Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2OboE/136/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,

so sídlom v B., P., X. B., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so

sídlom v B., G., X. B., IČO: X., proti povinnému: A., nar. X., bytom Z., X. J., o vymoženie

pohľadávky 426,21 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ľ. P. so

sídlom Exekútorského úradu v Š., P. P., Š. pod sp. zn. , o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. februára 2013 č. k. -85, takto

rozhodol:

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta uznesením z 12. 11. 2010 č. k. -21 exekúciu

zastavil s tým, že o trovách exekučného konania rozhodne samostatným uznesením. Súd

prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o úvere na základe, ktorej vznikol exekučný titul

obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, slovenským

právnym poriadkom ako aj právnym poriadkom Európskeho spoločenstva a ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech

2

spotrebiteľa. Súd prvého stupňa preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku

v spojení s o rozhodcovskom konaní zastavil.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením z 28. 02. 2013 č. k. -85 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil,

návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Vo vzťahu k návrhu oprávneného

na prerušenie konania odvolací súd uviedol, že konanie o predbežnej otázke podľa článku 267

Zmluvy o fungovaní EÚ má povahu osobitného, nesporového a medzitýmneho konania,

v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade

zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo

agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie

o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie

a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie

vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho

práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Odvolací súd ďalej uviedol, že povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať

Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267

Zmluvy o fungovaní EÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j., že

vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností požiadať o vydanie rozhodnutia

o predbežnej otázke. Súd zdôraznil, že predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej

otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho

dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo

výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia

predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu

členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke

hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) musí mať

bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho

determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ

nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej

potencionálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť

o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom

spore.

3

Podľa názoru odvolacieho súdu otázka odvolateľa, bod 1/ návrhu na prerušenie

konania je otázka akademická, ktorá nemá základ v prejednávanom spore a teda nie je

spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok. Z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho

názoru exekučného súdu odvolací súd považoval druhú otázku odvolateľa za nie zásadnú

pre rozhodnutie prejednávaného sporu, nie relevantnú, pretože spor po právnej stránke

nedeterminuje. Na margo tretej otázky odvolací súd poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho

dvora EÚ (rozsudok vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL

(C-168/05) a vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98),

podľa ktorej aj vo fáze výkonu rozhodnutia sa pripúšťa posudzovať nekalosť podmienok

v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak konajúci súd dospeje k záveru o nekalosti

takejto podmienky je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky,

ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. S poukazom na § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1, 2

Exekučného poriadku bol podľa odvolacieho súdu posúdenie spôsobilý uskutočniť samotný

súd prvého stupňa na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ

bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie

a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou

acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania

predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Preto odvolací súd konštatoval, že v danom prípade

nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie

konania podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať

( ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ), zlej interpretácie

písm. c/ a je nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom

rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený skúmal,

či sú splnené procesné predpoklady za splnenia, ktorých môže o podanom odvolaní konať.

4

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava možno považovať

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia

byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma

ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť, konanie zastaví ( ). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.

Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení ako

aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností

vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie

odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle a nasl.

Podľa veta prvá účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere než patrila medzi zamestnávateľom

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky ( ).

5

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky

je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2

).

V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného

na prerušenie konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je

rozhodnutím súdu odvolacieho vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého

odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania

v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa v spojení s zastavil

bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla

povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2

). Najvyšší súd Slovenskej republiky povinnému náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

6

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 06. augusta 2014

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová