Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
15e/398162.223666.pdf
PDF · 141.47 KB
No categories available
2OboE/108/2013
Najvyšší súd 2OboE/108/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., so sídlom
v B., P., X. B., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom v B., G.,
X. B., IČO: X., proti povinnému Z., nar. X., bytom M., X. M., o vymoženie pohľadávky
1 051,58 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. R. K. so sídlom
Exekútorského úradu v B., Z., B. pod sp. zn. EX 3377/2007, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 06. marca 2013 č. k. 17CoE/148/2012-38, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením zo 17. 04. 2012 č. k. 5Er/1891/2008-
15 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil. Súd prvého stupňa dospel k záveru,
že rozhodcovská doložka je neprijateľná, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností
z takejto doložky odporuje dobrým mravom, z ktorého dôvodu súd exekúciu podľa § 57
ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú
a následne zastavil.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, napadnutým
uznesením zo 06. 03. 2013 č. k. 17CoE/148/2012-37 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil,
návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Vo vzťahu k návrhu oprávneného
na prerušenie konania odvolací súd uviedol, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku,
ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť
zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu
exekučného konania. Odvolací súd konštatoval, že návrh oprávneného na položenie
prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ považoval za nedôvodný. Zdôraznil, že Súdny
dvor EÚ už v obdobných veciach, v ktorých účastníkom vo vnútroštátnom konaní bol
i oprávnený judikoval, že Súdny dvor môže v rámci právomoci zverenej mu čl. 267 Zmluvy
o fungovaní EÚ vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na definovanie
pojmu nekalá podmienka. Nemôže sa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných
kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť skúmaná v závislosti od okolností
konkrétneho prípadu. Dodal, že je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná
podmienka v konkrétnej veci považovať za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa
uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že
spotrebiteľ nie je touto podmienkou viazaný. Odvolací súd uzavrel, že predbežné otázky,
ktorých položenie navrhol oprávnený sa týkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej
podmienky – rozhodcovskej doložky, ktorú oprávnený používa vo formulárových zmluvách
a ktoré posúdenie spadá výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych súdov. Preto pokiaľ oprávnený
má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zabránilo vymožiteľnosti jeho pohľadávky,
odvolací súd zdôraznil, že oprávnenému nič nebránilo uplatniť si svoje zmluvné nároky
v riadnom súdnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť účastníkov i z pohľadu
riadnej aplikácie ustanovení spotrebiteľského práva.
Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie
konania podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať
(§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), zlej interpretácie § 109 ods. 1
písm. c/ O. s. p. a je nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom
rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený skúmal,
či sú splnené procesné predpoklady za splnenia, ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia
byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.
Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení ako
aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností
vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie
odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.
Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere než patrila medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2
O. s. p.).
V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného
na prerušenie konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je
rozhodnutím súdu odvolacieho vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého
odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania
v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil
bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla
povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2
O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky povinnému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 31. júla 2014
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová