Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/53/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. Ľ., bytom S., X.

Humenné, zastúpeného advokátom JUDr. D., so sídlom L., X. Humenné, proti ţalovanému:

Ing. E., správca konkurznej podstaty úpadcu C. a. s., so sídlom Š., X. Humenné, IČO: X.,

o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. -162 zo dňa 17. mája 2013, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

-162 zo dňa 17. mája 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu

v Košiciach na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. -162 zo dňa 17. mája 2013

rozhodol tak, ţe určil, ţe pohľadávka ţalobcu prihlásená v konkurznom konaní sp. zn.

voči úpadcovi C. a. s. vo výške 28 082,06 eur je nesporná ako pohľadávka proti

podstate a ţalovaného zaviazal ţalobcovi nahradiť trovy konania.

2

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe prihlásená pohľadávka predstavuje nevyplatenú

mzdu, ktorú ţalovaný odmietol uznať z dôvodu, ţe so ţalobcom bol okamţite zrušený

pracovný pomer dňa 02. 05. 2001, a preto nemá právo na náhradu mzdy. Keďţe ţalobca

s tvrdením ţalovaného, ţe jeho pracovný pomer bol okamţite nesúhlasil konajúci súd

sa zaoberal, či okamţité zrušenie pracovného pomeru je moţné povaţovať za platný právny

úkon. V tejto súvislosti skúmal, či predloţené okamţité zrušenie pracovného pomeru

zo dňa 02. 05. 2001 bolo podpísané za spoločnosť úpadcu osobami oprávnenými takýto úkon

podpísať. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Prešov zistil, ţe písomnosti, ktoré

zakladajú práva a povinnosti spoločnosti podpisujú vţdy dvaja členovia predstavenstva, a to

predseda predstavenstva alebo podpredseda a člen predstavenstva tak, ţe k písanému alebo

tlačenému názvu spoločnosti pripoja svoje vlastnoručné podpisy. Podľa výpisu z obchodného

registra v tom čase bol štatutárny orgán spoločnosti úpadcu Ing. M., predseda predstavenstva,

Ing. Ľ., podpredseda predstavenstva a Ing. R.. Keďţe na predloţenom okamţitom zrušení

pracovného pomeru bol podpis predsedu predstavenstva Ing. M. a Ing. S. ako člena

predstavenstva, ktorý v tom čase nebol členom predstavenstva konajúci súd tento právny úkon

v zmysle ustanovenia kvalifikoval ako neplatný právny úkon.

Pokiaľ ide o moţnosť vykonávania práce ţalobcu na pracovisku konajúci súd zistil, ţe

ţalobcovi bolo toto znemoţnené tým, ţe mu vstup do budovy bezpečnostnou sluţbou

dovolený nebol. Konštatoval, ţe táto skutočnosť vyplýva aj z listu adresovaného registrovému

súdu, ktorý túto skutočnosť nepopiera. Pracovný pomer bol ukončený aţ zo strany ţalobcu

ku dňu 29. 07. 2002. Konajúci súd preto s poukazom na ustanovenia § 31 ods. 4 ZKV ţalobe

vyhovel, prihlásenú pohľadávku určil za nespornú proti podstate.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote sa odvolal ţalovaný podaním doručeným

súdu 08. 07. 2013. S poukazom na ustanovenie písmeno d/ a písmeno f/

rozhodnutie označil za také, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

S vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu, ţe Ing. L. nebol v čase

urobenia právneho úkonu členom predstavenstva sa nestotoţnil. Podľa ţalovaného konajúci

súd nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy určujúce konštitutívnosť zápisu

v obchodnom registri do 31. 12. 2001. S poukazom na právoplatné rozhodnutie súdov

3

namietal, ţe Ing. L. nebol nikdy právoplatne z funkcie člena predstavenstva odvolaný a teda

ani Ing. Š. nebol nikdy za člena predstavenstva platne zvolený. Podľa ţalovaného súd nikde

v rozhodnutí neuviedol v čom chápe rozdiel medzi úpravou účinnou po 01. 01. 2002

s deklaratórnym účinkom zápisu. Zároveň za nevyhnutné poţaduje, aby súd správne posúdil

aj skutočnosť, ţe ţalobca nevysvetlil z akého dôvodu podľa jeho názoru je oprávnený orgán

v zloţení Ing. M. a Ing. S. konať a napriek tomu, ţe mohli konať za úpadcu v zmysle obsahu

zápisu v obchodnom registri, po odhlásením ţalobcu zo Sociálnej poisťovne

ku dňu 02. 06. 2001 nezrealizovali opätovné jeho prihlásenie jeho osoby do Sociálnej

poisťovne, pokiaľ mali za to, ţe pracovný pomer ţalobcu u úpadcu trvá naďalej. Ţalovaný

namietal, ţe pokiaľ ţalobca bol presvedčený, ţe jeho pracovný pomer trvá, prečo neurobil

ţiadne oznámenie zamestnávateľovi, ţe na jeho pracovnom pomere trvá. Ţalovaný namietal

aj nedostatok vykonaného dokazovania, ţe ţalobcovi bolo skutočne zabránené vstupovať

do budovy jeho pracoviska. Ţalovaný na strane 4 jeho odvolania vyslovil taktieţ názor, ţe

inštitút skončenia pracovného pomeru je upravený v a na otázky vzniku

a zániku pracovnoprávnych vzťahov nemá sociálne poistenie podľa príslušných právnych

predpisov dosah.

Ţalovaný za nesprávne právne posúdenie označil rozhodnutie súdu, ţe ide o nespornú

pohľadávku proti podstate, nakoľko podľa ustanovenia § 31 ods. 3 písmeno b/ ZKV

pohľadávkami proti podstate sú pracovnoprávne nároky, ktoré vzniknú skôr priebeţne

13 mesiacov pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Konkurz na úpadcu bol

vyhlásený v máji 2002, teda súd mohol rozhodnúť zákonne výlučne o nároku na náhradu

mzdy za mesiac marec aţ máj 2002 ako o pohľadávke proti podstate a v prevyšujúcom

rozsahu uplatnenej pohľadávky sa môţe jednať výlučne o riadne pohľadávky uspokojované

pri rozvrhu výťaţku všeobecnej podstaty. S poukazom na pokyn

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uloţený v uznesení č. k. -76

zo dňa 28. 10. 2010, ktorým odvolací súd pôvodnému rozhodnutiu vytkol určité nedostatky

ţalovaný namietal, ţe ani v tomto rozhodnutí konajúci súd neuviedol ţiadne zákonné

ustanovenie, z ktorého vyvodil vznik nároku ţalobcu na odstupné. Ţalobca v návrhu

na začatie konania uviedol iba, ţe má pohľadávku titulom nevyplatenej mzdy za obdobie

rozhodnutie 04/2001 aţ 07/2001 bez ďalšej konkretizácie a teda pokiaľ súd dospel k záveru,

ţe nedošlo k okamţitému zrušeniu pracovného pomeru ku dňu 02. 05. 2001 bolo nevyhnutné

vykonať ďalšie dokazovanie k určeniu oprávnenosti pohľadávky. V tejto časti ţalovaný

4

namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenia

, a SR, nepreskúmateľnosť

a neodôvodnenosť označil za odvolací dôvod. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť

a ţalobu zamietnuť, priznať náhradu trov konania, respektíve napadnuté rozhodnutie zrušiť

a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu ţalovaného zaujal stanovisko ţalobca podaním doručeným súdu

29. 07. 2013. S tvrdením ţalovaného, ţe ku skončeniu pracovného pomeru došlo

ku dňu 22. 05. 2001 sa nestotoţnil a poukázal na odhlášku ţalobcu ako zamestnanca

na Sociálnu poisťovňu. Ţalobca bol poistencom Sociálnej poisťovne najmenej

do dňa 12. 06. 2001, z čoho je zrejmé, ţe existoval aj jeho pracovnoprávny vzťah.

S vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu v otázke platného skončenia

pracovného pomeru ţalobcu sa stotoţnil a poukázal na zmätočnosť konania ţalovaného

ohľadom skončenia pracovného pomeru. K poţiadavke ţalovaného vykonávať dokazovanie,

či skutočne ţalobca mal zabránený vstup do budovy uviedol, ţe počas konania v jeho

písomných vyjadreniach na toto poukazoval a ţalovaný nemal ţiadne námietky

a ani nenavrhol ţiadne dôkazy. Námietky v odvolaní označil ţalobca za tendenčné a navrhol

napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1

bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, ţe odvolanie

ţalovaného je právne dôvodné.

Predmetom odvolania je posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol v súlade so zákonom,

keď určil pohľadávku titulom nevyplatenej mzdy vo výške 28 082,06 eur prihlásenú

v konkurznom konaní úpadcu – ţalovaného za nespornú ako pohľadávku proti podstate.

Z návrhu na začatie konania ako aj predošlého dokazovania je zrejmé, ţe ţalobca

ţiada určiť, ţe pohľadávka ţalobcu uplatnená podaním zo dňa 29. 07. 2005 ako prihláška

do konkurzu proti úpadcovi C. a. s. vo výške 28 082,06 eur je čo do pravosti,

5

výšky i poradia nesporná. Z návrhu na začatie konania je zrejmé, ţe táto pohľadávka

predstavuje odstupné a nevyplatenú mzdu za obdobie 04/2001 aţ 07/2002 s tým, ţe výška

bola určená rozhodnutím predstavenstva úpadcu dňa 20. 03. 2001.

Z predloţených dokladov je zrejmé, ţe vo veci prvostupňový súd rozhodol rozsudkom

č. k. -44 zo dňa 28. 10. 2009 tak, ţe ţalobe vyhovel. Na základe odvolania

ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.

zo dňa 28. 10. 2010 rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. -44

zo dňa 28. 10. 2009 zrušil a vec vrátil na nové konanie.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, ţe prvostupňovému súdu

v ďalšom konaní uloţil skúmať, či nedošlo k doručeniu spôsobom uvedeným v § 266a ods. 3

a vypočuť svedkov, ktorí mali písomnosť doručovať. Z odôvodnenia odvolacieho súdu je

taktieţ zrejmé, ţe nie je zjavné, či došlo alebo nedošlo k neplatnému právnemu úkonu

a ţe zo zatiaľ vykonaného dokazovania ani nevyplýva, či ţalobca oznámil, ţe trvá

na tom, aby ho zamestnávateľ/ţalovaný naďalej zamestnával a ţe by neplatnosť výpovede

uplatnil /§61, § 64/. Z odôvodnenia odvolacieho súdu v konaní -78 je zrejmé,

ţe konajúci súd sa nezaoberal otázkou kedy a ako skončil pracovný pomer ţalobcu, či

napokon skončil a ţe nie je z neho zrejmé ani zákonné ustanovenie, z ktorého prvostupňový

súd právo na odstupné vyvodil. V odôvodnení odvolacieho súdu je uvedené, ţe podmienky

pre vznik nároku na odstupné do 31. 03. 2002 upravoval o odstupnom

a od 01. 04. 2002 s tým, ţe podmienky vzniku práva sa podľa

uvedených predpisov líšia. Uviedol, ţe podľa oboch podmienky pre vznik nároku je

skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom a ţe ak pracovný pomer

nezanikol u ţalobcu takýmto spôsobom, nemohol mu vzniknúť nárok na odstupné.

V ďalšom konaní uţ na základe zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sa vyjadril ţalobca podaním / č. l. 108/ doručeným súdu 16. 03. 2012, namietal

platnosť okamţitého zrušenia jeho pracovného pomeru z dôvodu, ţe toto bolo podpísané

neoprávnenými osobami a navrhol jeho ţalobe vyhovieť.

6

Prvostupňový súd sa v ďalšom konaní zaoberal jedinou otázkou, či okamţité zrušenie

pracovného pomeru bol platný právny úkon. Dospel k záveru, ţe z dôvodu podpisov na tomto

právnom úkone osobami neoprávnenými okamţité zrušenie pracovného pomeru platné

nebolo, a preto nárok posúdil s odkazom na ustanovenie § 31 ods. 4 ZKV.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu /§ 226

/

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ţe konajúci súd sa v ďalšom

konaní v intenciách ustanovenia neriadil.

Z odôvodnenia uznesenia č. k. -79 vyplýva, ţe ak bol pracovný pomer

rozviazaný neplatne, bolo podmienkou pre vznik nárokov z neplatného skončenia pracovného

pomeru uplatnenie neplatnosti v lehote troch mesiacov na súde, pričom išlo o lehotu

prekluzívnu /§ 61, § 64/ právneho úkonu odvolacieho súdu, pričom pre vznik nároku

na náhradu mzdy sa vyţadovalo oznámenie pracovníka zamestnávateľovi, ţe trvá na tom, aby

ho ďalej zamestnával. Prvostupňový súd ani v ďalšom konaní neskúmal, či ţalobca takéto

oznámenie urobil a či podal ţalobu o vyslovenie neplatnosti okamţitého zrušenia pracovného

pomeru. Prvostupňový súd v intenciách odvolacieho súdu neskúmal okolnosti a spôsob akým

zamestnávateľ odmietol ţalobcovi prideľovať prácu alebo mu bránil vo výkone prác.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je taktieţ zrejmé, ţe konajúci súd v novom

konaní skúmal podmienky pre vznik odstupného, čo mu odvolací súd v uznesení

č. k. zo dňa 28. 10. 2010 nariadil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prejednaní odvolania sa stotoţňuje s námietkou

ţalovaného, ţe z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé v akej výške ţalobca

z uplatnenej sumy prihlásenej pohľadávky uplatňuje mzdu a v akej odstupné. Čo sa týka

skúmania otázky, či bol ţalobca prihlásený alebo odhlásený v Sociálnej poisťovni

Najvyšší súd Slovenskej republiky túto pre rozhodnutie o spornom nároku povaţuje

za bezpredmetnú.

7

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

Krajského súdu v Košiciach č. k. -162 zo dňa 17. 05. 2013 zrušuje a vec

vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné rozhodnúť

o náhrade trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 29. júla 2014

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. I.