Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Oboer/265/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,

so sídlom P., X. B., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom G.,

X. B., IČO: X., proti povinnému: A., nar. X., bytom V., X. V. C., o vymoženie 318,60 eur

s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. R. so sídlom Exekútorského úradu

v B., Z. pod sp. zn. EX 3648/07, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 27. decembra 2012 č. k.

-58, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 27. decembra

2012 č. k. -58 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe

notárskej zápisnice spísanej 23. októbra 2004 notárkou JUDr. J. so sídlom v B. pod č. N

2

3832/2004, NZ 77716/2004 (ďalej len „notárska zápisnica“). Okresný súd Nitra uvedenej

žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

Okresný súd Nitra uznesením zo 16. mája 2012 č. k. -42 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu

exekútorovi JUDr. R. trovy exekúcie vo výške 8 eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli

dňa 08. marca 2004 Zmluvu o úvere č. 4280412 (ďalej len „zmluva o úvere“ alebo „zmluva“)

súčasťou, ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. T.

na spísanie notárskej zápisnice, t. j., aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby

sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia

alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Nakoľko povinný nesplnil záväzok zo zmluvy bola spísaná notárska zápisnica, kde

za povinného konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát Mgr. T., ktorý dlh v plnom

rozsahu čo do základu aj do výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný

v notárskej zápisnici povinný splatí v lehote do 2. novembra 2004, v opačnom prípade

vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd mal za to, že

dvojstranný právny úkon – zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere

v čase, keď žiadny dlh neexistoval, teda nebola známa ani jeho výška a v tom čase nemohol

ani povinný realizovať svoje právo a dlh uznať a nemohol ani na tento právny úkon

splnomocniť Mgr. T.. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že exekúciu je potrebné vyhlásiť

za neprípustnú a následne zastaviť, nakoľko splnomocnenie, ktoré je súčasťou Zmluvy

o úvere je v zmysle považované za neplatný právny úkon

na základe, ktorého nemohlo dôjsť k uznaniu právneho záväzku Mgr. T. a k vydaniu notárskej

zápisnice. Poukázal na ustanovenie a mal za to, že

splnomocnenie a následné konanie Mgr. T. je v rozpore so zákonom. Na náhradu trov

exekúcie zaviazal oprávneného, nakoľko zavinil jej zastavenie, pretože predložil návrh

na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore

so zákonom.

3

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, napadnutým uznesením uznesenie súdu prvého

stupňa potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil

s odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa, a preto sa v zmysle § 219 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho

dôvodov. S poukazom na uviedol, že podstatnou a právne

relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu

na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom.

Uviedol, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len potenciálna možnosť

takéhoto rozporu. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2

sú v zmysle neplatné bez ohľadu

na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Ďalej dodal, že otázku naplnenia

formálnych a materiálnych predpokladov môže posudzovať iba exekučný súd. Uviedol, že

Exekučný poriadok zakotvuje oprávnenie a povinnosť pre exekučný súd skúmať

v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný

súd tak môže urobiť na návrh účastníka ako aj bez návrhu. Mal za to, že preskúmavacia

činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie.

K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa

a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ uviedol, že v prejednávanom prípade nebolo potrebné

obrátiť sa s predbežnou otázkou k výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, preto návrh

oprávneného na prerušenie konania podľa uvedeného ustanovenia zamietol.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie,

ktoré odôvodnil ustanovením a , že súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci, pretože súdy oboch stupňov nesprávne interpretovali § 58

ods. 1 Exekučného poriadku a a ; ustanovením

písm. d/ , že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, pretože súdy rozhodovali

o materiálnych a formálnych podmienkach vykonateľnosti exekučného titulu v čase, keď už

bolo o nich právoplatne rozhodnuté vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ustanovením

, že súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že

súdy s oprávneným nekomunikovali o jeho právnych a skutkových návrhoch, nevzali

4

na zreteľ jeho námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania

a dokazovania a nerešpektovali jeho právo, aby jeho právna vec bola „vnútroštátnym súdom

rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu súčasťou, ktorého je

po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ“, ustanovením § 241 ods. 2

písm. b/ , že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie, ustanovením , že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy nesprávne aplikovali

a interpretovali ustanovenia § 44 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 53 ods. 1

, ustanovenia ochrane

spotrebiteľa a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol,

aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Taktiež navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

predložil prejudiciálne otázky:

1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny

úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť ho kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne

splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby

v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej

príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ?

2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie

vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia

s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni reálnej vymožiteľnosti existujúcej pohľadávky

veriteľa voči spotrebiteľovi?

Uvedený návrh na prerušenie dovolacieho konania dovolateľ odôvodnil tým, že

Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa

záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov

5

konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva

a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania v zmysle skúmal najskôr, či je

dôvodný návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods.1 písm. c/

a dospel k záveru, že takýto návrh nie je dôvodný.

Oprávnený v podanom dovolaní navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

v spojení s a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe

článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré sú

uvedené vyššie.

V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že konanie pred Súdnym dvorom EÚ

o predbežnej otázke má povahu osobitného, nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom

Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Európskej

únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie,

výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady Európskeho spoločenstva. Toto konanie je

inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože

Súdny dvor EÚ v ňom vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu

a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu

vo veci samej.

Ustanovenie ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len

vtedy, ak dospel k záveru (rozhodol), že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej

otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci

pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu

účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie

rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci

aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah

právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný

výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu

6

relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd pri priebežnom

posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva, prejednanie

a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá v takom prípade ani procesné vady

konania v zmysle , resp. písm. g/

Vyriešenie právnych otázok nastolených dovolateľom v tomto konaní patrí

do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ. Nie sú interpretované právne normy komunitárneho práva, ktorých výkladu

sa dovolateľ domáhal. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je otázka výkladu komunitárneho

práva pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, preto návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje preto rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/. Rovnako na danú vec nemožno aplikovať

ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené procesná prípustnosť

dovolania v zmysle a nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

V zmysle /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v Iba v prípade, že by rozhodnutie

odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust.

by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné i podľa § 237 písm. a/ až g/ O. s.

p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku

alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred súdom

a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát).

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , , netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Procesná prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust.

, , , , ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania.

8

S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky najskôr

osobitne zameral, či oprávnenému bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom

v zmysle dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia tak ako to tvrdí

vo svojom dovolaní.

Vadou konania, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa je

taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti konať

pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo podať, predniesť

(doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo

vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver

pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú

vadu v zmysle ide tak aj vtedy, ak súd nerozhodol o procesnom návrhu

účastníka konania.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že oprávnený vo svojom odvolaní (č. l. 44)

podanom proti uzneseniu súdu prvého stupňa navrhol, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1

písm. b/ konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh

na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 /prvá a druhá veta/ Exekučného poriadku s čl. 1

ods. 1 /prvá veta/ pre rozpor s princípom právnej istoty

a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (č. l. 46). V tejto

súvislosti oprávnený uviedol, že pre exekučný súd by malo byť otázne aj to, či je v súlade

s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny

poriadok možné opakované uskutočnenie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, a to bez akejkoľvek časovej limitácie.

Z obsahu spisu dovolací súd tiež zistil, že odvolací súd o tomto procesnom návrhu

oprávneného na prerušenie konania nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol

žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným návrhom na prerušenie konania nezaoberal.

Uvedeným postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia

9

Zistená vada konania súčasne zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

Táto procesná vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je

možné považovať za správne.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho

súdu v jeho potvrdzujúcom výroku zrušil podľa a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odvolací súd posúdi návrh oprávneného na prerušenie konania podľa

a rozhodne o ňom.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu

v napadnutej časti Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ďalšími námietkami oprávneného

uvedenými v dovolaní nezaoberal.

V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania v zmysle

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. júla 2014

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová