Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)af7/392582.3b9706.pdf
PDF · 145.69 KB
No categories available
2Cdo/248/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 248/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v dedičskej veci po poručiteľke :
E. L., rod. S., naposledy bytom B., zomrelá dňa X., o návrhu navrhovateľky : M. A., rod. N.,
nar. X., bytom O., právne zastúpená JUDr. P. A., advokátom v B., o prejednanie
novoobjaveného majetku, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 16 D 830/2010,
o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 24. februára 2012
sp. zn. 4 CoD 5/2012
t a k t o :
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 24. februára 2012 sp. zn.
4 CoD 5/2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín z 15. apríla 2011
č.k. 16 D 830/2010-7 a vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín uznesením z 15. apríla 2011 č.k. 16 D 830/2010-7 návrh M. A.,
rod. N. právne zastúpenej JUDr. P. A., na prejednanie novoobjaveného majetku po
poručiteľke E. L., rod. S., zo dňa 13.9.2010 odmietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
na základe podaného neúplného návrhu bola navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vyzvaná uznesením č.k. 16 D 830/2010-6 zo dňa 4.10.2010 na doplnenie podania,
aby v stanovenej lehote doložila a doplnila potrebné údaje k návrhu na prejednanie
novoobjaveného majetku, a to najmä úmrtný list poručiteľky, prípadne rozhodnutie vydané
v pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľke, doplnila okruh dedičov a priložila aktuálne
plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi. Keďže v určenej lehote návrh na prejednanie
novoobjaveného majetku nebol doplnený o potrebné údaje, bez ktorých súd nemôže začať
konanie o dodatočnom dedičskom konaní, v zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. odmietol
návrh navrhovateľky.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľky uznesením z 24. februára 2012
č.k. 4 CoD 5/2012-16 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení
uviedol, že písomné podanie navrhovateľky neobsahuje potrebné náležitosti návrhu uvedené
v § 79 ods. 1 O.s.p. Písomné podanie navrhovateľky označené ako návrh na prejednanie
dedičstva musí obsahovať aj presné adresy všetkých dedičov, ako aj údajov o základnom
dedičskom konaní a jeho výsledku. To znamená, že pokiaľ by aj navrhovateľka nemala
k dispozícii pôvodné dedičské konanie po poručiteľke, je povinná ho označiť a v prípade, že
nemá o ňom vedomosť, je potrebné, aby predložila úmrtný list po poručiteľke. Súd nemôže
konať o dedičstve, a to ani ex offo, pokiaľ nemá k dispozícii aspoň úmrtný list poručiteľky.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka, ktorého
prípustnosť odôvodňovala ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p. Namietala, že rozhodnutím, ako
aj postupom odvolacieho súdu v Trenčíne jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Poukázala na nález ústavného súdu IV. ÚS 1/2002 zo dňa 26. septembra 2002, ktorý práve
v súvislosti s nedostatkom označenia ďalších účastníkov konania uvádza, že prílišný
formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný
tlak na doplnenie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu
v zákone, idú nad rámec zákona, alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie
sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Výklad a používanie § 43 ods. 1, 2
Občianskeho súdneho poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Výkladom a používaním
tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného
podkladu. Práve závery odvolacieho súdu o tom, že návrh navrhovateľky musí obsahovať aj
presné adresy všetkých dedičov, ako aj údajov o základnom dedičskom konaní a jeho
výsledku, sú potom v príkrom rozpore s citovanými závermi Ústavného súdu Slovenskej
republiky. Poukázala na konanie prvostupňového súdu Okresného súdu v Trenčíne
v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 16 D 828/2010 (uznesenia zo dňa 15.4.2011 a 23.2.2012),
ktorý po tom, ako pôvodne odmietol podanie z rovnakých dôvodov ako v prejednávanej veci,
si sám z archívu zistil potrebné údaje a po zrušení svojho rozhodnutia (rozhodnutia vyššieho
súdneho úradníka) v konaní pokračoval. Napokon zdôraznila, že v zmysle záverov Ústavného
súdu SR nie je relevantné, z akých dôvodov navrhovateľka nemá súdom požadované údaje
k dispozícii, ale či majú základný význam pre ochranu zákonnosti, t.j. či sú pre začatie
konania nevyhnutné alebo nie – v takom prípade si ich ale musí obstarať súd (ak ich účastníci
nepredložia sami). Ak potom ten istý súd dokázal postupom súladným s ustanoveniami O.s.p.
potrebné údaje zistiť, nie je možné súčasne považovať za ústavne konformný taký postup
súdu, pri ktorom tieto údaje odmietol zisťovať (ani sa o to nepokúsil). Navrhla, aby dovolací
súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či
tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným
prostriedkom napadnúť.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p., dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
V prejednávanej veci uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa, nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie podľa
ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. preto nie je prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., zaoberal
sa dovolací súd aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka a riadneho zastúpenia účastníka bez
procesnej spôsobilosti, prekážku právoplatne rozhodnutej veci alebo už prv začatého konania,
nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia
možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo
nesprávne obsadeným súdom, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát).
Vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané
a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či
konanie nie je zaťažené vadou uvedenou v § 237 písm.f/ O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa
rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv
(napr. zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy a pod.).
O postup odnímajúci účastníkovi možnosť pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd
podľa § 43 ods. 2 O.s.p. odmietne podanie (žalobu), hoci podmienky pre tento postup nie sú
dané.
V prejednávanej veci na súdoch nižších stupňov, napokon aj v predmetnom
dovolacom konaní (tu však len z hľadiska preskúmania existencie procesnej vady uvedenej
v § 237 písm.f/ O.s.p.) išlo o posúdenie otázky splnenia procesných podmienok odmietnutia
žaloby (podania) v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p., ktorou sa navrhovateľka domáhala začatia
konania o dedičstve na prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľke E. L.,
rod. S., zomrelej dňa X..
Dovolací súd záver odvolacieho súdu, podľa ktorého podanie navrhovateľky označené
ako návrh na prejednanie dedičstva musí obsahovať aj presné adresy všetkých dedičov, ako aj
údajov o základnom dedičskom konaní a jeho výsledku, predloženie úmrtného listu
po poručiteľke, nepovažuje za správny. Podľa dovolacieho súdu z návrhu ako i k nemu
pripojených dokladov (LV) možno jednoznačne vyvodiť, že súd je povinný ďalej vo veci
konať, vady vytýkané súdmi nižších stupňov nebránia riadnemu pokračovaniu vo veci, súd si
potrebné údaje bez väčších ťažkostí zaobstará z vlastného archívu. Uvedený nedostatok
nebráni súdu pokračovať v konaní.
Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že sám Občiansky súdny poriadok to
vyjadruje tak, že umožňuje odmietnuť podanie podľa § 43 ods. 2 len vtedy, ak v konaní
nemožno pre nedostatok žaloby pokračovať. Pokračovať v konaní chápeme v tom zmysle
možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné
alebo neodstránené nedostatky žalôb. Musí ísť o prekážky, pre akýkoľvek ďalší postup
všeobecného súdu, napr. zo žaloby nie je zistiteľný návrh na rozhodnutie vo veci samej
(petit), čo však nie je predmetný prípad.
Za tejto vyššie uvedenej situácie, keď odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa, ktorým bolo podanie navrhovateľky odmietnuté z dôvodu, že návrh nemal potrebné
náležitosti (§ 43 ods. 2 O.s.p.), je zrejmé, že navrhovateľke bola znemožnená realizácia jej
procesného práva na to, aby súd konal ďalej o jej návrhu a že teda v predmetnom konaní
došlo k procesnej vade podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. zakladajúcej prípustnosť
dovolania. Táto vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté
rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní postihnutom tak závažnou
procesnou vadou, nemôže byť totiž považované za správne.
So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté potvrdzujúce
uznesenie odvolacieho súdu zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p.; pre rovnakú vadu zrušil tiež
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým tento odmietol podanie navrhovateľky a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2014
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová