rozhodnutí uviedol, čoho sa domáhali ţalovaní návrhom (prerušenia konania

do právoplatného skončenia konania v inej veci) a z akého dôvodu (prebieha iné konanie

o určenie absolútnej neplatnosti listiny, ktorú ţalobca predloţil ako dôkaz v prejednávanej

veci na osvedčenie svojho právneho nároku o povinnostiach ţalovaných uzavrieť s ním kúpnu

zmluvu o predaji nehnuteľností); ako rozhodol súd prvého stupňa a z akých dôvodov; z akých

dôvodov podala odvolanie protistrana; ako sa k odvolaniu vyjadrili ţalovaní; ako vec

6

skutkovo a právne posúdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu tak obsahuje všetky náleţitosti

predmetného procesného rozhodnutia.

Pretoţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa, nie je daný dôvod dovolania

spočívajúci v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

Dovolatelia ďalej namietali, ţe odvolací súd sa neriadil právnym názorom vysloveným

dovolacím súdom v rozhodnutí, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu.

Po preskúmaní dovolací súd konštatuje, ţe ani táto námietka dovolateľov nie je opodstatnená.

Dovolací súd totiţ predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil z dôvodu

nepreskúmateľnosti, keď odvolací súd svoje rozhodnutie oprel o iné ustanovenie

ako súd prvého stupňa, pričom vôbec nezdôvodnil, prečo vec posúdil podľa iného zákonného

ustanovenia, v dôsledku čoho takéto rozhodnutie odvolacieho súdu povaţoval dovolací súd

za prekvapivé a pre neexistenciu dôvodov za nepreskúmateľné. V dovolaním napadnutom

rozhodnutí odvolacieho súdu však odvolací súd tento nedostatok odstránil, keď vec posúdil

rovnako ako súd prvého stupňa podľa a jeho aplikáciu v danej

veci a zároveň aj právny záver odôvodnil.

K tvrdeniu ţalovaných, ţe boli porušené ich SR a Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd garantované práva (keď súd nekonal nestranne, nezaujato,

bez zbytočných prieťahov, v primeranej lehote, keď ţalovaným včas nedoručil zrušujúce

rozhodnutie dovolacieho súdu), dovolací súd uvádza, ţe i keby boli dôvodné (dovolací súd

sa ale ich dôvodnosťou nezaoberal), takéto porušenia nie sú predmetom dovolacieho

prieskumu Najvyšším súdom Slovenskej republiky (v dovolacom konaní môţu

byť dovolacími dôvodmi len dôvody v zmysle aţ c/ ), a preto sa

nimi Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol zaoberať.

K ďalším námietkam dovolateľov – nevykonaniu riadneho hodnotenia dôkazov

odvolacím súdom, neskúmaniu dôkazov a ku všetkým skutkovým tvrdeniam týkajúcim

sa veci samej, dovolací súd uvádza, ţe dovolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd

rozhodoval o procesnom návrhu ţalovaných prerušiť konanie z dôvodu, ţe prebieha

iné konanie, v ktorom sa má riešiť otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu.

V konaní o takomto procesnom návrhu sa súd zaoberá iba otázkou, či ide o otázku, ktorá

7

môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, a teda či je potrebné z tohto dôvodu konanie

prerušiť. V konaní o návrhu na prerušenie konania však nehodnotí dôkazy týkajúce sa veci

samej (vrátane skúmania platnosti právnych úkonov). Ich hodnotením jednotlivo

i v ich vzájomnej súvislosti sa súd vysporiadava aţ v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie

je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Existencia tejto vady nebola dovolateľmi namietaná, ani nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolatelia nakoniec namietali, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). V ďalšom sa dovolací

súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce

správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.

V danej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd rozhodol o zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, ţe návrh na prerušenie

konania zamietol.

Podľa aţ c/ , súd konanie preruší, ak a/ účastník stratil

spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé

konanie; b/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, ţe všeobecne záväzný

právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou

zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu

na zaujatie stanoviska; c/ rozhodol, ţe poţiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev

o rozhodnutie o predbeţnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa aţ c/ , pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,

môţe konanie prerušiť, ak a/ sa účastník nemôţe konania zúčastniť pre prekáţku trvalejšej

povahy alebo preto, ţe jeho pobyt nie je známy; b/ zákonný zástupca účastníka zomrel alebo

stratil spôsobilosť konať pred súdom; c/ prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá

môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

V danej veci ţalovaní podali návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia

konania z toho dôvodu, ţe v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá môţe mať

význam pre rozhodnutie súdu, a to určenie absolútnej neplatnosti listiny, ktorú ţalobca

predloţil súdu ako dôkaz na osvedčenie svojho právneho nároku, povinnosti ţalovaných

uzavrieť s ním kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností.

Vzhľadom na dôvod uvedeného návrhu na prerušenie konania, v danej veci nejde

prípad, kedy je súd povinný podľa konanie prerušiť. Nejde totiţ o prípad,

keď účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom; nejde ani o rozhodnutie, ktoré závisí

od otázky, ktorú nie je v tomto konaní súd oprávnený riešiť (na ktorej posúdenie

by bol príslušný iný orgán ako súd, ktorého rozhodnutím by bol súd viazaný); ani pred

rozhodnutím vo veci nedospel k záveru, ţe všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka

veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská

republika viazaná; ani nerozhodol, ţe poţiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev

o rozhodnutie o predbeţnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. V danej veci nejde

ani o prípad, kedy súd môţe podľa konanie prerušiť, ak neurobí

iné vhodné opatrenia, to je, ţe by sa niektorí z účastníkov nemohol zúčastniť konania

pre prekáţku trvalejšej povahy, alebo preto, ţe jeho pobyt nie je známy; ani o prípad,

ţe by zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

ani o prípad, ţe by prebiehalo konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam

pre rozhodnutie súdu, alebo ţe by súd dal na takéto konanie podnet.

V danej veci ide totiţ o prípad, keď súd pre rozhodnutie o povinnosti ţalovaných

uzavrieť so ţalobcom kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, musí vyriešiť predbeţne

viaceré otázky, vrátane otázky (ne)platnosti namietanej listiny. Súd si musí (okrem napr.

otázky, či ţalovaní sú povinní vstúpiť do postavenia svojej právnej predchodkyne a uzavrieť

so ţalobcom zmluvu o prevode nehnuteľnosti z dôvodu preukazovaného dojednania

s ich právnou predchodkyňou), vyriešiť najskôr (predbeţne, resp. prejudiciálne) otázku,

9

či namietaná listina (nie) je (ne)platným právnym úkonom, a to absolútne neplatným,

resp. na základe námietok účastníkov relatívne neplatným. Takúto predbeţnú otázku je súd

jednak oprávnený, jednak povinný riešiť pred rozhodnutím o návrhu na uloţenie povinnosti

uzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľností. Pokiaľ ide o prípad ako v danej veci, ţe si súd sám

môţe posúdiť prejudiciálne otázku (ne)platnosti listiny, nie je dôvod na prerušenie konania

do právoplatného skončenia iného, neskôr začatého konania o návrhu na určenie neplatnosti

predmetnej listiny. Jednak v neskôr začatom konaní o určovacej ţalobe podľa § 80 písm. c/

nebude uţ daný naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, nakoľko takýto

naliehavý právny záujem je daný predovšetkým vtedy, ak takéto určenie môţe predísť ţalobe

na plnenie podľa V danej veci však konanie o ţalobe na uloţenie

povinnosti na podklade predmetnej listiny uţ prebieha, začalo skôr. Pretoţe poţadované

určenie neplatnosti listiny v konaní má charakter len prejudiciálnej otázky

k uţ prebiehajúcemu sporu medzi účastníkmi o uloţenie povinnosti (ktoré konanie navrhli

ţalovaní prerušiť), nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení v neskôr začatom

konaní o určovacej ţalobe. Na druhej strane, predpokladom uloţenia povinnosti v predmetnej

veci podľa bude aj vyriešenie otázky (ne)platnosti listiny. Právoplatným

rozhodnutím súdu o povinnosti plniť bude potom prejudiciálne vyriešená aj otázka

(ne)platnosti listiny, z ktorej povinnosť ţalovaných plniť ţalobca odvodzuje, bez ohľadu

na skutočnosť, ţe toto posúdenie nebude obsiahnuté vo výroku rozhodnutia. Ţaloba

na plnenie tak v prejednávanej veci, rovnako ako v iných takýchto prípadoch konzumuje

ţalobu určovaciu, naopak to však neplatí. Z toho vyplýva, ţe začatie konania o určovacej

ţalobe netvorí prekáţku neskôr začatého konania pre ţalobu na plnenie. Opačný prípad, teda

ak sa podá najskôr ţaloba na plnenie, táto tvorí prekáţku uţ začatého konania pre určovaciu

ţalobu, pretoţe záväzné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť konzumuje i prejudiciálnu

otázku určenia platnosti či neplatnosti listiny, ktorej platnosť je predpokladom plnenia

v konaní o uloţenie povinnosti.

Na základe uvedeného, keď súd je v danej veci oprávnený i povinný si predmetnú

prejudiciálnu otázku týkajúcu sa platnosti listiny posúdiť sám, odvolací súd správne

vo výroku svojho rozhodnutia rozhodol, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak,

ţe návrh na prerušenie konania zamietol. Navyše dovolaciemu súdu je z jeho činnosti známe,

ţe konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. bolo prerušené

rozhodnutím Okresného súdu Košice I z 15. októbra 2012, právoplatného 21. novembra 2012.

10

So zreteľom na vyššie uvedené, keď dovolatelia napadli dovolaním vecne správne

rozhodnutie odvolacieho súdu, v konaní neboli zistené vady uvedené v a konanie

nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej ( ), Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie

ako nedôvodné zamietol ( ).

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov tohto

konania proti ţalovaným, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ) Ţalobca však návrh na náhradu trov dovolacieho konania

nepodal, preto mu táto náhrada priznaná nebola.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júla 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová