Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8ba/392292.f08d80.pdf
PDF · 101.26 KB
No categories available
5Ndt/13/2014
N a j v y š š í s ú d 5 Ndt 13/2014
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti obvinenému P. K. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 1 T 242/2012
a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 23 Tos 53/2014 o návrhu obvineného
P. K. na odňatie veci Krajskému súdu v Trenčíne a jej prikázanie inému súdu podľa § 23 ods.
1 Tr. por. rozhodol na neverejnom zasadnutí konanom 4. augusta 2014 v Bratislave
t a k t o:
Trestná vec obvineného P. K. vedená na Krajskom súde v Trenčíne
pod sp. zn. 23 Tos 53/2014 sa Krajskému súdu v Trenčíne n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo 7. novembra 2012 sp. zn.
1 T 242/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 26. januára 2013, bol obvinený P. K. uznaný za
vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. za ktorý mu bol uložený
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov, pričom bol zrušený
výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza z 27. júna 2012 sp. zn.
Na verejnom zasadnutí konanom 16. apríla 2014, za prítomnosti obvineného
P. K., Okresný súd Prievidza rozhodol uznesením z tohto dňa sp. zn. 1 T 242/2012 tak, že
podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený P. K. sa v skúšobnej dobe vyššie uvedeného
podmienečne odloženého trestu odňatia slobody neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov vykoná a na výkon trestu ho zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Okresný súd Prievidza vyznačil právoplatnosť tohto uznesenia dňom 23. apríla 2014.
Obvinený P. K. však proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť písomným podaním
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ilave datovaným 22. apríla 2014, ktoré došlo
Okresnému súdu Prievidza 28. apríla 2014 a podľa odtlačku pečiatky na obálke tohto podania
z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Ilave bolo tam podané 24. apríla 2014.
Dňa 2. mája 2014 bola Okresnému súdu Prievidza doručená žiadosť obvineného
P. K. o navrátenie lehoty na podanie sťažnosti voči vyššie citovanému uzneseniu
č. k. 1 T 242/2012-145.
Vec bola predložená Krajskému súdu v Trenčíne, kde je vedená pod sp. zn.
23 Tos 53/2014 a tento súd má rozhodnúť o uvedenej sťažnosti a žiadosti obvineného.
Obvinený P. K. písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Trenčíne 24. júla
2014 žiadal v zmysle § 23 Tr. por. o odňatie veci sp. zn. 23 Tos 53/2014 Krajskému súdu
v Trenčíne a jej prikázanie inému súdu.
Ako dôvod odňatia obvinený uviedol, že sudcovia Krajského súdu v Trenčíne sú voči
jeho osobe zaujatí, lebo mu bránia, aby bol pred súdom obhajovaný v zmysle § 41 Tr. por.,
z dôvodov uvedených v § 38 ods. 1 písm. d/ Tr. por. Poukázal na to, že 30. júna 2014 požiadal
o bezplatnú pomoc advokáta, lebo nedokáže dostatočne napísať sťažnosť proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1 T 242/2012 a krajský súd mu jeho žiadosť o ustanovenie
obhajcu zamietol bez toho, aby boli do konania pribratí znalci z odboru psychiatrie, ktorí
by vylúčili pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať. Poukázal i na to, že taký
postup nebol zachovaný ani na Okresnom súde Prievidza, kde nebol poučený o jeho právach
pokiaľ ide o zvolenie alebo ustanovenie obhajcu a je preto toho názoru, že aj sudcovia
Okresného súdu Prievidza sú voči nemu zaujatí.
Predseda senátu oddelenia 23 T Krajského súdu v Trenčíne zabezpečil vyjadrenia
všetkých prítomných sudcov Krajského súdu v Trenčíne, zo všetkých oddelení, ktorí
sa vyjadrili k návrhu obvineného P. K. na odňatie predmetnej trestnej veci tomuto súdu a vec
bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o uvedenom návrhu
obvineného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade predloženého návrhu a po preskúmaní
predloženého spisového materiálu zistil, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné
podmienky na odňatie veci vedenej pod sp. zn. 23 Tos 53/2014 Krajskému súdu v Trenčíne
a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por., z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá
a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Inštitút odňatia a prikázania veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia znamená
prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky) a je výnimočným opatrením. Možno ho aplikovať iba vtedy,
ak pre takýto postup existujú dôležité dôvody. Dôležitosť dôvodu pre aplikovanie tohto
výnimočného opatrenia na zmenu miestnej príslušnosti súdu, musí byť porovnateľná
s významom ústavného princípu neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.
Obvinený P. K. všeobecne namietol zo zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu
v Trenčíne. Konkrétnosti, uvedené v jeho návrhu sa dotýkajú len toho senátu, resp. jeho
predsedu, ktorý začal konať vo veci 23 Tos 53/2014.
Všeobecnú námietku zaujatosti sudcov príslušného súdu možno považovať za návrh
na odňatie a prikázanie veci. Za dôležitý dôvod v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba
podľa ustálenej súdnej praxe považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť
môžu opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon
vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.
Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného konania
je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník,
vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať
pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých
sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer
k inému orgánu činnému v trestnom konaní.
Obvinený námietku zaujatosti celého Krajského súdu v Trenčíne odvodzuje
z procesného postupu senátu, resp. jeho predsedu JUDr. Ondreja Samaša, že tento
neakceptoval návrh obvineného na ustanovenie mu obhajcu z dôvodov predpokladaných
v ustanovení § 38 ods. 1 písm. d/ Tr. por. Ani vo vzťahu ku konajúcemu senátu resp. jeho
predsedovi JUDr. Ondrejovi Samašovi, a tobôž nie ostatným sudcom Krajského súdu
v Trenčíne, však obvinený neuviedol také konkrétne skutočnosti, ktoré má na mysli
ustanovenie § 31 ods. 1 Tr. por., pre ktoré by bolo možné mať pochybnosti o ich nezaujatosti,
teda pre pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,
resp. ďalším osobám vymenovaným v tomto ustanovení.
Všetci prítomní sudcovia Krajského súdu v Trenčíne, nielen z trestného oddelenia,
ale i z ostatných úsekov, vrátane konajúceho predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša,
sa vyjadrili, že sa necítia vo veci zaujatí. Žiaden zo sudcov krajského súdu nemá nijaký
osobný vzťah k obvinenému, uvádzali, že ho ani nepoznajú a tiež, že nemajú žiadny pomer
k prejednávanej veci.
Podľa ustálenej súdnej praxe sa pomerom k prejednávanej veci v zmysle
§ 31 ods. 1 Tr. por. rozumie napr., že sudca, resp. v citovanom ustanovení iný uvedený orgán
alebo jemu blízka osoba, boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou. Pomerom k osobám,
ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie,
že sudca, resp. ďalší subjekt, o ktorého vylúčenie by malo ísť, je k osobám vymenovaným
v § 31 ods. 1 Tr. por. v pomere príbuzenskom, švagrovskom, v pomere druha a družky, prípadne
vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka,
sú najmä strany trestného konania.
Z návrhu obvineného P. K., z vyjadrení sudcov Krajského súdu v Trenčíne a z obsahu
spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali pochybnosť o nezaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Trenčíne
v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por.
Takouto konkrétnou skutočnosťou nemôže byť ani námietka obvineného vo vzťahu
ku konajúcemu senátu a jeho predsedovi JUDr. Ondrejovi Samašovi týkajúca sa otázky
neustanovenia obhajcu obvinenému na jeho žiadosť z dôvodov ním uvádzaných.
Ide o namietanie procesného postupu, ktorý predseda senátu zdôvodnil vo svojom opatrení
a o takej námietke zaujatosti, pokiaľ by bola vznášaná voči konkrétnemu sudcovi,
sa v zmysle § 31 ods. 6 Tr. por. ani nemá konať. Preto nemožno na základe takejto námietky
ani odvodzovať zaujatosť celého krajského súdu, ako to predostrel obvinený P. K..
Keďže na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. v predmetnej trestnej veci neboli splnené
podmienky, lebo nebolo zistené, že by všetci sudcovia príslušného súdu boli v tejto veci
vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 4. augusta 2014
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová