Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2OboE/141/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., so sídlom

v B., P., X. B., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom v B., G.,

X. B., IČO: X., proti povinnému Ľ., nar. X., bytom M., X. M., za účasti vedľajšieho účastníka

na strane povinného: O., zdruţenie na ochranu práv spotrebiteľov, so sídlom Š., X. P., IČO:

X., zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária J. s. r. o., so sídlom Ľ., X.

K., IČO: X., o vymoženie pohľadávky 368,45 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym

exekútorom JUDr. R. K. so sídlom Exekútorského úradu v B., Z., B. pod sp. zn. EX

1127/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 27. marca

2013 č. k. -49, takto

rozhodol:

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín uznesením z 27. 08. 2012 č. k. -26 exekúciu

zastavil. Návrh vedľajšieho účastníka na odklad exekúcie zamietol. Povinnému náhradu trov

konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Zároveň uviedol,

ţe o trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia. Súd prvého stupňa

dospel k záveru, ţe rozhodcovská doloţka nemôţe zaloţiť právomoc rozhodcovského súdu

vo veci konať a rozhodovať, preto je rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul materiálne

nevykonateľný, z ktorého dôvodu súd exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku

zastavil.

2

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Ţiline, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením z 27. 03. 2013 č. k. -49 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil,

návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a ţiadnemu účastníkovi trovy odvolacieho

konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe vychádzajúc zo znenia ustanovenia

je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne

veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, ţe poţiada podľa článku

267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva)

Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbeţnej (prejudiciálnej) otázke.

Konanie o predbeţnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ má povahu

osobitného, nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má

právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov

inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených

aktom Rady ES. Konanie o predbeţnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim

v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretoţe v tomto konaní Súdny

dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti

komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Odvolací súd ďalej zdôraznil, ţe povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu poţiadať

Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbeţnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267

Zmluvy o fungovaní EÚ. Túto povinnosť však nemoţno vykladať absolútne, t. j., ţe

vnútroštátny orgán má vţdy a za akýchkoľvek okolností poţiadať o vydanie rozhodnutia

o predbeţnej otázke. Zdôraznil, ţe predpokladom povinnosti začať konanie o predbeţnej

otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho

dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo

výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia

predbeţnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu

členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Prejudiciálna otázka

nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu

k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na

prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, ţe táto otázka

nemá reálny základ v prejednávanom spore. K prvej otázke odvolací súd uviedol, ţe okresný

súd nevyslovil právny názor o zákaze rozhodovať spory so spotrebiteľom v rozhodcovskom

konaní en bloc, práve naopak dôsledne skúmal, či rozhodcovská doloţka bola alebo nebola

3

so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Aţ na základe uvedeného skúmania potom dospel

k záveru, ţe keďţe rozhodcovská doloţka v bode 17. Všeobecných podmienok poskytovania

úveru nebola so spotrebiteľom dojednaná individuálne a núti spotrebiteľa podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu na konkrétnom jednom rozhodcovskom súde je neprijateľnou

spotrebiteľa nezaväzujúcou podmienkou. Z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého

právneho názoru exekučného súdu odvolací súd povaţoval druhú otázku odvolateľa za nie

zásadnú pre rozhodnutie prejednávaného sporu, nie relevantnú, pretoţe spor po právnej

stránke nedeterminuje. Ohľadom tretej otázky odvolací súd uviedol, ţe nie je dôvod mať

pochybnosti o tom, ţe vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, ţe postupuje

zákonným spôsobom) môţe svojím rozhodnutím zabrániť vymoţiteľnosti pohľadávky

veriteľa voči spotrebiteľovi a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty

základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty

o práve na spravodlivý proces.

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, ţe v prejednávanom prípade

neexistuje potreba obrátiť sa s predbeţnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor

EÚ, preto tento návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Výrok o trovách konania

sa zakladá podľa v spojení s

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie

konania podal oprávnený odvolanie z dôvodu, ţe mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať

( ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ), zlej interpretácie

písm. c/ a je nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom

rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, ţe odvolanie podal oprávnený skúmal,

či sú splnené procesné predpoklady za splnenia, ktorých môţe o podanom odvolaní konať.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

4

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, ţe ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava moţno povaţovať

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia

byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma

ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, ţe v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemoţno odstrániť, konanie zastaví ( ). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.

Z podania oprávneného, či uţ z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení ako

aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník ţiada) moţno bez pochybností

vyvodiť, ţe tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie

odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle a nasl.

Podľa veta prvá účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere neţ patrila medzi zamestnávateľom

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb poţívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky ( ).

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

5

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky

je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2

).

V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného

na prerušenie konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je

rozhodnutím súdu odvolacieho vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého

odvolací súd môţe vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania

v takom prípade vţdy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu odvolacieho súdu podľa v spojení s zastavil

bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla

povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2

). Najvyšší súd Slovenskej republiky povinnému náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretoţe mu ţiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. júla 2014

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová