Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Oboer/34/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,

so sídlom P., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom G., IČO:

X., proti povinnému: R., nar. X., bytom R., o vymoženie 689,11 eur s príslušenstvom,

vedenej súdnym exekútorom JUDr. R. so sídlom E. v B. pod sp. zn. EX 2521/07, vedenej

na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. júna 2012 č. k. -47,

takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 20. júna 2012 č. k. -47 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe

rozhodcovského rozsudku S. zo 17. apríla 2007 sp. zn. SR 2536/07 zriadeného zriaďovateľom

S. a. s., K., IČO: X. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Lučenec uvedenej

žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

Okresný súd Lučenec uznesením z 02. februára 2012 č. k. -17 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

2

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Všeobecné podmienky poskytnutia

úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č. 6670001 uzatvorenej

medzi oprávneným a povinným 22. júna 2006 (ďalej len „zmluva o úvere“ alebo „zmluva“)

v bode 17 ustanovili rozhodcovskú doložku. V prebiehajúcom konaní súd vydal poverenie

na vykonanie exekúcie aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku

vo vzťahu k rozsahu oprávnenia súdu preskúmavať exekučný titul pred vydaním poverenia.

V dôsledku toho k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil súd až

po vydaní poverenia, a to v zmysle o rozhodcovskom konaní.

Uviedol, že z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a aj

z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a teda o vzťah

medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej. Uviedol, že

rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva

z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej

zmluvy o úvere. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa

podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy k Smernici 93/13/EHS, že rozhodcovské

konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Z povahy

samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby

medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho

práv k dlžníkovi v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje takmer úplnú

dominanciu veriteľa a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka.

Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že veriteľ takýmto koncipovaním rozhodcovskej

doložky od začiatku sledoval, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, tieto boli riešené

na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov

a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovskou doložkou dochádza

k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľovi nie je daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu

na rozhodcovskom súde domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste svojho

bydliska ako je to v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom takejto zmluvy

s rozhodcovskou doložkou reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. Súd

dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, a preto absolútne

neplatnou. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa uskutočnilo

bez riadneho zmocnenia strán zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný

v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

3

V dôsledku toho považoval súd exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto

jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací,

napadnutým uznesením uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený vytýkal súdu prvého stupňa

nesprávne právne posúdenie zmluvy, z ktorej vznikol záväzok, ktorý sa vymáha

v predmetnom konaní. Je nepochybné, že v danom prípade vzťah medzi oprávneným

a povinným je v zmysle § 2 písm. a/ a § 3 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch

spotrebiteľským úverom. K dôvodu odvolania, že exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už

právoplatne rozhodol, poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

rozhodnutie vedené pod sp. zn. a na rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ vo veci

C-40/08. K námietke oprávneného, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci odvolací

súd uviedol, že rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory

neplynie priamo zo zákona, ale získa ju na základe dohody medzi účastníkmi sporu. Pokiaľ

rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, rozhodcovský rozsudok vydaný na jej

základe trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie

rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku a teda ako neplatnú. Táto doložka nebola individuálne dohodnutá, čo

vyplýva z jej zaradenia do všeobecných podmienok zmluvy o úvere. Spotrebiteľ nemal reálnu

možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť. Poukázal aj na odôvodnenie

uznesenia Ústavného súdu SR z 24. februára 2011 č. k. -19. K námietke

oprávneného, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

poukázal na ustanovenie § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že v danom prípade

návrh na začatie konania nebol potrebný, nakoľko exekučný súd konal ex offo bez návrhu tak

ako mu to umožňuje zákon.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Dovolanie odôvodnil

ustanovením a (ďalej len

„“), že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ustanovením

, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, ustanovením , že

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ustanovením § 237

písm. f/ , že súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, ustanovením

4

, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením , že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu

k jednotlivým dovolacím dôvodom, ktoré bližšie nešpecifikoval, poukázal na argumentáciu,

ktorá je uvedená v ním podanom odvolaní. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Podaním doručeným na súd prvého stupňa 16. októbra 2012 oprávnený svoje

dovolanie doplnil tak, že bližšie špecifikoval dôvody dovolania. Zároveň si v tomto podaní

uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení

vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Taktiež navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil

podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe

Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky:

1/ Má sa ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že

za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe

rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov v prípade, ak je rozhodcovská

doložka individuálne dojednaná ?

2/ V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku je možné ustanovenie

písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej

doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o platnosť,

výklad alebo zrušenie) budú riešené a/ pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva

svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie

všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom

súde alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá

žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom

súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však

neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,

v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu

založená právomoc rozhodcovského súdu ?

5

3/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie

vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia

s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči

spotrebiteľovi ?

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania v zmysle skúmal najskôr, či je

dôvodný návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

a dospel k záveru, že takýto návrh nie je dôvodný.

Oprávnený v podanom dovolaní navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

v spojení s a požiadal Súdny dvor Európskej únie

na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o výklad písm. q/ ods. 1 prílohy

smernice Rady 93/13/EHS a čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ a predložil

prejudiciálne otázky, ktoré sú uvedené vyššie.

V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že konanie pred Súdnym dvorom EÚ

o predbežnej otázke má povahu osobitného, nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom

Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Európskej

únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie,

výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady Európskeho spoločenstva. Toto konanie je

inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože

Súdny dvor EÚ v ňom vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu

a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu

vo veci samej.

Ustanovenie ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len

vtedy, ak dospel k záveru (rozhodol), že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej

otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci

pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu

účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie

6

rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci

aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah

právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný

výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu

relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd pri priebežnom

posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva, prejednanie

a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá v takom prípade ani procesné vady

konania v zmysle , resp. písm. g/

Vyriešenie právnych otázok nastolených dovolateľom v tomto konaní patrí

do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ. Nie sú interpretované právne normy komunitárneho práva, ktorých výkladu

sa dovolateľ domáhal. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je otázka výkladu komunitárneho

práva pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, preto návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

7

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/. Rovnako na danú vec nemožno aplikovať

ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené procesná prípustnosť

dovolania v zmysle a nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

V zmysle /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť

vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v Iba v prípade, že by rozhodnutie

odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust.

by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné i podľa až g/

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka

konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania,

hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred súdom

a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát).

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Procesná prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust.

, , , , ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania.

8

S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky najskôr

osobitne zameral, či oprávnenému bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom

v zmysle dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia tak ako to tvrdí

vo svojom dovolaní.

Vadou konania, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa je

taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti konať

pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo podať, predniesť

(doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť

sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje

návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle § 237

písm. f/ ide tak aj vtedy, ak súd nerozhodol o procesnom návrhu účastníka konania.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že oprávnený vo svojom odvolaní (č. l. 24)

podanom proti uzneseniu súdu prvého stupňa navrhol, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1

písm. b/ konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh

na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 /prvá a druhá veta/ Exekučného poriadku s čl. 1

ods. 1 /prvá veta/ pre rozpor s princípom právnej istoty

a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (č. l. 28). V tejto

súvislosti oprávnený uviedol, že pre exekučný súd by malo byť otázne aj to, či je v súlade

s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny

poriadok možné opakované uskutočnenie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, a to bez akejkoľvek časovej limitácie.

Z obsahu spisu dovolací súd tiež zistil, že odvolací súd o tomto procesnom návrhu

oprávneného na prerušenie konania nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol

žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným návrhom na prerušenie konania nezaoberal.

Uvedeným postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia

9

Zistená vada konania súčasne zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

Táto procesná vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je

možné považovať za správne.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho

súdu zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odvolací súd posúdi návrh oprávneného na prerušenie konania podľa

a rozhodne o ňom.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ďalšími námietkami oprávneného uvedenými

v dovolaní nezaoberal.

V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania v zmysle

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. júla 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová