Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c08/391859.643ebf.pdf
PDF · 103.61 KB
No categories available
5Cdo/175/2014
Najvyšší súd 5 Cdo 175/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ JUDr. R. B.,
bývajúceho v B., 2/ JUDr. Š. N., bývajúceho v B., 3/ JUDr. R. K., bývajúceho v N.,
zastúpených JUDr. Zuzanou Bejdovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého
30, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch za nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania, vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 22 C 23/2009, o dovolaní žalobcov proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 31.októbra 2013 sp.zn. 8 Co 207/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 11. februára
2013 č.k. 22 C 23/2009-39 konanie zastavil a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Zastavenie konania odôvodnil § 5 ods. 1
písm. a/, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o súdnych
poplatkoch“) a tým, že žalobcovia za podaný návrh súdny poplatok nezaplatili i napriek tomu,
že na jeho zaplatenie boli súdom vyzvaní a o následkoch jeho nezaplatenia poučení. O trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31. októbra 2013
sp.zn. 8 Co 207/2013 na odvolanie žalobcov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Dospel
k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie o zastavení konania je správne (§ 219 ods. 1
O.s.p.), keďže žalobcovia nezaplatili súdom prvého stupňa správne vyrubený súdny poplatok.
Nestotožnil sa s názorom žalobcov, že predmetné konanie je oslobodené od súdnych
poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. j/ zákona o súdnych poplatkoch, pretože uvedené
ustanovenie sa vzťahuje na konania vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, ktoré sú upravené v rámci úpravy správneho súdnictva, a to v ustanovení
§ 250v O.s.p. a zo samotnej žaloby žalobcov vyplýva, že svoj nárok na zaplatenie žalovanej
sumy proti žalovanej si uplatnili v súvislosti s nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania,
ktoré konanie je podmienené zaplatením súdneho poplatku podľa osobitnej sadzby uvedenej
v pol. 7d písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorá sadzba bola do zákona zavedená
od 1. januára 2009 osobitne pre konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona, ktorým je antidiskriminačný zákon,
a na ktorý poukazujú aj žalobcovia v žalobe na začatie konania. O trovách konania rozhodol
podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia. Žiadali
rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava I
na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili tým, že konanie odvolacieho súdu má vadu podľa
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a taktiež, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci podľa § 241 ods.2 písm. c/ O.s.p.. Podľa žalobcov im bola odňatá
možnosť konať pred súdom tým, že súdy zastavili konanie o ich žalobe pre nezaplatenie
súdneho poplatku, hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod. Namietali, že konanie, ktoré je
predmetom ich žaloby nie je možné subsumovať pod pol.č.7d písm. b/ zákona o súdnych
poplatkoch. Z tohto dôvodu boli podľa nich rozhodnutia oboch súdov nižšieho stupňa
založené na nesprávnom právnom posúdení veci, teda mylnej aplikácii ustanovení zákona
o súdnych poplatkoch.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení v súlade s § 241
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal, či
dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p.
dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné
tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Žalobcovia napadli dovolaním uznesenie, ktoré nevykazuje znaky uznesení
uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné. Prípustnosť
podaného dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Vzhľadom na to by dovolanie
žalobcov mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných
vád vymenovaných v § 237 O.s.p.
Vzhľadom na obsah dovolania a tiež so zreteľom na § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.
dovolací súd preto skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že
došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade
skutočne došlo.
Žalobcovia procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdili
a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
Žalobcovia namietali, že v konaní im postupom súdu bola odňatá možnosť pred
súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Za taký postup judikatúra považuje procesný postup
súdu priečiaci sa zákonu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia procesných oprávnení
účastníka občianskeho súdneho konania priznaných mu za účelom uplatnenia a ochrany jeho
práv. O odňatie možnosti účastníka konania konať pred súdom v zmysle uvedeného ide tiež
v prípade procesného postupu súdu, ktorý zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) napriek
tomu, že poplatník bol od platenia súdneho poplatku oslobodený (viď R 50/1997). Vzhľadom
na uvedené, bolo predmetom prieskumnej činnosti dovolacieho súdu posúdenie, či konanie
začaté na základe žaloby žalobcov bolo či nebolo oslobodené od súdneho poplatku a či
zaplatenie súdneho poplatku v určenej výške neodporuje úprave podľa zákona.
Dovolatelia opierajú dôvody svojho dovolania o tvrdenie, že súdne konanie o ich
žalobe je oslobodené od súdneho poplatku.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené skutočnosti,
z ktorých žalobcovia vyvodzujú, že postupom súdov im bola odňatá možnosť konať pred
súdom, nie sú opodstatnené.
Žalobcovia predovšetkým tvrdia, že konanie o ich žalobe je oslobodené od súdneho
poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č.71/1992. Robia tak ale nedôvodne.
Podľa § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992 od poplatku je oslobodené súdne konanie
vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Oslobodenie od súdnych poplatkov v konaniach o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy, realizované novelou zákona č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom
č. 531/2003 Z.z. (vtedy ešte pod písm. k/ vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 zákona),
mal svoj dôvod v novej úprave konania podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku, zaradenej do tohto procesného predpisu novelou vykonanou zákonom č. 424/2002
Z.z., teda konania vykonávaného v rámci správneho súdnictva, a nie sporového konania
vedeného vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného
zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
v znení neskorších predpisov, o aké konanie, ako to vyplýva z obsahu žaloby,
v preskúmavanej právnej veci nepochybne išlo.
V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd v tejto časti dôvodov dovolania
uzatvára, že sa na konanie začaté na základe žaloby žalobcu nevzťahuje oslobodenie
od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992.
Keďže sa na konanie začaté na základe žaloby žalobcov nevzťahovalo oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992 a súdny
poplatok bol správne vyrubený podľa položky 1 sadzobníka súdnych poplatkov, postupoval
súd prvého stupňa v súlade so zákonom pokiaľ konanie zastavil z dôvodu, že žalobcovia
napriek súdnej výzve a poučeniu nezaplatili súdny poplatok splatný podaním žaloby; rovnako
postupoval v súlade so zákonom odvolací súd, ktorý rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.
Zákonu zodpovedajúci postup súdov oboch nižších stupňov nemohol mať za následok odňatie
možnosti navrhovateľa konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcov
nemožno vyvodiť z § 237 a § 239 O.s.p., a preto ich mimoriadny opravný prostriedok
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. augusta 2014
JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová