Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/163/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V. L., bývajúcej

v K., zastúpenej JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom v Košiciach, Moldavská cesta 21/A,

proti odporkyni Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach,

Garbiarska 2, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom v Košiciach, Němcovej 22,

o určenie, že poistný vzťah trvá, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12 C

310/2008, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. februára

2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 13. februára 2013, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 15. júla 2011, č. k. 12 C –218 určil, že

poistný vzťah medzi navrhovateľkou a odporkyňou vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb

č. X. z 2. apríla 1997 trvá a navrhovateľka a odporkyňa sú touto zmluvou o poistení viazaní.

Navrhovateľke priznal náhradu trov konania v 100 % - nej výške s tým, že o ich výške

rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení uviedol,

že naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( ) bol daný v tom, že

sa ním odstráni stav právnej neistoty navrhovateľky v jej právnom postavení vyplývajúci

z predmetnej zmluvy o poistení. Účastníci 2. apríla 1997 uzatvorili poistnú zmluvu č. X. na

produkt UDP – K (pre úmrtie, dožitie, poistenie –kapitálové) s tým, že začiatok poistenia bol

dohodnutý na 3. apríla 1997 a koniec poistenia na 3. apríla 2012. Výška

poistného pre prípad smrti a dožitia bola dohodnutá na 348,- Sk, poistná suma pre prípad

smrti na 50 000,- Sk, a pre prípad dožitia na 75 535,- Sk. Navrhovateľka pri uzavretí poistnej

zmluvy pristúpila na Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, schválené

MF SR ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pre územie SR, platné pre

poistné zmluvy uzavreté od 1. júna 1995. Odporkyňa v konaní nepreukázala dohodu o zmene

2

poistnej zmluvy pre prípad jej ukončenia, ani jej neplatnosť. V oznámení o zániku poistenia

uviedla, že k zániku došlo podľa čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, v zmysle

ktorého však mohol poistenie zrušiť len poistník, nie poistiteľ. Preto takéto oznámenie

nemohlo spôsobiť deklarované účinky zániku poistenia vzniknutého na základe predmetnej

poistnej zmluvy. Táto nie je ani neplatná pre chyby v písaní a počítaní, lebo význam týchto

úkonov bol pre obe zmluvné strany nepochybný. Dohodnutá výška poistných súm bola

jedným z určujúcich činiteľov, ktoré navrhovateľku viedli k uzavretiu poistnej zmluvy.

Zmluva svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, neobchádza ho a nie je v rozpore

s dobrými mravmi. Poisťovňa (ako aj iní podnikatelia) musí rátať s určitým rizikom

podnikania. Daný produkt neponúkla navrhovateľka, ale odporkyňa. Omyl pri uzavretí

zmluvy by mohol spôsobiť len, tzv. relatívnu neplatnosť, ktorej námietka podlieha 3 – ročnej

premlčacej lehote. Nie je dôvodné ani tvrdenie navrhovateľky vychádzajúce z ustanovenia §

50a ods. 3 , týkajúce sa výlučne záväzku uzavretia budúcej zmluvy.

Poukázal na ustanovenie v súvislosti

s možnosťou odstúpenia od zmluvy, keď predmetná zmluva neobsahuje možnosť jej zrušenia

alebo výpovede. Dôvody zániku poistenia upravuje čl. 5 ods. 1 (ak poisťovňa odmietne plniť

pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy), podľa čl. 2

poisťovňa odstúpi od zmluvy z dôvodu vedome nepravdivého a neúplného zodpovedania

dotazov a v čl. 9 sú uvedené dôsledky nezaplatenia poistného. Iné dôvody zániku poistenia

dohodnuté neboli a zo zákona ani nastať nemôžu, lebo nenastala situácia upravená v § 800 až

. Odporkyňa sa dovolávala zániku poistenia podľa

(z dôvodu nemožnosti plnenia), pretože Národná banka Slovenska po vykonanom dohľade

konštatovala, že inkasované poistné je matematicky nízke voči niektorým nárokom

z poistenia, čo odporuje (predtým zákona č.

) o poisťovníctve. Teda poukázala na to, že dôvodom zrušenia poistnej zmluvy

bola skutočnosť, že poistné bolo nesprávne kalkulované, resp. kalkulačné vzorce pre výpočet

poistného nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného

a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia. Ako vyplýva z listinných dokladov týkajúcich sa

vykonaného dohľadu Národná banka Slovenska neuložila odporkyni prepočítať produkt

UDP - K, a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-matematicky

zachovať dohodnuté poistné sumy. Z uvedeného potom vyplýva, že odporkyňa mala možnosť

plniť z poistnej zmluvy bez toho, aby porušila zákon o poisťovníctve, a to aj v prípade

nesúhlasu navrhovateľky so zmenou poistnej zmluvy. Podľa názoru súdu povinnosť

odporkyne nemohla zaniknúť z dôvodu, že plnenie sa stalo nemožným. Preto záväzkový

3

vzťah vzniknutý uzavretou poistnou zmluvou naďalej trvá. Keďže k zániku poistenia nedošlo

dohodou a súd nezistil ani žiadny zákonný dôvod zániku poistenia, rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa v spojení

s

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie odporkyňa (čl. 237 - 248 spisu),

v ktorom navrhla, aby ho krajský súd ako súd odvolací buď zmenil ( ) tak, že

žalobu v celom rozsahu zamietne alebo, aby ho zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na

ďalšie konanie ( a ) alebo, aby ho zrušil a konanie podľa

písm. c/ prerušil a predložil predbežnú otázku na rozhodnutie Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev.

Podaním zo 4. apríla 2012 (čl. 279 - 283 spisu) navrhovateľka navrhla zmenu návrhu

tak, aby súd rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť jej dlžnú sumu 2 507,30 €

s príslušenstvom, z dôvodu uplynutia dohodnutého poistného obdobia (3. apríla 2012).

Krajský súd v Košiciach uznesením z 23. mája 2012, sp. zn. (čl. 287

spisu) pripustil zmenu návrhu, v znení navrhnutom navrhovateľkou, v súlade s § 95 ods. 1, 2

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 13. februára 2013, sp. zn.

(čl. 331 spisu) rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporkyni uložil povinnosť

zaplatiť navrhovateľke sumu 2 507,30 € s 9 % úrokom z omeškania od 4. apríla 2012

do zaplatenia a trovy konania v sume 550,94 na účet právnej zástupkyne, všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku pripustil dovolanie. Odvolací súd bol toho názoru,

že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav spočívajúci v tom, že v konaní nebola

preukázaná skutočnosť spôsobujúca zánik poistnej zmluvy z dôvodu nemožnosti plnenia,

ktorý následne aj správne právne posúdil. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu

odvolacieho konania, preto na zistenia uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa

a na použité právne normy poukázal a v celom rozsahu sa s nimi stotožnil (§ 219 ods. 2

). Uviedol, že aj po zmene návrhu sú správne závery prvostupňového súdu, že

odporkyňa nepreukázala dohodu o zmene poistnej zmluvy, pokiaľ išlo o možnosť skončenia

poistenia a ani neplatnosť poistnej zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne, že k zániku

právneho vzťahu medzi účastníkmi došlo v dôsledku nemožnosti plnenia, na potvrdenie

správnosti záverov súdu prvého stupňa uviedol, že nebolo sporné uzavretie predmetnej

poistnej zmluvy a jej náležitostí. Národná banka Slovenska konštatovala chybu v kalkulácii až

21. februára 2008 a skutočnosť, že pri vypracovaní kalkulácií poistného došlo k poistno-

matematickej chybe vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 4/2008. Teda dôvodom, pre ktorý

má odporkyňa za to, že k zániku zmluvy došlo pre nemožnosť plnenia, nie je zmena právneho

predpisu, ale nesprávny úradný postup orgánu dohľadu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní

kalkulácie poistnej sadzby (čo vyplýva aj zo skutočnosti, že ani v čase udelenia povolenia

odporkyni na výkon poisťovacej činnosti - 30. mája 1995 - vtedy účinný

Zb. o poisťovníctve neumožňoval určovať výšku poistného v rozpore s poistno-

matematickými metódami tak, aby výška poistného nezabezpečovala splniteľnosť záväzkov

poisťovne). Samotná okolnosť, že došlo k prípadnému pochybeniu dozorného orgánu

nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti odporkyne,

ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia sadzby UDP - K, nie je podľa

názoru odvolacieho súdu významná pre posúdenie nároku navrhovateľky. To preto, že ani

prípadný nesprávny postup dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní

obchodného plánu poisťovacej činnosti odporkyne by nemal za následok nemožnosť plnenia

odporkyne podľa , pričom poukázal na znenia tohto

ustanovenia. Nemožnosť plnenia treba posudzovať aj podľa obsahu záväzku, t. j., či dlžník je

povinný niečo dať, konať, opomenúť alebo znášať. Obsahom záväzku odporkyne je peňažné

plnenie, preto ako také ho nemožno považovať za objektívne nemožné, lebo ako vyplýva aj

zo znenia tohto ustanovenia, plnenie nemožno považovať za nemožné, ak ho možno

uskutočniť s väčšími nákladmi. Navyše podľa tvrdenia odporkyne pri správnej kalkulácii by

inkasovala na poistnom o 748 798 000,- Sk viac. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom

prvostupňového súdu, že k zániku poistného vzťahu nedošlo z dôvodu nemožnosti plnenia

odporkyňou. Vzhľadom na to, že poistná zmluva zanikla dožitím navrhovateľky, vzniklo jej

právo (čl. 15 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok) na výplatu dohodnutej poistnej sumy

2 507,30 €, ktorú povinnosť odporkyňa nesplnila, preto priznal navrhovateľke aj úrok

z omeškania ( ). Za správny považoval odvolací súd

postup súdu prvého stupňa, keď nevyhovel návrhu odporkyne vykonať dôkaz spisom MF SR,

resp. Národnou bankou Slovenska na preukázanie skutočnosti, že MF SR je zodpovedné

za schválenie nesprávnych vzorcov pre výpočet poistného, a za povolenie produktu s poistno-

matematicky nesprávne určeným poistným predávať, pretože to nemá pre danú vec právny

význam (súdna prax sa ustálila na tom, že nie je treba vykonávať dôkazy, ktoré nie sú

významné z hľadiska prejednávanej veci). V tejto súvislosti odporkyňa navrhla, aby odvolací

súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, pripustil dovolanie na otázku, či v dôsledku

zmeny právneho predpisu o poisťovníctve so zreteľom na ustanovenie

§ 31a a § 70a mohla zaniknúť poistná zmluva z dôvodu čiastočne následnej nemožnosti

plnenia podľa . Odvolací súd však dovolanie ohľadom tejto

otázky nepripustil, vo svojom rozhodnutí ju neriešil, lebo vychádzal zo zistenia, že odporkyňa

svoju nemožnosť plniť vyvodzuje z nesprávneho úradného postupu dozorného orgánu

nad poisťovníctvom. Právnou otázkou, na ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie, je

otázka, že ani prípadné pochybenie dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní

plánu poisťovacej činnosti odporkyne, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika

poistenia sadzby UDP - K majúce za následok prípadný nesprávny úradný postup tohto

orgánu, nie je pre posúdenie nároku navrhovateľky významná. Vo vzťahu k tejto otázke

považoval odvolací súd svoje rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu,

preto na riešenie tejto právnej otázky, ktorá môže byť významná aj pre riešenie v iných

obdobných sporoch vo vzťahu k odporkyni, pripustil dovolanie ( ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Krajský súd v Košiciach uznesením z 12. marca 2013, sp. zn. (čl. 336

spisu) zastavil konanie o návrhu odporkyne na prerušenie konania ( ).

Proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Navrhla, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila , pretože

v konaní došlo k vadám uvedeným v spočívajúcim v tom, že súdy

pri vykonávaní dôkazov listinami postupovali v rozpore s , a odvolací súd vec

posúdil aj podľa a nasl. , ktoré neboli predmetom právnych

úvah pred prvostupňovým súdom. Ďalej , pretože konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože nižšie

súdy opomenuli svoju povinnosť podľa (v podrobnostiach poukázal

na podanie z 24. augusta 2012) a , pretože rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci podrobne rozvedené v nasledujúcich častiach

dovolania. Následne odporkyňa rozviedla skutkový stav a právnu stránku predmetnej veci

z hľadiska kalkulácie a sadzby poistenia, úradného postupu dozorného orgánu

nad poisťovníctvom, optimálneho právneho riešenia vzniknutej právnej situácie opierajúce sa

6

o princípy európskeho zmluvného práva. Vyjadrila svoje výhrady k vysporiadaniu sa z jej

argumentáciou ohľadom nedôvodnosti zániku poistenia podľa .

Navrhla, aby dovolací súd postup súdov nižšieho stupňa preskúmal aj z pohľadu ostatných

právnych námietok, ktoré označila, a ktorými sa nižšie súdy zaoberali, či nezakladajú ďalší

dôvod na opodstatnenosť dovolania z pohľadu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa

jej názoru treba posúdenie otázky zásadného právneho významu koncipovať širšie než ako ho

vymedzil odvolací súd a uviedla, o ktoré otázky ide.

Navrhovateľka sa podrobne vyjadrila k jednotlivým dovolacím dôvodom, navrhla

dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) proti rozhodnutiu, ktorým

odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa ( ) a v ktorom odvolací

súd vyslovil prípustnosť dovolania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

v rozsahu podľa bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dovolanie je prípustné proti zmeňujúcemu

rozsudku súdu prvého stupňa a proti potvrdzujúcemu rozsudku v prípade, že odvolací súd

proti nemu pripustil dovolanie (ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu).

V danej veci odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku, ktorý považoval

za rozsudok potvrdzujúci (odkaz na ustanovenie ), dovolanie, lebo

vo vzťahu k ním vymedzenej právnej otázke považoval svoje rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu.

Je však nepochybné, že návrh navrhovateľky, o ktorom rozhodoval súd prvého stupňa,

bol návrhom na určenie (že zmluva o poistení je platná a poistný vzťah trvá). Vzhľadom

na zmenu skutkových okolností (zánik poistenia dožitím dňom 3. apríla 2012) odvolací súd

pripustil zmenu návrhu a rozhodoval o (zmeneným návrhom uplatnenom) nároku na peňažné

plnenie - zaplatenie sumy 2 507,30 €. Teda rozhodoval o inom predmete konania, ako bol

predmet prvostupňového konania, z ktorého dôvodu aj rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/

v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj v dovolaní

uplatnenými dôvodmi ( ), obligatórne sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v , a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov,

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či nesprávne obsadeným súdom).

Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd (pripustením zmeny návrhu a

rozhodnutím o zmenenom návrhu) porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania, čím

odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký chybný

postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožní (odníme možnosť) realizovať práva

priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje

návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom

na dôkazy a k vykonaným dôkazom. Teda konanie pred súdom musí zabezpečiť

pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Medzi

základné práva účastníka konania patrí aj právo účastníka konania napadnúť rozhodnutie súdu

prvého stupňa odvolaním, pokiaľ zákon takéto právo nevylučuje ( ). Práve

(uvedeným) postupom odvolacieho súdu bolo toto základné právo účastníka konania

porušené.

Podstata dvojinštančnosti súdneho konania spočíva v tom, že každá významná

otázka konkrétnej veci musí byť predmetom posúdenia tak súdu prvého stupňa ako aj

odvolacieho súdu.

Podľa navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh

na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk,

pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

K samotnej zmene návrhu môže dôjsť vo viacerých smeroch, a to môže ísť o zmenu

kvantitatívnu (to isté plnenie, ale vo väčšom rozsahu) alebo kvalitatívnu (iné plnenie ako

pôvodne alebo iné rozhodnutie – určenie na plnenie) a pod.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Z tohto ustanovenia vychádzal aj odvolací súd, keď pripustil uvedenú zmenu návrhu

podľa , (uznesením z 23. mája 2012).

Hoci ustanovenie (ako aj ) nevylučuje aplikáciu

ustanovenia i pre odvolacie konanie, treba vždy - v konkrétnom

prejednávanom prípade - zvážiť pripustenie zmeny návrhu v odvolacom konaní. Jednak preto,

že v odvolacom konaní sa uplatňuje viac-menej koncentračná zásada a aj preto, že pripustenie

9

zmeny, pri ktorej dôjde k zmene predmetu konania, má za následok, že odvolací súd rozhodol

o veci samej v jednostupňovom konaní. Teda odvolací súd je pri primeranom použití § 95

ods. 1 o zmene návrhu obmedzený tak, že v odvolacom konaní nemôže pripustiť takú

zmenu, ktorá by predstavovala v skutočnosti uplatnenie nového nároku.

Vychádzajúc z uvedeného o porušenie zásady dvojinštančnosti konania ide vtedy, ak

odvolací súd rozhodol o inom predmete konania, než o ktorom rozhodol súd prvého stupňa,

t. j. ak sú skutkové a právne predpoklady obidvoch nárokov v konaní upravených aspoň

čiastočne rozdielne a nejedná sa „len“ o rozdielnu formuláciu žalobného návrhu. V danej veci

nejde „len“ o odlišnú formuláciu žalobných návrhov, ale o rozdielne predmety konaní,

o ktorých rozhodoval súd prvého stupňa (určovací návrh) a následne odvolací súd (peňažné

plnenie).

Preto odvolací súd, ktorý v rozpore s uvedeným, pripustil zmenu návrhu a napadnutým

rozsudkom rozhodol o inom predmete konania, ako súd prvého stupňa, zaťažil svoje konania

vadou v zmysle

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. augusta 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková