Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5ECdo/242/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne

so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, proti povinnej Delta Design,

s.r.o., so sídlom v Skalici, Pplk. Pľušťa 925/14, IČO: 34 134 905, vymazanej z Obchodného

registra dňa 17. augusta 2005, o vymoženie 486,09 €, vedenej na Okresnom súde Skalica

pod sp.zn. , o dovolaní súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej,

nástupkyne súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, so sídlom vo Vrábľoch, 1. mája 1053,

proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. septembra 2012, sp.zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Skalica uznesením z 22. februára 2011, č.k. -29 v spojení

s opravným uznesením zo 16. marca 2011, č.k. -40 vyhlásil exekúciu

za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Strieškovi náhradu trov

exekúcie nepriznal. Rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie

súd odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, § 20a Občianskeho

zákonníka ako aj , a , keďže mal za preukázané, že

povinná zanikla výmazom z obchodného registra, nemá právneho nástupcu a stratila

spôsobilosť byť účastníkom konania, čo predstavuje neodstrániteľnú podmienku konania.

O trovách exekúcie rozhodol súd podľa § 197 ods. 1, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1, 2

Exekučného poriadku. Konštatoval, že v prejednávanej veci podala oprávnená návrh

na vykonanie exekúcie v čase, keď povinná ešte nebola vymazaná z obchodného registra.

Dospel k názoru, že oprávnená nezavinila zastavenie exekúcie, a preto uloženie povinnosti

uhradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku neprichádzalo do úvahy.

2

Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania o zastavení exekúcie povinná už bola vymazaná

z obchodného registra, súd neposudzoval jej majetnosť alebo nemajetnosť ani nemohol uložiť

oprávnenej povinnosť nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Krajský súd v Trnave uznesením z 28. septembra 2012, sp.zn.

na odvolanie súdneho exekútora JUDr. Striešku uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej

časti trov exekúcie potvrdil. Oprávnenej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade zastavenie exekúcie procesne

nezavinila oprávnená, pretože nemohla ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia

exekúcie. V prejednávanej veci nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej

nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného

poriadku, ale z dôvodu jej vyhlásenia za neprípustnú s poukazom na zánik spôsobilosti

povinnej byť účastníkom konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224

ods. 1 v spojení s ustanovením

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala súdna exekútorka (ako nástupkyňa

súdneho exekútora JUDr. Striešku) dovolanie, ktorým sa domáhala, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho i prvostupňového súdu zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením

tvrdiac, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom

tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( ). Nesprávne právne posúdenie veci v zmysle

písm. c) spočívalo podľa názoru súdnej exekútorky v tom, že súd oprel svoje

rozhodnutie o právny predpis, ktorý výslovne neupravuje náhradu trov konania v prípade

výmazu spoločnosti z obchodného registra. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo 17. decembra 2004, sp.zn. -30 zdôraznila, že z

Slovenskej republiky a z čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd jej vyplýva majetkové právo na náhradu trov exekučného konania.

Dovolateľka dospela k záveru, že prioritným dôvodom zastavenia exekúcie bola skutočnosť,

že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz a následne bolo konkurzné konanie zastavené

pre nedostatok majetku (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku), preto mal súd v danej

veci rozhodnúť o trovách exekúcie analogicky podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku. Poukázala pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 24. novembra 2011, sp.zn. a z 19. januára 2012, sp.zn. ,

z ktorých vyplýva obdobný právny záver.

Oprávnená sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), s právnickým vzdelaním

( ) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania súdnej exekútorky z ustanovenia

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

So zreteľom na dovolateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy pri

prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s procesnými predpismi a súdnej

exekútorke neznemožnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom

na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov.

Obsah dovolania svedčí o názore dovolateľky, že k procesnej vade konania v zmysle

došlo v dôsledku nesprávneho posúdenia veci súdmi. Dovolateľka

nespochybnila žiadny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým by jej bola znemožnená

realizácia jej procesných práv, ale namietala nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1

písm. g/ Exekučného poriadku na zastavenie konania a tiež nesprávnu aplikáciu ustanovenia

§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o trovách exekúcie. Z obsahového

hľadiska ( ) teda ide z jej strany o námietku zákonnosti a vecnej správnosti

právneho záveru odvolacieho súdu (jeho právneho posúdenia veci), na ktorých v danom

prípade založil svoje rozhodnutie ( ). Dovolací súd preto považuje

za potrebné uviesť, že ustanovenie dáva odňatie možnosti konať pred

súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym

hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je

realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa

, pretože právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú

povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

6

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že

nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, ňou uvádzané skutočnosti by mali

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený

skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až

vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

súdnej exekútorky nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie súdnej exekútorky ako neprípustné podľa

v spojení s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Náhrada trov dovolacieho konania nebola účastníkom priznaná, lebo v dovolacom

konaní nemala dovolateľka úspech a ostatní účastníci nepodali návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. augusta 2014

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová