Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a9a/400539.1c3931.pdf
PDF · 156.04 KB
No categories available
5MCdo/52/2012
Najvyšší súd 5MCdo/52/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: E., s. r. o.,
so sídlom P., IČO: X., právne zast. M., s. r. o., so sídlom P., IČO: X., proti povinnej: G., nar.
X., trvale bytom Č., o vymoženie 1 994,62 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Brezno pod sp. zn. 3Er/670/2011, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2011 č.
k. 1CoE/534/2011-19 v spojení s uznesením Okresného súdu Brezno z 08. júla 2011 č. k.
3Er/670/2011-11, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a.
Povinnej trovy konania mimoriadneho dovolania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Oprávnený podaním zo dňa 11. 05. 2011 podal súdnemu exekútorovi návrh
na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 1 994,62 eur s príslušenstvom; povinnosť
povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval rozhodcovským rozsudkom S. pri R.R., a. s.,
so sídlom v Bratislave, sp. zn. G09090006 zo dňa 06. 12. 2010. Súdny exekútor následne
požiadal Okresný súd Brezno o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Brezno uznesením z 8. júla 2011 č. k. 3Er/670/2011-11 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Vychádzal zo zistenia, že
exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluve o úvere uzavretej
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou dňa 16. 04. 2008, ktorú okresný súd
posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenia
§ 53 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku a § 45 ods. 1 písm. b/, c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd
prvého stupňa poukázal aj na európsku právnu úpravu dotýkajúcu sa problematiky
spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa, a to na Smernicu Rady (93/13/EHS
z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) v súvislosti
s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s.
1-10875, bod 34). Súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovskou doložkou bolo dohodnuté
riešenie akýchkoľvek sporov vzniknutých na základe zmluvy o úvere v rozhodcovskom
konaní pred S. zriadeným pri spoločnosti R.R., a. s. so sídlom v B.. Jednostrannosť a nekalosť
tohto zmluvného dojednania súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje kto je
rozhodcom je veriteľ, teda oprávnený, nakoľko tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky
vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve bez akejkoľvek možnosti voľby, čo sa
považuje za absolútne neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd považuje rozhodcovskú doložku
obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach predmetnej zmluvy za nekalú, a preto
neplatnú. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že takáto rozhodcovská doložka preto nemôže byť
základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd svoju právomoc z takto
uzavretej doložky odvodil a následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie
považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávneného napadnutým uznesením
z 31. októbra 2011 č. k. 1CoE/534/2011-19 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového
súdu. Odvolací súd s poukazom na § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku
a § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zdôraznil, že skúmaním
platnosti rozhodcovskej doložky súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou exekučného súdu je v každej fáze exekučného
konania ex offo skúmať, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu
zastaviť. Ďalej uviedol, že povinnosťou exekučného súdu je preskúmať exekučný titul aj
s ohľadom na ustanovenie § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd
v rámci materiálneho preskúmania exekučného titulu sa zameriava na skúmanie
hmotnoprávnych predpokladov ako sú dovolenosť a možnosť plnenia a jeho súlad s dobrými
mravmi. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí teda nie je bezvýnimočná a zo zvláštnych
dôvodov existujú z nej výnimky. Určenie týchto dôvodov a rozsahu v akom sa na účinky
materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať určuje zákonodarca a súdu patrí do kompetencie
aplikácia takto vyjadrenej právnej úpravy, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou SR, ústavnými
zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade
so zákonom. Exekučný súd mohol teda skúmať, či sú dôvody na zastavenie uvedené v § 268
O. s. p. (v súčasnosti § 57 Exekučného poriadku), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Naviac odvolací súd dodal, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal
žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným
podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru odvolacieho súdu je
neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ). Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práva a povinnosti z takejto doložky
odporuje dobrým mravom.
Na základe podnetu oprávneného podal proti uvedeným uzneseniam prvostupňového
súdu a odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky obe uznesenia zrušil a vec vrátil Okresnému
súdu Brezno na ďalšie konanie. Súčasne navrhol zrušiť aj nadväzujúce uznesenie Okresného
súdu Brezno z 05. júna 2012 č. k. 3Er/670/2011-36, ktorým bolo exekučné konanie zastavené.
Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma súdmi (ust. § 243f ods. 1
písm. c/ O. s. p.) v otázke, či exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy
na základe, ktorej bol vydaný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok).
Zároveň namietal, že v konaní došlo k vade podľa § 237 písm. f/ O. s. p. (ust. § 243f
ods. 1 písm. a/ O. s. p.) tým, že súdy nevykonali dôkazy predpísaným spôsobom.
Nesprávne právne posúdenie veci v otázke oprávnenosti exekučného súdu skúmať
platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) odôvodnil generálny prokurátor tým, že exekučný
súd skúma, či rozhodnutie bolo vydané (exekučný titul) orgánom s právomocou na jeho
vydanie a taktiež či ide o rozhodnutie vykonateľné po stránke formálnej ako aj materiálnej
(aspekt obsahových náležitostí rozhodnutia). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd
oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného
súdu ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nemôže naprávať chyby a nedostatky
exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného
súdu a jeho účinky majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy
preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide
o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. Z uvedeného zákonného
ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to,
či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť
hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor s dobrými mravmi.
Generálny prokurátor namietal aj odňatie možnosti oprávneného riadne konať
pred súdom. K takémuto nesprávnemu postupu súdov malo dôjsť tým, že súdy svoj skutkový
záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne vyvodili z listiny –
obchodných podmienok - bez toho, aby tento dôkaz vykonali na pojednávaní s možnosťou
oprávneného sa k nemu vyjadriť.
Oprávnený a povinná sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom
Slovenskej republiky a že dovolanie je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie exekučného
súdu i uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že mimoriadnemu dovolaniu nemožno
vyhovieť.
V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou bola dňa 16. apríla 2008 uzavretá
zmluva o úvere, v ktorej povinná okrem iného potvrdila, že sa oboznámila s obchodnými
podmienkami, súhlasí s ich obsahom a prijíma návrhy v nich predložené. Z listinných
dokladov založených v spise vyplýva a oprávnený a povinná to nerozporujú, že v článku 5.38
obchodných podmienok pre úver bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiacich vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik zmluvy a obchodných podmienok predložia na rozhodnutie S. zriadenému
pri spoločnosti R.R., a. s., B..
Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu dovolací súd považuje za správny právny
záver exekučného i odvolacieho súdu o oprávnenosti exekučného súdu skúmať ex offo
platnosť rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi právnym predchodcom oprávneného
a povinnou v obchodných podmienkach k zmluve o úvere majúcej charakter spotrebiteľskej
zmluvy. Tento právny záver možno vyvodiť z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
v spojení s princípom ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany vyplývajúcim
z právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa.
Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom nie je spôsobilé byť podkladom
pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie
exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania
povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej.
V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť
(skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu ani rozsudku rozhodcovského súdu.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom. Pokiaľ ale oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudok je exekučný súd ako v prípade rozsudku všeobecného súdu tak v prípade rozsudku
rozhodcovského súdu povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41
Exekučného poriadku) v rámci, ktorého exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán
s právomocou takýto rozsudok vydať. Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, iba ktorá platne uzavretá rozhodcovská zmluva môže
založiť právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní a teda aj vykonateľnosť
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní.
Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu,
ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných
orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý
nemal právomoc na jeho vydanie považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie
za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho
nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán
nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté
nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei
iudicata.
Za dôvodnú nepovažoval dovolací súd ani námietku generálneho prokurátora o odňatí
možnosti oprávneného riadne konať pred súdom tým, že súdy svoj skutkový záver o tom, že
rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne vyvodili z listiny - obchodných
podmienok - bez toho, aby tento dôkaz vykonali na pojednávaní s možnosťou oprávneného
sa k nemu vyjadriť.
Dovolaním napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutia boli vydané v štádiu exekučného
konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných
predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Po podaní
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie
má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)
o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný
osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania
v zmysle § 103 O. s. p. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo
exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) sa vychádza
z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu
exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú
v ustanoveniach § 122 až § 124 O. s. p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti
dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu vrátane do neho založených listín.
Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného
i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým
nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť (ak nie je daná výnimka
vyplývajúca zo zákona) až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. V predmetnej veci
napokon oprávnený v odvolaní proti uzneseniu exekučného súdu ani nijako nespochybnil
skutkový záver tohto súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne,
namietal len jeho právne závery.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora v zmysle ust. § 243b ods. 1 O. s. p. ako nedôvodné zamietol.
V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie a trovy jej
v dovolacom konaní nevznikli žiadne.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 31. júla 2014
JUDr. Beáta Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová