Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d1f/397798.6b9ec4.pdf
PDF · 147.61 KB
No categories available
3Obo/53/2013
Najvyšší súd 3Obo/53/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. Ľ., bytom S., X.
Humenné, zastúpeného advokátom JUDr. D., so sídlom L., X. Humenné, proti ţalovanému:
Ing. E., správca konkurznej podstaty úpadcu C. a. s., so sídlom Š., X. Humenné, IČO: X.,
o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach č. k. 14Cb/1147/2002-162 zo dňa 17. mája 2013, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
14Cb/1147/2002-162 zo dňa 17. mája 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu
v Košiciach na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 14Cb/1147/2002-162 zo dňa 17. mája 2013
rozhodol tak, ţe určil, ţe pohľadávka ţalobcu prihlásená v konkurznom konaní sp. zn.
6K 51/2002 voči úpadcovi C. a. s. vo výške 28 082,06 eur je nesporná ako pohľadávka proti
podstate a ţalovaného zaviazal ţalobcovi nahradiť trovy konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe prihlásená pohľadávka predstavuje nevyplatenú
mzdu, ktorú ţalovaný odmietol uznať z dôvodu, ţe so ţalobcom bol okamţite zrušený
pracovný pomer dňa 02. 05. 2001, a preto nemá právo na náhradu mzdy. Keďţe ţalobca
s tvrdením ţalovaného, ţe jeho pracovný pomer bol okamţite nesúhlasil konajúci súd
sa zaoberal, či okamţité zrušenie pracovného pomeru je moţné povaţovať za platný právny
úkon. V tejto súvislosti skúmal, či predloţené okamţité zrušenie pracovného pomeru
zo dňa 02. 05. 2001 bolo podpísané za spoločnosť úpadcu osobami oprávnenými takýto úkon
podpísať. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Prešov zistil, ţe písomnosti, ktoré
zakladajú práva a povinnosti spoločnosti podpisujú vţdy dvaja členovia predstavenstva, a to
predseda predstavenstva alebo podpredseda a člen predstavenstva tak, ţe k písanému alebo
tlačenému názvu spoločnosti pripoja svoje vlastnoručné podpisy. Podľa výpisu z obchodného
registra v tom čase bol štatutárny orgán spoločnosti úpadcu Ing. M., predseda predstavenstva,
Ing. Ľ., podpredseda predstavenstva a Ing. R.. Keďţe na predloţenom okamţitom zrušení
pracovného pomeru bol podpis predsedu predstavenstva Ing. M. a Ing. S. ako člena
predstavenstva, ktorý v tom čase nebol členom predstavenstva konajúci súd tento právny úkon
v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka kvalifikoval ako neplatný právny úkon.
Pokiaľ ide o moţnosť vykonávania práce ţalobcu na pracovisku konajúci súd zistil, ţe
ţalobcovi bolo toto znemoţnené tým, ţe mu vstup do budovy bezpečnostnou sluţbou
dovolený nebol. Konštatoval, ţe táto skutočnosť vyplýva aj z listu adresovaného registrovému
súdu, ktorý túto skutočnosť nepopiera. Pracovný pomer bol ukončený aţ zo strany ţalobcu
ku dňu 29. 07. 2002. Konajúci súd preto s poukazom na ustanovenia § 31 ods. 4 ZKV ţalobe
vyhovel, prihlásenú pohľadávku určil za nespornú proti podstate.
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote sa odvolal ţalovaný podaním doručeným
súdu 08. 07. 2013. S poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písmeno d/ a písmeno f/ O. s. p.
rozhodnutie označil za také, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
S vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu, ţe Ing. L. nebol v čase
urobenia právneho úkonu členom predstavenstva sa nestotoţnil. Podľa ţalovaného konajúci
súd nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy určujúce konštitutívnosť zápisu
v obchodnom registri do 31. 12. 2001. S poukazom na právoplatné rozhodnutie súdov
namietal, ţe Ing. L. nebol nikdy právoplatne z funkcie člena predstavenstva odvolaný a teda
ani Ing. Š. nebol nikdy za člena predstavenstva platne zvolený. Podľa ţalovaného súd nikde
v rozhodnutí neuviedol v čom chápe rozdiel medzi úpravou účinnou po 01. 01. 2002
s deklaratórnym účinkom zápisu. Zároveň za nevyhnutné poţaduje, aby súd správne posúdil
aj skutočnosť, ţe ţalobca nevysvetlil z akého dôvodu podľa jeho názoru je oprávnený orgán
v zloţení Ing. M. a Ing. S. konať a napriek tomu, ţe mohli konať za úpadcu v zmysle obsahu
zápisu v obchodnom registri, po odhlásením ţalobcu zo Sociálnej poisťovne
ku dňu 02. 06. 2001 nezrealizovali opätovné jeho prihlásenie jeho osoby do Sociálnej
poisťovne, pokiaľ mali za to, ţe pracovný pomer ţalobcu u úpadcu trvá naďalej. Ţalovaný
namietal, ţe pokiaľ ţalobca bol presvedčený, ţe jeho pracovný pomer trvá, prečo neurobil
ţiadne oznámenie zamestnávateľovi, ţe na jeho pracovnom pomere trvá. Ţalovaný namietal
aj nedostatok vykonaného dokazovania, ţe ţalobcovi bolo skutočne zabránené vstupovať
do budovy jeho pracoviska. Ţalovaný na strane 4 jeho odvolania vyslovil taktieţ názor, ţe
inštitút skončenia pracovného pomeru je upravený v Zákonníku práce a na otázky vzniku
a zániku pracovnoprávnych vzťahov nemá sociálne poistenie podľa príslušných právnych
predpisov dosah.
Ţalovaný za nesprávne právne posúdenie označil rozhodnutie súdu, ţe ide o nespornú
pohľadávku proti podstate, nakoľko podľa ustanovenia § 31 ods. 3 písmeno b/ ZKV
pohľadávkami proti podstate sú pracovnoprávne nároky, ktoré vzniknú skôr priebeţne
13 mesiacov pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Konkurz na úpadcu bol
vyhlásený v máji 2002, teda súd mohol rozhodnúť zákonne výlučne o nároku na náhradu
mzdy za mesiac marec aţ máj 2002 ako o pohľadávke proti podstate a v prevyšujúcom
rozsahu uplatnenej pohľadávky sa môţe jednať výlučne o riadne pohľadávky uspokojované
pri rozvrhu výťaţku všeobecnej podstaty. S poukazom na pokyn
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uloţený v uznesení č. k. 3Obo/17/2010-76
zo dňa 28. 10. 2010, ktorým odvolací súd pôvodnému rozhodnutiu vytkol určité nedostatky
ţalovaný namietal, ţe ani v tomto rozhodnutí konajúci súd neuviedol ţiadne zákonné
ustanovenie, z ktorého vyvodil vznik nároku ţalobcu na odstupné. Ţalobca v návrhu
na začatie konania uviedol iba, ţe má pohľadávku titulom nevyplatenej mzdy za obdobie
rozhodnutie 04/2001 aţ 07/2001 bez ďalšej konkretizácie a teda pokiaľ súd dospel k záveru,
ţe nedošlo k okamţitému zrušeniu pracovného pomeru ku dňu 02. 05. 2001 bolo nevyhnutné
vykonať ďalšie dokazovanie k určeniu oprávnenosti pohľadávky. V tejto časti ţalovaný
namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenia
§ 153 ods. 1 O. s. p., § 157 ods. 2 O. s. p. a článok 46 Ústavy SR, nepreskúmateľnosť
a neodôvodnenosť označil za odvolací dôvod. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť
a ţalobu zamietnuť, priznať náhradu trov konania, respektíve napadnuté rozhodnutie zrušiť
a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
K odvolaniu ţalovaného zaujal stanovisko ţalobca podaním doručeným súdu
29. 07. 2013. S tvrdením ţalovaného, ţe ku skončeniu pracovného pomeru došlo
ku dňu 22. 05. 2001 sa nestotoţnil a poukázal na odhlášku ţalobcu ako zamestnanca
na Sociálnu poisťovňu. Ţalobca bol poistencom Sociálnej poisťovne najmenej
do dňa 12. 06. 2001, z čoho je zrejmé, ţe existoval aj jeho pracovnoprávny vzťah.
S vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu v otázke platného skončenia
pracovného pomeru ţalobcu sa stotoţnil a poukázal na zmätočnosť konania ţalovaného
ohľadom skončenia pracovného pomeru. K poţiadavke ţalovaného vykonávať dokazovanie,
či skutočne ţalobca mal zabránený vstup do budovy uviedol, ţe počas konania v jeho
písomných vyjadreniach na toto poukazoval a ţalovaný nemal ţiadne námietky
a ani nenavrhol ţiadne dôkazy. Námietky v odvolaní označil ţalobca za tendenčné a navrhol
napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie
ţalovaného je právne dôvodné.
Predmetom odvolania je posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol v súlade so zákonom,
keď určil pohľadávku titulom nevyplatenej mzdy vo výške 28 082,06 eur prihlásenú
v konkurznom konaní úpadcu – ţalovaného za nespornú ako pohľadávku proti podstate.
Z návrhu na začatie konania ako aj predošlého dokazovania je zrejmé, ţe ţalobca
ţiada určiť, ţe pohľadávka ţalobcu uplatnená podaním zo dňa 29. 07. 2005 ako prihláška
do konkurzu 6K 51/02 proti úpadcovi C. a. s. vo výške 28 082,06 eur je čo do pravosti,
výšky i poradia nesporná. Z návrhu na začatie konania je zrejmé, ţe táto pohľadávka
predstavuje odstupné a nevyplatenú mzdu za obdobie 04/2001 aţ 07/2002 s tým, ţe výška
bola určená rozhodnutím predstavenstva úpadcu dňa 20. 03. 2001.
Z predloţených dokladov je zrejmé, ţe vo veci prvostupňový súd rozhodol rozsudkom
č. k. 14Cb/1147/2002-44 zo dňa 28. 10. 2009 tak, ţe ţalobe vyhovel. Na základe odvolania
ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Obo/17/2010
zo dňa 28. 10. 2010 rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 14Cb/1147/2002-44
zo dňa 28. 10. 2009 zrušil a vec vrátil na nové konanie.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, ţe prvostupňovému súdu
v ďalšom konaní uloţil skúmať, či nedošlo k doručeniu spôsobom uvedeným v § 266a ods. 3
a vypočuť svedkov, ktorí mali písomnosť doručovať. Z odôvodnenia odvolacieho súdu je
taktieţ zrejmé, ţe nie je zjavné, či došlo alebo nedošlo k neplatnému právnemu úkonu
a ţe zo zatiaľ vykonaného dokazovania ani nevyplýva, či ţalobca oznámil, ţe trvá
na tom, aby ho zamestnávateľ/ţalovaný naďalej zamestnával a ţe by neplatnosť výpovede
uplatnil /§61, § 64/. Z odôvodnenia odvolacieho súdu v konaní 3Obo/17/2010-78 je zrejmé,
ţe konajúci súd sa nezaoberal otázkou kedy a ako skončil pracovný pomer ţalobcu, či
napokon skončil a ţe nie je z neho zrejmé ani zákonné ustanovenie, z ktorého prvostupňový
súd právo na odstupné vyvodil. V odôvodnení odvolacieho súdu je uvedené, ţe podmienky
pre vznik nároku na odstupné do 31. 03. 2002 upravoval zákon č. 195/1991 Zb. o odstupnom
a od 01. 04. 2002 § 76 Zákonníka práce s tým, ţe podmienky vzniku práva sa podľa
uvedených predpisov líšia. Uviedol, ţe podľa oboch podmienky pre vznik nároku je
skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom a ţe ak pracovný pomer
nezanikol u ţalobcu takýmto spôsobom, nemohol mu vzniknúť nárok na odstupné.
V ďalšom konaní uţ na základe zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sa vyjadril ţalobca podaním / č. l. 108/ doručeným súdu 16. 03. 2012, namietal
platnosť okamţitého zrušenia jeho pracovného pomeru z dôvodu, ţe toto bolo podpísané
neoprávnenými osobami a navrhol jeho ţalobe vyhovieť.
Prvostupňový súd sa v ďalšom konaní zaoberal jedinou otázkou, či okamţité zrušenie
pracovného pomeru bol platný právny úkon. Dospel k záveru, ţe z dôvodu podpisov na tomto
právnom úkone osobami neoprávnenými okamţité zrušenie pracovného pomeru platné
nebolo, a preto nárok posúdil s odkazom na ustanovenie § 31 ods. 4 ZKV.
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu /§ 226
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ţe konajúci súd sa v ďalšom
konaní v intenciách ustanovenia § 226 O. s. p. neriadil.
Z odôvodnenia uznesenia č. k. 3Obo/17/2010-79 vyplýva, ţe ak bol pracovný pomer
rozviazaný neplatne, bolo podmienkou pre vznik nárokov z neplatného skončenia pracovného
pomeru uplatnenie neplatnosti v lehote troch mesiacov na súde, pričom išlo o lehotu
prekluzívnu /§ 61, § 64/ právneho úkonu odvolacieho súdu, pričom pre vznik nároku
na náhradu mzdy sa vyţadovalo oznámenie pracovníka zamestnávateľovi, ţe trvá na tom, aby
ho ďalej zamestnával. Prvostupňový súd ani v ďalšom konaní neskúmal, či ţalobca takéto
oznámenie urobil a či podal ţalobu o vyslovenie neplatnosti okamţitého zrušenia pracovného
pomeru. Prvostupňový súd v intenciách odvolacieho súdu neskúmal okolnosti a spôsob akým
zamestnávateľ odmietol ţalobcovi prideľovať prácu alebo mu bránil vo výkone prác.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je taktieţ zrejmé, ţe konajúci súd v novom
konaní skúmal podmienky pre vznik odstupného, čo mu odvolací súd v uznesení
č. k. 3Obo/17/2010 zo dňa 28. 10. 2010 nariadil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prejednaní odvolania sa stotoţňuje s námietkou
ţalovaného, ţe z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé v akej výške ţalobca
z uplatnenej sumy prihlásenej pohľadávky uplatňuje mzdu a v akej odstupné. Čo sa týka
skúmania otázky, či bol ţalobca prihlásený alebo odhlásený v Sociálnej poisťovni
Najvyšší súd Slovenskej republiky túto pre rozhodnutie o spornom nároku povaţuje
za bezpredmetnú.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č. k. 14Cb/1147/2002-162 zo dňa 17. 05. 2013 zrušuje a vec
vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné rozhodnúť
o náhrade trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, 29. júla 2014
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. I.