Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1So/30/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.,

v právnej veci navrhovateľky: Bc. J. G., bytom M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa -

ústredie, Ul. 29 augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 73 zo dňa 13.mája 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.

- 73 zo dňa 13. mája 2013, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku

potvrdil rozhodnutie č. X. zo dňa 12. marca 2012, ktorým odporkyňa navrhovateľke podľa §

70 ods. 1 a o sociálnom poistení (ďalej len ,a“) v znení

neskorších predpisov od 6. januára 2012 priznala invalidný dôchodok v sume 229,10 eur

mesačne a rozhodnutie č. X. zo dňa 4. októbra 2012, ktorým navrhovateľke od 2. augusta

2012 zvýšila sumu invalidného dôchodku na sumu 249,30 eur mesačne.

Súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že v posudzovanej veci príslušné

posudkové komisie dostatočne posúdili aj na základe vlastných vyšetrení zdravotný stav

navrhovateľky, všetky posudky sú náležite po stránke medicínskej zdôvodnené a v zásadných

2

otázkach si vzájomne neodporujú. Podľa názoru súdu v súčasnosti zdravotný stav

navrhovateľky neodôvodňuje zmenu pre iný záver, než aký prijali posudkové komisie trikrát

v priebehu krátkeho časového úseku, pričom ich závery sú presvedčivé, založené na

potrebných odborných nálezoch ozrejmujúcich rozsah zdravotného poškodenia

navrhovateľky.

Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, ktorým namietala, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd

prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súdu prvého stupňa vytýkala, že sa vôbec

nevysporiadal s námietkami uvedenými v návrhu na preskúmanie rozhodnutí odporkyne,

v rozsudku uvádza iba právnické klišé, v dôsledku čoho je predmetný rozsudok krajského

súdu nepreskúmateľný a odporujúci nielen príslušným ustanoveniam o náležitostiach

odôvodnenia rozsudku.

Namietala, že posudkový lekár pri určení miery poklesu jej schopnosti zárobkovej

činnosti nezohľadnil, že na ľavom bedrovom kĺbe mala zlomenú striešku acetabula, čoho

dôsledky znáša dodnes, a nezohľadnil ani, že na pravom bedrovom kĺbe má koxartrózu

4. stupňa, v dôsledku čoho sa pripravuje na operáciu. Vyjadrila dôrazný nesúhlas s určením

miery poklesu jej schopnosti zárobkovej činnosti na 55 % a podľa jej názoru posudkový lekár

pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti nepostupoval v súlade so o sociálnom

poistení.

S poukazom na to, že má obmedzenie pohybu oboch bedrových kĺbov (ľavého

v dôsledku komplikácie pri operácii, pravého v dôsledku koxartrózy 4. stupňa), miera poklesu

jej schopnosti zárobkovej činnosti mala byť podľa jej názoru určená súčasne podľa položiek

41.3. písm. b/, 44,1. a 50. písm. a/ kapitoly XV, oddiel G, a nie iba podľa položky 44.1.

Trvala na tom, že zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

o 10 %, vykonané podľa o sociálnom poistení, jej patrí, avšak na jej ďalšie

ochorenia pohybového systému, ktoré sa netýkajú bedrových kĺbov, pretože v dôsledku

3

koxartrózy oboch bedrových kĺbov ťažkého stupňa sa jej výrazne pokrivila chrbtica

(má lekársky potvrdenú skoliózu).

Podľa jej názoru ju posudkový lekár pri posudzovaní miery poklesu schopnosti

zárobkovej činnosti vedome poškodil. Závery posudkového lekára MUDr. T., uvedené v

Lekárskej správe odporujú o sociálnom poistení a zároveň sa priečia zásadám

logického myslenia, keďže mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po

vykonanej endoprotéze pravého bedrového kĺbu zvýšil iba o 5 %). Rovnako logicky

nevysvetliteľný a odporujúci o sociálnom poistení je aj výrok posudkového lekára

odkazujúci na vysokoškolské vzdelanie, pretože nevie ako môže mať skutočnosť, že má

vysokoškolské vzdelanie I. stupňa vplyv na zdravotný stav jej bedrových kĺbov. Tento postup

posudkového lekára považuje za diskrimináciu vzhľadom na jej vysokoškolské vzdelanie,

pretože skutočnosť, že má vysokoškolské vzdelanie jej predsa nemôže byť na ujmu pri

posudzovaní jej zdravotného stavu.

Rozsudok krajského súdu navrhla zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky označila uvádzané

dôvody za neopodstatnené. Podľa jej názoru skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu

zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými

lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené

odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností

a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie

dokazovanie.

Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu

odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť preto

jej nárok na zvýšenie sumy invalidného dôchodku nevznikol. Napadnutý rozsudok navrhla

ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s

4

a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. júla 2014 po tom, čo deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1

a 3 ).

Podľa je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou (ods.1).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej

schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby

(ods. 3).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych

správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).

V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia,

v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku ( ) je nevyhnutnou

požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery

poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho

následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske

znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým

lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia ( ).

Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní neboli objektívne pochybnosti o skutkovom

stave tak ako ho zistil súd prvého stupňa a ako vyplýva z obsahu pripojeného

administratívneho spisu, t. j. že po podaní žiadosti bol zdravotný stav navrhovateľky

posúdený dňa 21. februára 2012 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej

poisťovne, pobočka Považská Bystrica so záverom predstavujúcim podklad pre napadnuté

5

rozhodnutie, že navrhovateľka je podľa invalidná s mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % od 6. januára 2012 v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou.

Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný

dňa 10. mája 2012 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia,

so sídlom v Trenčíne, MUDr. L. T., ktorý po vyhodnotení predložených lekárskych správ a

údajov zo zdravotnej dokumentácie označil za rozhodujúce zdravotné postihnutie

navrhovateľky totálnu endoprotézu vľavo - kapitola XV, G, 44.1 prílohy č. 4 k - 45 %

(z rozmedzia 35-45 %) s navýšením percentuálnej miery poklesu o 10 % za iné zdravotné

postihnutie - koxartróza ťažká vpravo, celkom teda určil mieru poklesu na 55 %. Podľa

výroku posudku navrhovateľka je invalidná podľa v znení neskorších

predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, v danom

prípade 55 % od 6. januára 2012.

Vzhľadom na predložené nové lekárske nálezy v priebehu konania krajský veci

dôvodne doplnil dokazovanie posudkami posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej

poisťovne ústredia, so sídlom v Trenčíne MUDr. T. zo dňa 17. septembra 2012

a posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, so sídlom v Nitre

MUDr. Z. zo dňa 12. marca 2013.

Podľa posudku zo dňa 17. septembra 2012, sa zdravotný stav navrhovateľky zmenil,

mala implantovanú totálnu endoprotézu aj na druhom bedrovom kĺbe na základe čoho za

rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil totálnu endoprotézu obojstranne -

kapitola XV, G, 44.2. b) prílohy č. 4 k - 60 % (z rozmedzia 60-75 %) bez navýšenia

percentuálnej miery poklesu za iné zdravotné postihnutie s dátumom vzniku novej invalidity

dňom 2. augusta 2012. Vo výroku posudku posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľka

je naďalej invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je už

55 %, ale je 60 % od 2. augusta 2012.

6

Vychádzajúc z uvedeného posudku odporkyňa vydala dňa 4. októbra 2012

rozhodnutie, ktorým podľa , a v znení neskorších predpisov

navrhovateľke od 2. augusta 2012 zvýšila sumu invalidného dôchodku na sumu 249,30 eur

mesačne.

Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, so sídlom v Nitre,

MUDr. M. Z. vo svojom posudku zo dňa 12. marca 2013 po zohľadnení výsledkov liečby

a kontrol konštatoval, že navrhovateľka bola operovaná na oba bedrové zhyby pre koxartrózu,

implantované totálne endoprotézy - vľavo 27. júna 2011, vpravo 2. augusta 2012. Zmena

zaradenia je z toho dôvodu, že ide o krátky čas od vykonania druhej operácie a čas potrebný

na rekonvalescenciu a rehabilitáciu. V skutočnosti nejde o ťažké obmedzenie pohybu. Z toho

dôvodu je stanovená dolná hranica rozpätia. Podľa ortopéda TEP je v ideálnom postavení a je

predpoklad ďalšieho zlepšovania zdravotného stavu. Ostatné zdravotné problémy nie sú

posudkovo významné a preto nie je ani možné navýšenie základnej miery poklesu.

Navrhovateľka je naďalej invalidná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o tom, o aké dôkazné prostriedky

odporkyňa oprela svoje rozhodnutie a odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel

k záveru, že odporkyňa riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený

skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala pri svojom rozhodovaní. Ani odvolací súd

nezistil v rozsahu podaného odvolania také pochybenia napadnutého rozhodnutia odporkyne

resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, preto pokiaľ

sa krajský súd stotožnil s jej právnym záverom, považoval tento jeho názor odvolací súd

za správny. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil

a v primeranom rozsahu zaujal aj stanovisko k námietkam navrhovateľky (v podstate

zhodným ako uvedeným v odvolaní), a odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2

v spoj. s nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov

a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje.

Námietky navrhovateľky uvádzané v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa

vytýkajúce nedostatočne zistený skutkový stav, resp. nesprávne právne posúdenie veci

7

odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým

tento súd dospel a náležite obsažným a presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho

rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že nemožno považovať za porušenie práva

navrhovateľky skutočnosť, ak súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutia podľa jej

predstáv. V zmysle obsahu rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 3. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“. Iné uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005 konštatuje, že: „Súčasťou

základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa

Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená

v . Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( )“.

Odvolací súd na námietku navrhovateľky vytýkajúcu údajný diskriminačný postup

odporkyne v súvislosti s dosiahnutým vzdelaním neprihliadol z dôvodu, že takýto postup

sa v konaní nepreukázal. Treba zdôrazniť, že posudkový lekár ako ustanovená

osoba k vykonávaniu lekárskej posudkovej činnosti ( ) vychádza pri posudzovaní

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť okrem iných kritérií vyplývajúcich

z príslušných zákonných ustanovení aj z porovnania duševných a zmyslových schopností

poistenca s duševnými a zmyslovými schopnosťami zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3

), prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu

schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo

rekvalifikácie ( ), resp. pri určení prípadného zvýšenia hodnoty vychádza

z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti

a schopnosti rekvalifikácie ( ), pričom je nepochybné, že uvedené kritériá

sa uplatňujú v druhovo rovnakých konaniach generálne, preto nemožno v tomto prípade

hovoriť o mimoriadnom pre navrhovateľku nepriaznivom zaobchádzaní predstavujúcom

diskrimináciu.

8

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka v súdnom odvolacom konaní

nepredložila žiadne lekárske správy, ktoré by neboli zohľadnené posudkovými lekármi,

konštatujúce prípadne iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom konaní, a ktoré

by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví

lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali, resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu

zdravotného poškodenia u navrhovateľky, ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený

( ) alebo by inak prijatý záver spochybňovali.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov

sú z hľadiska skutkového úplné, presvedčivo podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi

nezávislých odborníkov predloženými navrhovateľkou, ako aj zdravotnou dokumentáciou,

sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú a ani

navrhovateľkou uvádzané výčitky nezakladajú podľa názoru odvolacieho súdu objektívne

pochybnosti o odbornosti resp. objektívnosti posudkových lekárov, ktoré by vyžadovali

vykonať nové dokazovanie vo veci. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav

nebol v konaní správne posúdený, súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jej

subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti

skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Nebol preto daný dôvod ani na ďalšie

dokazovanie, keďže ani prípadný znalec by posudkovými úkonmi nemohol byť poverený,

pretože táto činnosť prislúcha v zmysle citovanej právnej úpravy ( )

posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Treba však pripomenúť, že, ak by sa v budúcnosti

zdravotný stav navrhovateľky zhoršil, nič jej nebráni opätovne podať žiadosť o prehodnotenie

jej zdravotného stavu.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne

považoval rozhodnutia odporkyne za vydané v súlade so a dôvodne odvolaniu

navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd

Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a tak, že ich náhradu navrhovateľke

nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebola úspešná.

9

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júla 2014

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská