Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-5-2017.pdf
PDF · 117.29 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobkyne: P.. B. S., H.. XX.XX.XXXX, C. D. XX/C, T. Z., proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Sociálna poisťovňa, ústredie, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o zaplatenie 6.327,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 12.12.2016, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 30.01.2017, sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy vo výške 6.327,28 eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného. Za nesprávny úradný postup žalobkyňa označila poskytnutie nesprávnej informácie týkajúcej sa možného súbehu poskytovania nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a práce v zahraničí. 2. Svoj nárok odôvodnila tým, že od októbra 2010 pracovala žalobkyňa ako predčasná dôchodkyňa. Zákon o sociálnom poistení vtedy umožňoval popri poberaní predčasného dôchodku vykonávať aj zárobkovú činnosť. V decembri 2010 bola prijatá novelizácia tohto zákona, pričom informácie boli nejednotné. Žalobkyňa v snahe neporušiť zákon dňa 21.01.2013 písomne oslovila žalovaného o usmernenie, ako má postupovať. Nakoľko žalobkyňa neobdržala odpoveď do konca februára 2011, pre istotu na konci februára zrušila živnosť i prácu v Rakúsku. Dňa 03.03.2011 žalovaný informoval žalobkyňu, že nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku jej trvá naďalej. Žalobkyňa nemala dôvod pochybovať o správnosti tejto informácie, preto opätovne založila živnosť v Rakúsku a v práci pokračovala do marca 2013, keď pre chorobu, ktorá trvá doteraz, musela prácu ukončiť. Až v roku 2013, 2014 z rozhodnutí žalovaného sa žalobkyňa dozvedela, že nepostupovala v zmysle zákona. Poberala predčasný dôchodok vraj neoprávnene a jeho ďalšiu výplatu jej zastavil. Žalobkyňa sa bránila námietkami a odvolaniami. Listom zo dňa 18.06.2013 žalovaný žalobkyni oznámil, že podľa stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 22.02.2011, doručené žalovanému dňa 11.03.2011 nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nemá. Z uvedeného podľa názoru žalobkyne vyplýva, že o postupe voči predčasným starobným dôchodcom, pracujúcim v zahraničí, žalovaný nemal hodnovernú informáciu ani 3 mesiace po prijatí zákona. Žalobkyňa uviedla, že voči nej niekto urobil chybu a táto je spôsobila škodu. Mala za to, že štát nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Bola porušená povinnosť orgánu verejnej moci urobiť úkon, vydať rozhodnutie, dať informáciu v súlade so zákonom k riešeniu problému, ktorý včas aj s potrebnými informáciami predložila. Mala za to, že súvislosť príčiny a následku je zrejmá. Na základe chybného usmernenia žalobkyňa pokračovala v práci a poberala predčasný dôchodok. Táto
zavádzajúca informácia bola nezákonným zásahom do jej konania a spôsobila škodu, ktorú si žalovaný od nej zinkasoval. Dňa 14.05.2014 žalovaný vydal rozhodnutie, v ktorom vyčíslil čiastku 6.327,28 eur ako najviac vyplatenú sumu na predčasnom starobnom dôchodku s vysvetlením, ktoré však žalobkyňa mala obdržať do konca februára 2011, kedy o ňu žiadala. Na základe tohto rozhodnutia mala žalobkyňa zastavené vyplácanie predčasného starobného dôchodku od 18.06.2014 do júna 2016, a nie do marca 2016, ako bolo uvedené v jeho rozhodnutí. Voči rozhodnutiu žalovaného žalobkyňa využila opravné prostriedky. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom zo dňa 24.02.2016 zmenil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 01.07.2014, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 14.05.2014 zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie. V zmysle tohto zrušeného rozhodnutia si žalovaný zinkasoval sumu vo výške žalovanej istiny a 4 mesiace navyše. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dva roky dôchodok nepoberala, pre chorobu pracovať nemohla, bola samoživiteľkou a nikdy neporušila zákon, pričom bola odkázaná na jediný príjem - dôchodok. Cíti sa byť ukrivdená na svojich ľudských právach - dôstojné zabezpečenie v chorobe a starobe. Návrh na predbežné prerokovanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy považoval žalovaný za predčasne podaný, vzhľadom na v tom čase odvolacie konanie na Najvyššom súde SR. Po urgencii žalovaný dňa 13.10.2016 nárok na náhradu škody neuznal. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 05.11.2018 potvrdil, že sa žalobkyňa na žalovaného obrátila listom zo dňa 24.01.2011, ktorým žiadala o informáciu, či môže popri výkone zárobkovej činnosti na území Rakúskej republiky poberať predčasný starobný dôchodok, a či v prípade pozastavenia výplaty predčasného starobného dôchodku bude tento dôchodok valorizovaný a zvýšený za obdobie jeho nepoberania. Žalovaný listom zo dňa 18.02.2011 žalobkyňu nesprávne informoval v tom zmysle, že zamestnanie na území Rakúskej republiky nemá vplyv na nárok na výplatu je predčasného starobného dôchodku. Nakoľko súbeh poberania predčasného starobného dôchodku a výkonu zárobkovej činnosti zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení od 01.01.2011 nepripúšťa, bol žalobkyni neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok vo výške 6.327,28 eur. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 02.05.2013 a 18.06.2013 bola žalobkyni zastavená výplata predčasného starobného dôchodku odo dňa 18.06.2013. Proti týmto rozhodnutiam žalobkyňa podala odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 27.09.2013 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie pre jeho nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 14.05.2014 zastavil výplatu predčasného starobného dôchodku žalobkyni odo dňa 18.06.2014, teda odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už predčasný starobný dôchodok vyplatil. Odvolanie žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu Krajský súd v Nitre zamietol rozsudkom zo dňa 01.07.2014. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 24.02.2016 rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.05.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s odôvodnením, že nakoľko žalobkyňa bola v období od 18.04.2011 do 30.04.2011 a od 18.06.2011 do 31.03.2013 povinne dôchodkovo poistená v Rakúskej republike, nespĺňala v uvedených obdobiach podmienky pre nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Nakoľko už žalobkyňa po 31.03.2013 nebola dôchodkovo poistená, podľa názoru odvolacieho súdu nebol právny dôvod na zastavenie výplaty predčasného starobného dôchodku od 18.06.2014. V danom prípade bolo možné rozhodnúť len o tom, že výplata predčasného starobného dôchodku za určité konkrétne obdobie nepatrila a tiež možno rozhodnúť iba o zúčtovaní súm predčasného starobného dôchodku v zmysle zákona o sociálnom poistení. Keďže zúčtovanie súm je priamo upravené zákonom o sociálnom poistení, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu prihliadať ani na okolnosť, že žalobkyňa bola žalovaným nesprávne informovaná o trvaní nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku počas výkonu samostatnej zárobkovej činnosti v Rakúskej republike. Z mysle záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR žalovaný sumu naviac vyplatenej dôchodkovej dávky vo výške 6.327,28 eur zúčtoval so sumou uvoľnenej dôchodkovej dávky nevyplatenej za obdobie od 18.06.2014 do 17.06.2016 vo výške 7.570,09 eur. Zvyšok uvoľnenej dôchodkovej dávky v sume 1.242,81 eur bol dňa 02.06.2016 poukázaný na bankový účet žalobkyne. Od 18.06.2016 je žalobkyni poukazovaný dôchodok v celej sume prevodom na jej bankový účet. V súvislosti s nárokom žalobkyne uplatneným v tomto konaní z dôvodu nesprávneho úradného postupu žalovaného spočívajúcom v nesprávnom podaní informácie o možnosti súčasného poberania predčasného starobného dôchodku a výkonu zárobkovej činnosti Rakúskej republike žalovaný uviedol, že vykonáva konzultačnú a poradenskú činnosť, v rámci ktorej poskytuje informácie, ktoré vychádzajú z právnych názorov a výkladov aktuálnych v čase podania informácie. Žalovaný žalobkyni preto poskytol svoj právny pohľad na vec, ktorý však nie je právne záväzný a tiež ho nie je možné subsumovať pod nesprávny úradný postup v zmysle zákona 514/2003 Z. z.. K výške škody v sume 6.327,28 eur žalovaný uviedol, že táto pozostáva z mesačných súm predčasného starobného dôchodku za obdobie od 18.04.2011 od 30.04.2011 a od 18.06.2011 od 31.03.2013, pričom je podľa názoru žalovaného nesporné, že žalobkyňa v týchto obdobiach nespĺňala podmienky pre nárok na
výplatu predčasného starobného dôchodku. Z uvedeného dôvodu žalovaný pristúpil k zúčtovaniu týchto neprávom vyplatených súm s uvoľnenou sumou dôchodkových dávok za obdobie od 18.06.2014 do 17.06.2016, pričom zvyšok uvoľnenej sumy bol poukázaný na účet žalobkyne. Žalovaný vzhľadom na uvedené zastával názor, že žalobkyni žiadna škoda nevznikla, nakoľko vykonaním zúčtovania nedošlo k žiadnemu úbytku z nemajetkových hodnôt bol. Žalovaný zároveň namietol chýbajúcich kauzálny nexus medzi konaním žalovaného a vznikom škody. V súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie úroku z omeškania z uplatnenej istiny žalovaný mal za to, že tento nie je možné uznať, nakoľko predčasný starobný dôchodok je dôchodková dávka, na ktorú vzniká nárok za splnenia zákonom ustanovených podmienok, a preto pri omeškaní plnenia nemožno požadovať úrok z omeškania, tak ako je to vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom pri omeškaní s plnením peňažného dlhu. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 4. Žalobkyňa vo svojej replike zo dňa 25.02.2019 zopakovala podstatné skutočnosti uvedené v žalobe. K názoru žalovaného, že žalobkyni žiadna škoda nevznikla, nakoľko vykonaním zúčtovania nedošlo k žiadnemu úbytku z jej majetkových hodnôt, žalobkyňa namietla, že to čo žalovaný nazýva vykonaním zúčtovania, pre ňu ako samoživiteľku znamenalo žiť tri roky bez akéhokoľvek príjmu, hľadanie spôsobu prežitia, bolo porušené jej zákonné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a chorobe a samozrejme, že došlo k úbytku jej majetkových hodnôt, a to minimálne o zadržanú sumu 6.327,28 eur a navyše žalobkyňa žalovaného „úverovala“ ďalšie 4 mesiace sumou 1.242,81 eur. Ďalší úbytok na zdraví je nevyčísliteľný. Mala za to, že nesprávnym úradným postupom - porušením povinností začiatkom roka 2011 urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie bola žalobkyňa ukrátená na svojich právach nezákonným zásahom žalovaného. Žalobkyňa pri zmene zákona včas (január 2011) informovala žalovaného, že v Rakúsku pracuje, uviedla i číslo rozhodnutia o predčasnom dôchodku, žiadala informácie o ďalšom postupe. Sociálna poisťovňa má povinnosť poskytovať kvalifikované a odborné informácie. Žalobkyňu však informácia žalovaného uviedla do omylu a v dobrej viere podľa jeho usmernenia postupovala ďalšie cca dva roky, čím vznikla priama škoda vo výške žalovanej istiny, na úhrade ktorej žalobkyňa trvá. V súvislosti s príslušenstvom uplatnenej istiny žalobkyňa ponechala na súde, či tak urobí vo forme úrokov, prípadne iných náhrad. 5. Na uvedené reagoval žalovaný podaním zo dňa 11.03.2019, v ktorom zotrval na svojom názore, že žaloba je nedôvodná, zopakoval, že jeho konzultačná a poradenská činnosť, v rámci ktorej poskytuje informácie, nie je právne záväzná a vychádza z právnych názorov a výkladov aktuálnych v čase podania formácie. Rovnako zotrval na svojom názore, že žalobkyni vykonaním zúčtovania v zmysle zákona nemohlo dôjsť k žiadnemu úbytku z majetkových hodnôt, a teda ani ku škody. Nakoľko sa žalobkyňa nevyjadrila k absencii kauzálneho nexusu a nemožnosti priznania príslušenstva vo forme úrokov z omeškania, i v tejto časti žalovaný odkázal na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenie. 6. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie dňa 16.11 2021, ktorom obe sporové strany zopakovali svoju argumentáciu uvádzanú vo svojich písomných podaniach. Po prednesení predbežného právneho názoru súdom sporové strany nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. 7. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených listinných dôkazov, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav: 8. Žalobkyni bol dňa 29.01.2008 Q. Č.. XXXXXXXXXX priznaný predčasný starobný dôchodok. 9. Žalobkyňa dňa 13.10.2010 prihlásila na Z.R. Z. K., K. K. K. XX, K., N. Ž.: X., K. Z. N. B.-K.-K. X/X, K.. 10. Dňa 24.01.2011 požiadala žalobkyňa Sociálnu poisťovňu ústredie v súvislosti s novoprijatým zákonom o informáciu, či sa pozastavenie vyplácania predčasného dôchodku vzťahuje aj na jej prípad; a v prípade, ak sa pozastavenie týka aj jej, ako by mala postupovať, či a aké doklady a kam predložiť, či by bol pozastavený dôchodok aj valorizovaný, a či po dovŕšení dôchodkového veku bude môcť požiadať o jeho úpravu za dobu odpracovanú v Rakúsku. 11. Sociálna živnostenská poisťovňa, Krajinská pobočka Salzburg dňa 22.03.2011 oznámila žalobkyni ukončenie povinného poistenia respektíve k povinnosti prispievať podľa zákona o sociálnom poistení živnostníkov ku dňu 28. 2. 2011 z dôvodu zániku živnostenského oprávnenia. K rovnakému dátumu žalobkyni zanikol nárok na dávky/plnenie z nemocenského poistenia podľa zákona o sociálnom poistení živnostníkov. 12. Sociálna poisťovňa ústredie listom zo dňa 18.02.2011 reagovala na žiadosť o informácie žalobkyne, v ktorom uviedla, že vzhľadom na to, že je žalobkyňa zamestnaná na území Rakúskej republiky, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku trvá naďalej nepretržite. Zároveň oznámila, že za dobu poistenia žalobkyne na území Rakúskej republiky môže požiadať o priznanie dôchodkovej dávky prostredníctvom sociálnej poisťovne nositeľa sociálneho poistenia v rakúskej republiky. 13. Hospodárska komora (WKO), Horné Rakúsko, Poskytovatelia služieb, Odborná skupina živnostníkov
- poskytovateľov služieb, Odbor živnosť a remeslo, hlásením o pozastavení živnosti zo dňa 17.05.2013
žalobkyni potvrdilo, že živnosť: X., Q.. Č. XXX XXXXX, platné od 08.09.2011 je odo dňa 29.03.2013 pozastavená. 14. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím zo dňa 14.05.2014 , č. 535 130 2240 0, zastavila výplatu predčasného starobného dôchodku žalobkyni odo dňa 18.06.2014. Z odôvodnenia vyplýva, že na základe žiadosti zo dňa 10.12.2007 bol právoplatným rozhodnutím zo dňa 29.01.2008, Č.. XXX XXX XXXX, priznaný predčasný starobný dôchodok odo dňa 10.12.2007 v sume 7.046,- Sk. Zrušeným rozhodnutím zo dňa 02.05.2013 bola žalobkyni pozastavená výplata predčasného starobného dôchodku od 18.06.2013 a zrušeným rozhodnutím zo dňa 18.06.2013 bola žalobkyni pozastavená výplata predčasného starobného dôchodku od 18.06.2013. S odkazom na ustanovenie § 67 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho výplatného termínu splatného po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, Sociálna poisťovňa ústredie konštatovala, že žalobkyňa je od 01.04.2011 povinne dôchodkovo poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba v Rakúskej republike a preto jej nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zanikol od 18.04.2011. V súlade s § 112 ods. 6 citovaného zákona bola pozastavená výplata predčasného starobného dôchodku od 18.06.2014. Vzhľadom na to že žalobkyňa bola naďalej dôchodkovo poistená na území Rakúskej republiky a teda predčasný starobný dôchodok jej v čase od 18.04.2011 do 30.04.2011 a od 18.06.2011 do 31.03.2013 nepatril, naviac vyplatená suma vo výške 6.327,62 eur bude zúčtovaná a dôchodková dávka bude poukazovaná až po jej zúčtovaní, t. j. od marca 2016. Týmto bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.09.2013. 15. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 01.07.2014, č. k. 19Sd/126/2014-18, rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 14.05.2014, č. 535 130 2240 0, potvrdil. 16. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 24.02.2016 zmenil vyššie uvedený rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 14.05.2014 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplynul nárok žalobkyne na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu, pričom tento nárok vznikol pred 01.01.2011, žalobkyňa do 28.02.2011 nedovŕšila dôchodkový vek, od 18.04.2011 do 30.04.2011 a od 18.06.2011 do 31.03.2013 bola povinne dôchodkovo poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba v Rakúskej republike a preto v uvedených obdobiach nespĺňala podmienky pre nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Odvolací súd mal za to, že z obsahu spisového materiálu, ani z obsahu rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie nevyplýva, že by po 31.03.2013, resp. od 18.06.2014 bola žalobkyňa znovu zárobkovo činná. V takom prípade podľa názoru odvolacieho súdu už nebol dôvod rozhodovať o zastavení výplaty starobného dôchodku podľa § 293bt v spojení s § 67 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. Pokiaľ žalovaný nezastavil výplatu starobného dôchodku pred 31.03.2013, potom po ukončení povinného dôchodkového poistenia v Rakúskej republike už nie je možné výplatu predčasného starobného dôchodku zastaviť od neskoršej splátky (v danom prípade od 18.06.2014). V takom prípade možno rozhodnúť len o tom, že výplata predčasného starobného dôchodku v určitom, konkrétne uvedenom období nepatrila a možno rozhodnúť iba o zúčtovaní súm predčasného starobného dôchodku v zmysle § 112 ods. 10 zákona. Keďže zúčtovanie súm vyplateného predčasného starobného dôchodku je priamo upravené v zákone o sociálnom poistení, nemožno prihliadať na okolnosť, že žalobkyňa bola žalovaným nesprávne informovaná, že jej výplata predčasného starobného dôchodku naďalej patrí. 17. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinný v čase podania žaloby (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci, nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 18. V prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o objektívnu zodpovednosť za predpokladu súčasného splnenia troch podmienok - existencia nezákonného rozhodnutia orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu objektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Zákon nepozná ani žiadny liberačný dôvod, na základe ktorého by bolo možné tejto zodpovednosti sa zbaviť. 19. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu. V zmysle konštantnej judikatúry sa za nesprávny úradný postup považuje konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúviseli, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania, ako i zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote. Podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. 20. V prejednávanom spore sa žalobkyňa domáhala od žalovaného náhrady majetkovej škody, ktorá jej mala vzniknúť v súvislosti s nesprávne poskytnutou informáciou ohľadne možného súbehu poberania predčasného starobného dôchodku a výkonu živnostenského podnikania na území Rakúskej republiky. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti (o rozhodnutí o predčasnom starobnom dôchodku, o výkone opatrovateľskej činnosti na území Rakúskej republiky na základe voľnej živnosti počas poberania predčasného starobného dôchodku, podanie žiadosti žalovanému o informáciu, či sa pozastavenie vyplácania predčasného dôchodku po zmene zákona o sociálnom poistení vzťahuje aj na žalobkyňu, o nesprávne poskytnutej informácii žalovaného žalobkyni, že napriek zamestnaniu v inom členskom štáte EÚ nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku trvá naďalej nepretržite, ako aj obsahu rozhodnutí žalovaného a rozhodnutí, ktoré naň nadväzovali) neboli v konaní sporné. Žalovaný potvrdil aj tú skutočnosť, že v rozhodnom čase poskytol žalobkyni nesprávnu informáciu. Žalovaný sa však nestotožnil s tvrdením, že v danom prípade išlo o nesprávny úradný postup, v zmysle ktorého by žalobkyni mal byť priznaný nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Rovnako namietol vznik škody, ako aj existenciu kauzálneho nexusu medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
21. Tak ako súd konštatoval vyššie, za nesprávny úradný postup možno považovať aj taký postup, resp. úkon, ktorý s rozhodovacou činnosťou orgánu verejnej moci priamo nesúvisí, môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Jednou z činností, ktoré žalovaný v rámci svojej pôsobnosti vykonáva, je aj konzultačná a poradenská činnosť, ktorá vychádza, tak ako uviedol žalovaný, z právnych názorov a výkladov aktuálnych v čase podania informácie. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky doručilo žalovanému svoje stanovisko k otázke nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku, resp. zániku nároku na výplatu tohto dôchodku pri trvaní zárobkovej činnosti v inom členskom štáte EÚ až dňa 11.03.2011, zjavne po dátumu poskytnutia písomnej informácie žalovaným dňa 18.02.2011. Žalovaný v rozhodnom čase inou informáciou zjavne nedisponoval. Nie je preto možné konštatovať prerušenie pravidiel stanovenými právnymi predpismi. Navyše takto poskytnuté informácie nemajú právnu záväznosť, preto takúto činnosť nie je možné označiť ani ako nezákonný zásah do práv žalobkyne. Súd má za to, že v danom prípade postup žalovaného nie je nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., v súvislosti s ktorým by za predpokladu vzniku škody bolo možné priznať nárok uplatnený touto žalobou. 22. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Za škodu žalobkyňa označila súhrn súm naviac vyplateného, resp. zúčtovaného starobného dôchodku za obdobie od 18.04.2011 do 30.04.2011 a od 18.06.2011 do 31.03.2013. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v uvedenom období bola žalobkyňa povinne dôchodkovo poistená z dôvodu vykonávania živnostenskej činnosti v Rakúskej republike. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 24.02.2016, sp. zn. 9So/163/2014, konštatoval, že žalobkyni nárok na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu vznikol pred 01. januárom 2011, pričom do 28.02.2011 nedovŕšila dôchodkový vek, v rozhodnom čase bola povinne dôchodkovo poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba v Rakúskej republike, a preto v uvedených obdobiach nespĺňala podmienky pre nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu žalovaný listom zo dňa 24.05.2016 informoval žalobkyňu, že z dôvodu, že jej predčasný starobný dôchodok nepatril a bola vyplatená naviac suma vo výške 6.327,28 eur, pozastavená výplata za obdobie od 18.06.2014 do 17.06.2016 v celkovej výške 7.570,09 eur bola uvoľnená, naviac suma dôchodkovej dávky vyplatená vo výške 6.327,28 eur bola v zmysle zákona o sociálnom poistení zúčtovaná a rozdiel vo výške 1.242,81 poukázaný na účet žalobkyne. 23. Škodu možno vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie, či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). 24. Súd má za to, že žalobkyni nemohla vzniknúť škoda v podobe zmenšenia jej majetkového stavu, nakoľko suma, ktorú žalobkyňa za škodu označila, predstavuje sumu, ktorá jej bola vyplatená v rozpore s právnym predpisom. A práve v tej istej výške bola táto sumu následne v súlade s platným zákonom o sociálnom poistení žalobkyni zúčtovaná. 25. Súd dospel k záveru, že existencia nesprávneho úradného postupu nebola v konaní preukázaná, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani vo vzťahu k vzniku a výške uplatneného nároku na náhradu škody, a rovnako nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nakoľko v konaní nebolo preukázané kumulatívne splnenie všetkých predpokladov na priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., súd žalobou uplatnený nárok žalobkyni nemohol priznať a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa čl. 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení 255 ods. 1 CSP. Súd s poukazom na princíp hospodárnosti už v tomto rozhodnutí plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).