Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f7f/397959.d33c9b.pdf
PDF · 145.72 KB
No categories available
2OboE/141/2013
Najvyšší súd 2OboE/141/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., so sídlom
v B., P., X. B., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom v B., G.,
X. B., IČO: X., proti povinnému Ľ., nar. X., bytom M., X. M., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane povinného: O., zdruţenie na ochranu práv spotrebiteľov, so sídlom Š., X. P., IČO:
X., zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária J. s. r. o., so sídlom Ľ., X.
K., IČO: X., o vymoženie pohľadávky 368,45 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. R. K. so sídlom Exekútorského úradu v B., Z., B. pod sp. zn. EX
1127/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 27. marca
2013 č. k. 8CoE/67/2012-49, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Dolný Kubín uznesením z 27. 08. 2012 č. k. 8Er/91/2008-26 exekúciu
zastavil. Návrh vedľajšieho účastníka na odklad exekúcie zamietol. Povinnému náhradu trov
konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Zároveň uviedol,
ţe o trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia. Súd prvého stupňa
dospel k záveru, ţe rozhodcovská doloţka nemôţe zaloţiť právomoc rozhodcovského súdu
vo veci konať a rozhodovať, preto je rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul materiálne
nevykonateľný, z ktorého dôvodu súd exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
zastavil.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Ţiline, ako súd odvolací, napadnutým
uznesením z 27. 03. 2013 č. k. 8CoE/67/2012-49 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil,
návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a ţiadnemu účastníkovi trovy odvolacieho
konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe vychádzajúc zo znenia ustanovenia
§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne
veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, ţe poţiada podľa článku
267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva)
Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbeţnej (prejudiciálnej) otázke.
Konanie o predbeţnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ má povahu
osobitného, nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov
inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených
aktom Rady ES. Konanie o predbeţnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim
v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretoţe v tomto konaní Súdny
dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti
komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.
Odvolací súd ďalej zdôraznil, ţe povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu poţiadať
Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbeţnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267
Zmluvy o fungovaní EÚ. Túto povinnosť však nemoţno vykladať absolútne, t. j., ţe
vnútroštátny orgán má vţdy a za akýchkoľvek okolností poţiadať o vydanie rozhodnutia
o predbeţnej otázke. Zdôraznil, ţe predpokladom povinnosti začať konanie o predbeţnej
otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho
dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo
výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia
predbeţnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu
členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Prejudiciálna otázka
nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu
k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na
prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, ţe táto otázka
nemá reálny základ v prejednávanom spore. K prvej otázke odvolací súd uviedol, ţe okresný
súd nevyslovil právny názor o zákaze rozhodovať spory so spotrebiteľom v rozhodcovskom
konaní en bloc, práve naopak dôsledne skúmal, či rozhodcovská doloţka bola alebo nebola
so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Aţ na základe uvedeného skúmania potom dospel
k záveru, ţe keďţe rozhodcovská doloţka v bode 17. Všeobecných podmienok poskytovania
úveru nebola so spotrebiteľom dojednaná individuálne a núti spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu na konkrétnom jednom rozhodcovskom súde je neprijateľnou
spotrebiteľa nezaväzujúcou podmienkou. Z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého
právneho názoru exekučného súdu odvolací súd povaţoval druhú otázku odvolateľa za nie
zásadnú pre rozhodnutie prejednávaného sporu, nie relevantnú, pretoţe spor po právnej
stránke nedeterminuje. Ohľadom tretej otázky odvolací súd uviedol, ţe nie je dôvod mať
pochybnosti o tom, ţe vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, ţe postupuje
zákonným spôsobom) môţe svojím rozhodnutím zabrániť vymoţiteľnosti pohľadávky
veriteľa voči spotrebiteľovi a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty
základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty
o práve na spravodlivý proces.
Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, ţe v prejednávanom prípade
neexistuje potreba obrátiť sa s predbeţnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor
EÚ, preto tento návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Výrok o trovách konania
sa zakladá podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.
Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie
konania podal oprávnený odvolanie z dôvodu, ţe mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať
(§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), zlej interpretácie § 109 ods. 1
písm. c/ O. s. p. a je nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom
rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, ţe odvolanie podal oprávnený skúmal,
či sú splnené procesné predpoklady za splnenia, ktorých môţe o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, ţe ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava moţno povaţovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia
byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, ţe v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemoţno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.
Z podania oprávneného, či uţ z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení ako
aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník ţiada) moţno bez pochybností
vyvodiť, ţe tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie
odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.
Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere neţ patrila medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb poţívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky
je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2
O. s. p.).
V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného
na prerušenie konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je
rozhodnutím súdu odvolacieho vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého
odvolací súd môţe vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania
v takom prípade vţdy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil
bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla
povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2
O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky povinnému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretoţe mu ţiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 31. júla 2014
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová