Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/52/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: E., s. r. o.,

so sídlom P., IČO: X., právne zast. M., s. r. o., so sídlom P., IČO: X., proti povinnej: G., nar.

X., trvale bytom Č., o vymoženie 1 994,62 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Brezno pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2011 č.

k. -19 v spojení s uznesením Okresného súdu Brezno z 08. júla 2011 č. k.

-11, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a.

Povinnej trovy konania mimoriadneho dovolania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podaním zo dňa 11. 05. 2011 podal súdnemu exekútorovi návrh

na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 1 994,62 eur s príslušenstvom; povinnosť

povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval rozhodcovským rozsudkom S. pri R.R., a. s.,

2

so sídlom v Bratislave, sp. zn. G09090006 zo dňa 06. 12. 2010. Súdny exekútor následne

požiadal Okresný súd Brezno o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Brezno uznesením z 8. júla 2011 č. k. -11 žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Vychádzal zo zistenia, že

exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý

bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluve o úvere uzavretej

medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou dňa 16. 04. 2008, ktorú okresný súd

posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenia

a nasl. , Exekučného

poriadku a , o rozhodcovskom konaní. Súd

prvého stupňa poukázal aj na európsku právnu úpravu dotýkajúcu sa problematiky

spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa, a to na Smernicu Rady (93/13/EHS

z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) v súvislosti

s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s.

1-10875, bod 34). Súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovskou doložkou bolo dohodnuté

riešenie akýchkoľvek sporov vzniknutých na základe zmluvy o úvere v rozhodcovskom

konaní pred S. zriadeným pri spoločnosti R.R., a. s. so sídlom v B.. Jednostrannosť a nekalosť

tohto zmluvného dojednania súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje kto je

rozhodcom je veriteľ, teda oprávnený, nakoľko tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky

vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve bez akejkoľvek možnosti voľby, čo sa

považuje za absolútne neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd považuje rozhodcovskú doložku

obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach predmetnej zmluvy za nekalú, a preto

neplatnú. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že takáto rozhodcovská doložka preto nemôže byť

základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd svoju právomoc z takto

uzavretej doložky odvodil a následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie

považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávneného napadnutým uznesením

z 31. októbra 2011 č. k. -19 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového

súdu. Odvolací súd s poukazom na Exekučného poriadku

a , o rozhodcovskom konaní zdôraznil, že skúmaním

3

platnosti rozhodcovskej doložky súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť

rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul

nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou exekučného súdu je v každej fáze exekučného

konania ex offo skúmať, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu

zastaviť. Ďalej uviedol, že povinnosťou exekučného súdu je preskúmať exekučný titul aj

s ohľadom na ustanovenie § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd

v rámci materiálneho preskúmania exekučného titulu sa zameriava na skúmanie

hmotnoprávnych predpokladov ako sú dovolenosť a možnosť plnenia a jeho súlad s dobrými

mravmi. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí teda nie je bezvýnimočná a zo zvláštnych

dôvodov existujú z nej výnimky. Určenie týchto dôvodov a rozsahu v akom sa na účinky

materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať určuje zákonodarca a súdu patrí do kompetencie

aplikácia takto vyjadrenej právnej úpravy, pokiaľ nie je v rozpore s SR, ústavnými

zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade

so zákonom. Exekučný súd mohol teda skúmať, či sú dôvody na zastavenie uvedené v § 268

(v súčasnosti Exekučného poriadku), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Naviac odvolací súd dodal, že rozhodcovská

doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa

dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal

žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal

a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol

len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným

podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru odvolacieho súdu je

neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory

s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní ( ). Neprijateľná

rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práva a povinnosti z takejto doložky

odporuje dobrým mravom.

Na základe podnetu oprávneného podal proti uvedeným uzneseniam prvostupňového

súdu a odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky obe uznesenia zrušil a vec vrátil Okresnému

súdu Brezno na ďalšie konanie. Súčasne navrhol zrušiť aj nadväzujúce uznesenie Okresného

súdu Brezno z 05. júna 2012 č. k. -36, ktorým bolo exekučné konanie zastavené.

4

Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma súdmi (ust. § 243f ods. 1

písm. c/ ) v otázke, či exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy

na základe, ktorej bol vydaný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok).

Zároveň namietal, že v konaní došlo k vade podľa (ust.

ods. 1 písm. a/ ) tým, že súdy nevykonali dôkazy predpísaným spôsobom.

Nesprávne právne posúdenie veci v otázke oprávnenosti exekučného súdu skúmať

platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) odôvodnil generálny prokurátor tým, že exekučný

súd skúma, či rozhodnutie bolo vydané (exekučný titul) orgánom s právomocou na jeho

vydanie a taktiež či ide o rozhodnutie vykonateľné po stránke formálnej ako aj materiálnej

(aspekt obsahových náležitostí rozhodnutia). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd

oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného

súdu ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť

či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nemôže naprávať chyby a nedostatky

exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného

súdu a jeho účinky majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy

preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide

o dôvod uvedený v Z uvedeného zákonného

ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to,

či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť

hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor s dobrými mravmi.

Generálny prokurátor namietal aj odňatie možnosti oprávneného riadne konať

pred súdom. K takémuto nesprávnemu postupu súdov malo dôjsť tým, že súdy svoj skutkový

záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne vyvodili z listiny –

obchodných podmienok - bez toho, aby tento dôkaz vykonali na pojednávaní s možnosťou

oprávneného sa k nemu vyjadriť.

Oprávnený a povinná sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky a že dovolanie je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( v spojení s ) preskúmal napadnuté uznesenie exekučného

súdu i uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že mimoriadnemu dovolaniu nemožno

vyhovieť.

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že

medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou bola dňa 16. apríla 2008 uzavretá

zmluva o úvere, v ktorej povinná okrem iného potvrdila, že sa oboznámila s obchodnými

podmienkami, súhlasí s ich obsahom a prijíma návrhy v nich predložené. Z listinných

dokladov založených v spise vyplýva a oprávnený a povinná to nerozporujú, že v článku 5.38

obchodných podmienok pre úver bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek

spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiacich vrátane sporov o platnosť,

výklad a zánik zmluvy a obchodných podmienok predložia na rozhodnutie S. zriadenému

pri spoločnosti R.R., a. s., B..

Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu dovolací súd považuje za správny právny

záver exekučného i odvolacieho súdu o oprávnenosti exekučného súdu skúmať ex offo

platnosť rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi právnym predchodcom oprávneného

a povinnou v obchodných podmienkach k zmluve o úvere majúcej charakter spotrebiteľskej

zmluvy. Tento právny záver možno vyvodiť z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

v spojení s princípom ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany vyplývajúcim

z právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom nie je spôsobilé byť podkladom

pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie

exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania

povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených

v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej.

6

V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť

(skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu ani rozsudku rozhodcovského súdu.

Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným

titulom. Pokiaľ ale oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul

rozsudok je exekučný súd ako v prípade rozsudku všeobecného súdu tak v prípade rozsudku

rozhodcovského súdu povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41

Exekučného poriadku) v rámci, ktorého exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán

s právomocou takýto rozsudok vydať. Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku

je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne

uzavretej rozhodcovskej zmluvy, iba ktorá platne uzavretá rozhodcovská zmluva môže

založiť právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní a teda aj vykonateľnosť

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní.

Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu,

ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných

orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý

nemal právomoc na jeho vydanie považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie

za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho

nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán

nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté

nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei

iudicata.

Za dôvodnú nepovažoval dovolací súd ani námietku generálneho prokurátora o odňatí

možnosti oprávneného riadne konať pred súdom tým, že súdy svoj skutkový záver o tom, že

rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne vyvodili z listiny - obchodných

podmienok - bez toho, aby tento dôkaz vykonali na pojednávaní s možnosťou oprávneného

sa k nemu vyjadriť.

Dovolaním napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutia boli vydané v štádiu exekučného

konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných

predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Po podaní

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd

7

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie

má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)

o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania

v zmysle V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo

exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) sa vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu

exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach až ) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti

dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu vrátane do neho založených listín.

Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného

i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým

nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť (ak nie je daná výnimka

vyplývajúca zo zákona) až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. V predmetnej veci

napokon oprávnený v odvolaní proti uzneseniu exekučného súdu ani nijako nespochybnil

skutkový záver tohto súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne,

namietal len jeho právne závery.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora v zmysle ust. ako nedôvodné zamietol.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie a trovy jej

v dovolacom konaní nevznikli žiadne.

8

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. júla 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová