Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Oboer/180/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,

so sídlom P., X. B., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom G.,

X. B., IČO: X., proti povinnému: A., nar. X., bytom H., X. H. V., o vymoženie 610,77 eur

s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. J., so sídlom Exekútorského úradu

v Ž., P., pod sp. zn. EX 808/2005, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 19.

marca 2013 č. k. -49, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 19. marca

2013 č. k. -49 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe

notárskej zápisnice spísanej 5. júna 2005 notárom JUDr. O. so sídlom v P. pod č. N

2577/2005, NZ 25353/2005, NCRLs 25017/2005 (ďalej len „notárska zápisnica“). Okresný

súd Žilina uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

2

Okresný súd Žilina uznesením zo 7. augusta 2012 č. k. -23 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil, aby nahradil súdnemu

exekútorovi trovy exekúcie vo výške 37,33 eur. Návrh oprávneného na zmenu súdneho

exekútora zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi oprávneným a povinným bola

uzavretá dňa 20. decembra 2004 Zmluva o úvere (ďalej len „zmluva o úvere“ alebo

„zmluva“), z ktorej vyplýva, že povinný v nej splnomocnil advokáta Mgr T. na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jeho mene uznal jeho záväzok do výšky

vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Následne Mgr. T. na základe predmetného

splnomocnenia požiadal v mene povinného o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenia

o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou. Za povinného

vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu v lehote do 4. júla 2005 súhlasí s exekúciou v zmysle

§ 63 Exekučného poriadku s tým, aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul.

S poukazom na ustanovenie § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd uviedol, že exekučný súd je

povinný ex offo v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky

predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj spôsobilý

exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Ďalej súd poukázal na § 41

ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku a a uviedol, že

v danom prípade povinný na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu v zmluve

splnomocnil Mgr. T. a to tak, že udelené plnomocenstvo pre tohto advokáta vyplýva z obsahu

zmluvy a bolo na nej predtlačené s vopred určeným advokátom – Mgr. T.. Súd mal

preukázané, že predmetné plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon bolo spísané priamo

v zmluve o úvere bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu medzi advokátom

a povinným. V konaní nebolo preukázané, že dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný

právny úkon bola platne uzavretá. Nemožno konštatovať, že dlžník podpísaním zmluvy

o úvere mienil uzavrieť zmluvu o plnomocenstve s určeným advokátom Mgr. T. a nebolo

preukázané, že mal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý by hájil

výlučne len jeho záujmy. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že meno Mgr. T. bolo zakompované

priamo do predtlače zmluvy, teda advokát bol vybraný priamo oprávneným nenasvedčuje

tomu, že Mgr. T. bude hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc udelila, ale naopak bude hájiť

záujmy subjektu, ktorý ho vybral a uviedol do predtlače zmluvy – oprávneného, ktorého

okrem iného zastupoval aj v mnohých iných súdnych konaniach. Táto skutočnosť vyplýva

aj zo samotnej notárskej zápisnice, keď súčasťou uznaného dlhu mali byť i trovy právneho

3

zastúpenia, ktoré bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému. Ďalej mal súd za to, že

splnomocnenie v zmluve je koncipované široko a všeobecne, čo dáva široký priestor

pre splnomocnenca Mgr. T. na konanie a právne úkony v mene povinného. Takáto všeobecná

a široká formulácia splnomocnenia spôsobuje jeho neurčitosť a tým aj jeho neplatnosť.

Uviedol, že povinný splnomocnil Mgr. T., aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu

výšku v čase udelenia plnej moci nebolo možné predpokladať. Neistý záväzok v budúcnosti

nie je dostatočne určitý, navyše ani nie je možné predpokladať, či vôbec k omeškaniu dôjde

a ak áno tak v akom rozsahu. Okrem toho splnomocnenec v notárskej zápisnici určil lehotu,

v ktorej má povinný uhradiť záväzok, hoci takéto oprávnenie mu z udeleného splnomocnenia

priamo nevyplýva a povinného tak zaviazal k povinnosti a lehote, o ktorej povinný ani

nemohol mať vedomosť. Predmetné splnomocnenie súd vyhodnotil ako absolútne neplatné

v zmysle a , čo spôsobuje, že toto splnomocnenie

nevyvoláva žiadne právne účinky. Z toho dôvodu je potom notárska zápisnica nulitným

právnym aktom a nie je spôsobilým exekučným titulom na podklade, ktorého by bolo možné

viesť exekúciu. Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 1

Exekučného poriadku.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, návrh oprávneného na prerušenie konania

zamietol a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Konštatoval, že

vo výrokoch odvolaním nenapadnutých ponecháva uznesenie súdu prvého stupňa nedotknuté.

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil z dôvodmi, ktoré uviedol súd

prvého stupňa vo svojom uznesení podľa (ďalej

len „“), konštatoval ich správnosť a odkázal na ne. Na zdôraznenie správnosti uviedol,

že materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia spôsobilého exekučného titulu.

Uviedol, že po zistení, že pri spisovaní notárskej zápisnice nebol prítomný povinný

a prehlásenie o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou tejto zápisnice urobil

niekto iný, bol súd prvého stupňa povinný skúmať platnosť tohto právneho úkonu. Uviedol,

že súd prvého stupňa neprekročil svoju právomoc, keď posudzoval súvislosti udelenia

plnomocenstva povinným. Jedným zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti

notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s obsahom tejto zápisnice

a s jej vykonateľnosťou. Ak uvedené vykonáva osoba odlišná od povinného je nutné

sa dôsledne zaoberať existenciou riadneho plnomocenstva zo strany povinného pre túto

osobu. Aj odvolací súd dospel k záveru o neexistencii všetkých podstatných náležitostí

4

právneho úkonu (dohody o plnomocenstve, ktorú povinný udelil Mgr. T.), v dôsledku čoho je

nutné tento právny úkon považovať za absolútne neplatný. Odvolací súd považoval za vecne

správny záver súdu prvého stupňa o neakceptovateľnej kolízii záujmov Mgr. T. pri

zastupovaní povinného v procese spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Je

nepochybné, že pri spísaní notárskej zápisnice Mgr. T. bol v kontakte výlučne s oprávneným.

Takýto stav, keď zástupca koná v mene povinného, ale pri úkone komunikuje výhradne

s oprávneným nie je prípustné posúdiť inak ako kolíziu na strane zástupcu, ktorá vylučuje

platnosť takéhoto právneho úkonu. Takýmto dojednaním v zmluve o úvere sa obchádzajú

kogentné ustanovenia týkajúce sa zastupovania dvoch strán, ktorých záujmy navzájom

kolidujú ( v spojení s a Zákona č.

586/2003 o advokácii) a dlžník sa v podstate vopred vzdáva svojich práv. Odvolací súd preto

notársku zápisnicu nepovažoval za exekučný titul súladný so zákonom. Ďalej uviedol, že

exekučný súd je povinný ex offo v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú

splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Súd prvého stupňa preto

neprekročil rámec prieskumnej právomoci formálnej a materiálnej vykonateľnosti

exekučného titulu.

K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa

a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ uviedol, že v prejednávanom prípade nebolo potrebné

obrátiť sa s predbežnou otázkou k výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, preto návrh

oprávneného na prerušenie konania podľa uvedeného ustanovenia zamietol.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie,

ktoré odôvodnil ustanovením a , že súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci, pretože súdy oboch stupňov nesprávne interpretovali § 58

ods. 1 Exekučného poriadku a a ; ustanovením

písm. d/ , že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, pretože súdy rozhodovali

o materiálnych a formálnych podmienkach vykonateľnosti exekučného titulu v čase, keď už

bolo o nich právoplatne rozhodnuté vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ustanovením

, že súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že

súdy s oprávneným nekomunikovali o jeho právnych a skutkových návrhoch, nevzali

na zreteľ jeho námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania

a dokazovania a nerešpektovali jeho právo, aby jeho právna vec bola „vnútroštátnym súdom

rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je

5

po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ“, ustanovením § 241 ods. 2

písm. b/ , že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie, ustanovením , že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy nesprávne aplikovali

a interpretovali ustanovenia § 44 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 53 ods. 1

, ustanovenia ochrane

spotrebiteľa a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol,

aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Taktiež navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

predložil prejudiciálne otázky:

1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny

úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť ho kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne

splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby

v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej

príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ?

2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie

vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia

s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni reálnej vymožiteľnosti existujúcej pohľadávky

veriteľa voči spotrebiteľovi ?

Uvedený návrh na prerušenie dovolacieho konania dovolateľ odôvodnil tým, že

Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie

týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby

účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového

práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky.

6

Oprávnený svoje dovolanie doplnil podaním doručeným Najvyššiemu súd Slovenskej

republiky 09. augusta 2013, v ktorom rozšíril argumentáciu k dovolaciemu dôvodu podľa

Namietal, že exekučný súd neumožnil účastníkom konania (osobitne

oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská

k skutkovým, ale aj právnym otázkam v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky.

Tieto procesné nedostatky neboli odstránené ani revíznou činnosťou odvolacieho súdu

na základe podaného opravného prostriedku, a to napriek tomu, že oprávnený v odvolaní túto

vadu konania - odňatie možnosti konať pred súdom namietal.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania v zmysle skúmal najskôr, či je

dôvodný návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

a dospel k záveru, že takýto návrh nie je dôvodný.

Oprávnený v podanom dovolaní navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

v spojení s a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe

článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré sú

uvedené vyššie.

V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že konanie pred Súdnym dvorom EÚ

o predbežnej otázke má povahu osobitného, nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom

Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Európskej

únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie,

výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady Európskeho spoločenstva. Toto konanie je

inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože

Súdny dvor EÚ v ňom vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu

a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu

vo veci samej.

Ustanovenie ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len

vtedy, ak dospel k záveru (rozhodol), že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej

otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci

pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu

účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie

rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci

aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah

právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný

výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu

relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd pri priebežnom

posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva, prejednanie

a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá v takom prípade ani procesné vady

konania v zmysle , resp. písm. g/

Vyriešenie právnych otázok nastolených dovolateľom v tomto konaní patrí

do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ. Nie sú interpretované právne normy komunitárneho práva, ktorých výkladu

sa dovolateľ domáhal. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je otázka výkladu komunitárneho

práva pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, preto návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje preto rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

8

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/. Rovnako na danú vec nemožno aplikovať

ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené procesná prípustnosť

dovolania v zmysle a nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

V zmysle /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v Iba v prípade, že by rozhodnutie

odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust.

by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné i podľa § 237 písm. a/ až g/ O. s.

p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku

alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred súdom

a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát).

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , , netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Procesná prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

9

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust.

, , , , ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

najskôr osobitne zameral, či oprávnenému bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred

súdom v zmysle dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia tak ako to tvrdí

vo svojom dovolaní.

Vadou konania, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa je

taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti konať

pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo podať, predniesť

(doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo

vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver

pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú

vadu v zmysle ide tak aj vtedy, ak súd nerozhodol o procesnom návrhu

účastníka konania.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že oprávnený vo svojom odvolaní (č. l. 32)

podanom proti uzneseniu súdu prvého stupňa navrhol, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1

písm. b/ konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh

na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 /prvá a druhá veta/ Exekučného poriadku s čl. 1

ods. 1 /prvá veta/ pre rozpor s princípom právnej istoty

a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (č. l. 34). V tejto

súvislosti oprávnený uviedol, že pre exekučný súd by malo byť otázne aj to, či je v súlade

s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny

poriadok možné opakované uskutočnenie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, a to bez akejkoľvek časovej limitácie.

Z obsahu spisu dovolací súd tiež zistil, že odvolací súd o tomto procesnom návrhu

oprávneného na prerušenie konania nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol

žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným návrhom na prerušenie konania nezaoberal.

10

Uvedeným postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia

Zistená vada konania súčasne zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

Táto procesná vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je

možné považovať za správne.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho

súdu v jeho potvrdzujúcom výroku zrušil podľa a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odvolací súd posúdi návrh oprávneného na prerušenie konania podľa

a rozhodne o ňom.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu

v napadnutej časti Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ďalšími námietkami oprávneného

uvedenými v dovolaní nezaoberal.

V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania v zmysle

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. júla 2014

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová