Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
222/395115.b59067.pdf
PDF · 175.91 KB
No categories available
7Cdo/163/2013
Najvyšší súd 7 Cdo 163/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V. L., bývajúcej
v K., zastúpenej JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom v Košiciach, Moldavská cesta 21/A,
proti odporkyni Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom v Košiciach, Němcovej 22,
o určenie, že poistný vzťah trvá, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12 C
310/2008, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. februára
2013, sp. zn. 1 Co 335/2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 13. februára 2013, sp. zn. 1 Co 335/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I rozsudkom z 15. júla 2011, č. k. 12 C 310/2008–218 určil, že
poistný vzťah medzi navrhovateľkou a odporkyňou vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb
č. X. z 2. apríla 1997 trvá a navrhovateľka a odporkyňa sú touto zmluvou o poistení viazaní.
Navrhovateľke priznal náhradu trov konania v 100 % - nej výške s tým, že o ich výške
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení uviedol,
že naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) bol daný v tom, že
sa ním odstráni stav právnej neistoty navrhovateľky v jej právnom postavení vyplývajúci
z predmetnej zmluvy o poistení. Účastníci 2. apríla 1997 uzatvorili poistnú zmluvu č. X. na
produkt UDP – K (pre úmrtie, dožitie, poistenie –kapitálové) s tým, že začiatok poistenia bol
dohodnutý na 3. apríla 1997 a koniec poistenia na 3. apríla 2012. Výška
poistného pre prípad smrti a dožitia bola dohodnutá na 348,- Sk, poistná suma pre prípad
smrti na 50 000,- Sk, a pre prípad dožitia na 75 535,- Sk. Navrhovateľka pri uzavretí poistnej
zmluvy pristúpila na Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, schválené
MF SR ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pre územie SR, platné pre
poistné zmluvy uzavreté od 1. júna 1995. Odporkyňa v konaní nepreukázala dohodu o zmene
poistnej zmluvy pre prípad jej ukončenia, ani jej neplatnosť. V oznámení o zániku poistenia
uviedla, že k zániku došlo podľa čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, v zmysle
ktorého však mohol poistenie zrušiť len poistník, nie poistiteľ. Preto takéto oznámenie
nemohlo spôsobiť deklarované účinky zániku poistenia vzniknutého na základe predmetnej
poistnej zmluvy. Táto nie je ani neplatná pre chyby v písaní a počítaní, lebo význam týchto
úkonov bol pre obe zmluvné strany nepochybný. Dohodnutá výška poistných súm bola
jedným z určujúcich činiteľov, ktoré navrhovateľku viedli k uzavretiu poistnej zmluvy.
Zmluva svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, neobchádza ho a nie je v rozpore
s dobrými mravmi. Poisťovňa (ako aj iní podnikatelia) musí rátať s určitým rizikom
podnikania. Daný produkt neponúkla navrhovateľka, ale odporkyňa. Omyl pri uzavretí
zmluvy by mohol spôsobiť len, tzv. relatívnu neplatnosť, ktorej námietka podlieha 3 – ročnej
premlčacej lehote. Nie je dôvodné ani tvrdenie navrhovateľky vychádzajúce z ustanovenia §
50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa výlučne záväzku uzavretia budúcej zmluvy.
Poukázal na ustanovenie § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti
s možnosťou odstúpenia od zmluvy, keď predmetná zmluva neobsahuje možnosť jej zrušenia
alebo výpovede. Dôvody zániku poistenia upravuje čl. 5 ods. 1 (ak poisťovňa odmietne plniť
pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy), podľa čl. 2
poisťovňa odstúpi od zmluvy z dôvodu vedome nepravdivého a neúplného zodpovedania
dotazov a v čl. 9 sú uvedené dôsledky nezaplatenia poistného. Iné dôvody zániku poistenia
dohodnuté neboli a zo zákona ani nastať nemôžu, lebo nenastala situácia upravená v § 800 až
§ 802. Odporkyňa sa dovolávala zániku poistenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka
(z dôvodu nemožnosti plnenia), pretože Národná banka Slovenska po vykonanom dohľade
konštatovala, že inkasované poistné je matematicky nízke voči niektorým nárokom
z poistenia, čo odporuje § 35 zákona č. 8/2008 Z. z. (predtým § 31a zákona č.
95/2002 Z. z.) o poisťovníctve. Teda poukázala na to, že dôvodom zrušenia poistnej zmluvy
bola skutočnosť, že poistné bolo nesprávne kalkulované, resp. kalkulačné vzorce pre výpočet
poistného nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia. Ako vyplýva z listinných dokladov týkajúcich sa
vykonaného dohľadu Národná banka Slovenska neuložila odporkyni prepočítať produkt
UDP - K, a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-matematicky
zachovať dohodnuté poistné sumy. Z uvedeného potom vyplýva, že odporkyňa mala možnosť
plniť z poistnej zmluvy bez toho, aby porušila zákon o poisťovníctve, a to aj v prípade
nesúhlasu navrhovateľky so zmenou poistnej zmluvy. Podľa názoru súdu povinnosť
odporkyne nemohla zaniknúť z dôvodu, že plnenie sa stalo nemožným. Preto záväzkový
vzťah vzniknutý uzavretou poistnou zmluvou naďalej trvá. Keďže k zániku poistenia nedošlo
dohodou a súd nezistil ani žiadny zákonný dôvod zániku poistenia, rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie odporkyňa (čl. 237 - 248 spisu),
v ktorom navrhla, aby ho krajský súd ako súd odvolací buď zmenil (§ 220 O.s.p.) tak, že
žalobu v celom rozsahu zamietne alebo, aby ho zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 a 2 O.s.p.) alebo, aby ho zrušil a konanie podľa § 109 ods. 1
písm. c/ O.s.p. prerušil a predložil predbežnú otázku na rozhodnutie Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev.
Podaním zo 4. apríla 2012 (čl. 279 - 283 spisu) navrhovateľka navrhla zmenu návrhu
tak, aby súd rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť jej dlžnú sumu 2 507,30 €
s príslušenstvom, z dôvodu uplynutia dohodnutého poistného obdobia (3. apríla 2012).
Krajský súd v Košiciach uznesením z 23. mája 2012, sp. zn. 1 Co 335/2011 (čl. 287
spisu) pripustil zmenu návrhu, v znení navrhnutom navrhovateľkou, v súlade s § 95 ods. 1, 2
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 13. februára 2013, sp. zn. 1 Co 335/2011
(čl. 331 spisu) rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporkyni uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľke sumu 2 507,30 € s 9 % úrokom z omeškania od 4. apríla 2012
do zaplatenia a trovy konania v sume 550,94 na účet právnej zástupkyne, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku pripustil dovolanie. Odvolací súd bol toho názoru,
že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav spočívajúci v tom, že v konaní nebola
preukázaná skutočnosť spôsobujúca zánik poistnej zmluvy z dôvodu nemožnosti plnenia,
ktorý následne aj správne právne posúdil. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu
odvolacieho konania, preto na zistenia uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa
a na použité právne normy poukázal a v celom rozsahu sa s nimi stotožnil (§ 219 ods. 2
O.s.p.). Uviedol, že aj po zmene návrhu sú správne závery prvostupňového súdu, že
odporkyňa nepreukázala dohodu o zmene poistnej zmluvy, pokiaľ išlo o možnosť skončenia
poistenia a ani neplatnosť poistnej zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne, že k zániku
právneho vzťahu medzi účastníkmi došlo v dôsledku nemožnosti plnenia, na potvrdenie
správnosti záverov súdu prvého stupňa uviedol, že nebolo sporné uzavretie predmetnej
poistnej zmluvy a jej náležitostí. Národná banka Slovenska konštatovala chybu v kalkulácii až
21. februára 2008 a skutočnosť, že pri vypracovaní kalkulácií poistného došlo k poistno-
matematickej chybe vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 4/2008. Teda dôvodom, pre ktorý
má odporkyňa za to, že k zániku zmluvy došlo pre nemožnosť plnenia, nie je zmena právneho
predpisu, ale nesprávny úradný postup orgánu dohľadu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní
kalkulácie poistnej sadzby (čo vyplýva aj zo skutočnosti, že ani v čase udelenia povolenia
odporkyni na výkon poisťovacej činnosti - 30. mája 1995 - vtedy účinný zákon č. 24/1991
Zb. o poisťovníctve neumožňoval určovať výšku poistného v rozpore s poistno-
matematickými metódami tak, aby výška poistného nezabezpečovala splniteľnosť záväzkov
poisťovne). Samotná okolnosť, že došlo k prípadnému pochybeniu dozorného orgánu
nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti odporkyne,
ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia sadzby UDP - K, nie je podľa
názoru odvolacieho súdu významná pre posúdenie nároku navrhovateľky. To preto, že ani
prípadný nesprávny postup dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní
obchodného plánu poisťovacej činnosti odporkyne by nemal za následok nemožnosť plnenia
odporkyne podľa § 575 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na znenia tohto
ustanovenia. Nemožnosť plnenia treba posudzovať aj podľa obsahu záväzku, t. j., či dlžník je
povinný niečo dať, konať, opomenúť alebo znášať. Obsahom záväzku odporkyne je peňažné
plnenie, preto ako také ho nemožno považovať za objektívne nemožné, lebo ako vyplýva aj
zo znenia tohto ustanovenia, plnenie nemožno považovať za nemožné, ak ho možno
uskutočniť s väčšími nákladmi. Navyše podľa tvrdenia odporkyne pri správnej kalkulácii by
inkasovala na poistnom o 748 798 000,- Sk viac. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom
prvostupňového súdu, že k zániku poistného vzťahu nedošlo z dôvodu nemožnosti plnenia
odporkyňou. Vzhľadom na to, že poistná zmluva zanikla dožitím navrhovateľky, vzniklo jej
právo (čl. 15 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok) na výplatu dohodnutej poistnej sumy
2 507,30 €, ktorú povinnosť odporkyňa nesplnila, preto priznal navrhovateľke aj úrok
z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Za správny považoval odvolací súd
postup súdu prvého stupňa, keď nevyhovel návrhu odporkyne vykonať dôkaz spisom MF SR,
resp. Národnou bankou Slovenska na preukázanie skutočnosti, že MF SR je zodpovedné
za schválenie nesprávnych vzorcov pre výpočet poistného, a za povolenie produktu s poistno-
matematicky nesprávne určeným poistným predávať, pretože to nemá pre danú vec právny
význam (súdna prax sa ustálila na tom, že nie je treba vykonávať dôkazy, ktoré nie sú
významné z hľadiska prejednávanej veci). V tejto súvislosti odporkyňa navrhla, aby odvolací
súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, pripustil dovolanie na otázku, či v dôsledku
zmeny právneho predpisu zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve so zreteľom na ustanovenie
§ 31a a § 70a mohla zaniknúť poistná zmluva z dôvodu čiastočne následnej nemožnosti
plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd však dovolanie ohľadom tejto
otázky nepripustil, vo svojom rozhodnutí ju neriešil, lebo vychádzal zo zistenia, že odporkyňa
svoju nemožnosť plniť vyvodzuje z nesprávneho úradného postupu dozorného orgánu
nad poisťovníctvom. Právnou otázkou, na ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie, je
otázka, že ani prípadné pochybenie dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní
plánu poisťovacej činnosti odporkyne, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika
poistenia sadzby UDP - K majúce za následok prípadný nesprávny úradný postup tohto
orgánu, nie je pre posúdenie nároku navrhovateľky významná. Vo vzťahu k tejto otázke
považoval odvolací súd svoje rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu,
preto na riešenie tejto právnej otázky, ktorá môže byť významná aj pre riešenie v iných
obdobných sporoch vo vzťahu k odporkyni, pripustil dovolanie (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
Krajský súd v Košiciach uznesením z 12. marca 2013, sp. zn. 1 Co 335/2011 (čl. 336
spisu) zastavil konanie o návrhu odporkyne na prerušenie konania (§ 96 ods. 1 O.s.p.).
Proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Navrhla, aby dovolací súd
rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., pretože
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. f/ O.s.p. spočívajúcim v tom, že súdy
pri vykonávaní dôkazov listinami postupovali v rozpore s § 129 O.s.p., a odvolací súd vec
posúdil aj podľa § 797 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré neboli predmetom právnych
úvah pred prvostupňovým súdom. Ďalej § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., pretože konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože nižšie
súdy opomenuli svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. (v podrobnostiach poukázal
na podanie z 24. augusta 2012) a § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci podrobne rozvedené v nasledujúcich častiach
dovolania. Následne odporkyňa rozviedla skutkový stav a právnu stránku predmetnej veci
z hľadiska kalkulácie a sadzby poistenia, úradného postupu dozorného orgánu
nad poisťovníctvom, optimálneho právneho riešenia vzniknutej právnej situácie opierajúce sa
o princípy európskeho zmluvného práva. Vyjadrila svoje výhrady k vysporiadaniu sa z jej
argumentáciou ohľadom nedôvodnosti zániku poistenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka.
Navrhla, aby dovolací súd postup súdov nižšieho stupňa preskúmal aj z pohľadu ostatných
právnych námietok, ktoré označila, a ktorými sa nižšie súdy zaoberali, či nezakladajú ďalší
dôvod na opodstatnenosť dovolania z pohľadu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
jej názoru treba posúdenie otázky zásadného právneho významu koncipovať širšie než ako ho
vymedzil odvolací súd a uviedla, o ktoré otázky ide.
Navrhovateľka sa podrobne vyjadrila k jednotlivým dovolacím dôvodom, navrhla
dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktorým
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa (§ 238 ods. 1 O.s.p.) a v ktorom odvolací
súd vyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243c ods. 1
O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2
O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa
§ 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dovolanie je prípustné proti zmeňujúcemu
rozsudku súdu prvého stupňa a proti potvrdzujúcemu rozsudku v prípade, že odvolací súd
proti nemu pripustil dovolanie (ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu).
V danej veci odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku, ktorý považoval
za rozsudok potvrdzujúci (odkaz na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.), dovolanie, lebo
vo vzťahu k ním vymedzenej právnej otázke považoval svoje rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu.
Je však nepochybné, že návrh navrhovateľky, o ktorom rozhodoval súd prvého stupňa,
bol návrhom na určenie (že zmluva o poistení je platná a poistný vzťah trvá). Vzhľadom
na zmenu skutkových okolností (zánik poistenia dožitím dňom 3. apríla 2012) odvolací súd
pripustil zmenu návrhu a rozhodoval o (zmeneným návrhom uplatnenom) nároku na peňažné
plnenie - zaplatenie sumy 2 507,30 €. Teda rozhodoval o inom predmete konania, ako bol
predmet prvostupňového konania, z ktorého dôvodu aj rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj v dovolaní
uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p.), obligatórne sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p., a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)
skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd
otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ až g/ O.s.p. (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov,
spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či nesprávne obsadeným súdom).
Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd (pripustením zmeny návrhu a
rozhodnutím o zmenenom návrhu) porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania, čím
odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký chybný
postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožní (odníme možnosť) realizovať práva
priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv a právom chránených záujmov. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje
návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom
na dôkazy a k vykonaným dôkazom. Teda konanie pred súdom musí zabezpečiť
pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Medzi
základné práva účastníka konania patrí aj právo účastníka konania napadnúť rozhodnutie súdu
prvého stupňa odvolaním, pokiaľ zákon takéto právo nevylučuje (§ 201 O.s.p.). Práve
(uvedeným) postupom odvolacieho súdu bolo toto základné právo účastníka konania
porušené.
Podstata dvojinštančnosti súdneho konania spočíva v tom, že každá významná
otázka konkrétnej veci musí byť predmetom posúdenia tak súdu prvého stupňa ako aj
odvolacieho súdu.
Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh
na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk,
pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
K samotnej zmene návrhu môže dôjsť vo viacerých smeroch, a to môže ísť o zmenu
kvantitatívnu (to isté plnenie, ale vo väčšom rozsahu) alebo kvalitatívnu (iné plnenie ako
pôvodne alebo iné rozhodnutie – určenie na plnenie) a pod.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom
súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Z tohto ustanovenia vychádzal aj odvolací súd, keď pripustil uvedenú zmenu návrhu
podľa § 95 ods. 1, 2 O.s.p. (uznesením z 23. mája 2012).
Hoci ustanovenie § 211 ods. 2 O.s.p. (ako aj § 216 ods. 1 O.s.p.) nevylučuje aplikáciu
ustanovenia § 95 ods. 1 O.s.p. i pre odvolacie konanie, treba vždy - v konkrétnom
prejednávanom prípade - zvážiť pripustenie zmeny návrhu v odvolacom konaní. Jednak preto,
že v odvolacom konaní sa uplatňuje viac-menej koncentračná zásada a aj preto, že pripustenie
zmeny, pri ktorej dôjde k zmene predmetu konania, má za následok, že odvolací súd rozhodol
o veci samej v jednostupňovom konaní. Teda odvolací súd je pri primeranom použití § 95
ods. 1 O.s.p. o zmene návrhu obmedzený tak, že v odvolacom konaní nemôže pripustiť takú
zmenu, ktorá by predstavovala v skutočnosti uplatnenie nového nároku.
Vychádzajúc z uvedeného o porušenie zásady dvojinštančnosti konania ide vtedy, ak
odvolací súd rozhodol o inom predmete konania, než o ktorom rozhodol súd prvého stupňa,
t. j. ak sú skutkové a právne predpoklady obidvoch nárokov v konaní upravených aspoň
čiastočne rozdielne a nejedná sa „len“ o rozdielnu formuláciu žalobného návrhu. V danej veci
nejde „len“ o odlišnú formuláciu žalobných návrhov, ale o rozdielne predmety konaní,
o ktorých rozhodoval súd prvého stupňa (určovací návrh) a následne odvolací súd (peňažné
plnenie).
Preto odvolací súd, ktorý v rozpore s uvedeným, pripustil zmenu návrhu a napadnutým
rozsudkom rozhodol o inom predmete konania, ako súd prvého stupňa, zaťažil svoje konania
vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. augusta 2014
JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková