Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/43/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

12. augusta 2014 v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča

a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika v trestnej veci obvinenej

I. L. a spol. pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa

§ 9 ods. 2 Tr. zák. k § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné, vedenej

na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní obvinených I. L. a R. R. proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn.

z 5. júna 2012, takto

rozhodol:

Podľa dovolania obvinených I. L.

a R. R. sa o d m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. z 8. septembra 2010 boli

obvinení I. L. a R. R. uznaní za vinných z trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa §

9 ods. 2 Tr. zák. k § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 a obvinená I. L. aj z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej

látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa

§ 187 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na tom skutkovom

základe, že

I. L.

- od presne nezistenej doby až do 19:30 hod dňa 20. 04. 2005 prechovávala u seba

3.984 mg zmesi heroínu, kofeínu a paracetamolu a 149 mg zmesi metamfetamínu,

pseudoefedrínu a piracetamu, kedy tieto látky dobrovoľne vydala príslušníkom

Mestskej polície v Zlatých Moravciach s tým, že zo zaisteného množstva heroínu bolo

2

možné vyrobiť 18 priemerných jednorazových dávok drogy a zo zaisteného množstva

metamfetamínu bolo možné pripraviť jednu jednotlivú dávku drogy.

I. L. a R. R.

- dňa 27.8.2005 asi o 21:00 hod. v Z. M., v priestoroch trhoviska,

na ulici S. C., za stánkami č. 32 a č. 33 spoločne fyzicky napadli

P. Ľ. tým spôsobom, že ho obvinený R. R. chytil pod krk a zvalil na zem, kde ho držal,

zatiaľ čo mu obvinená I. L. vybrala z vrecka nohavíc peňaženku s finančnou

hotovosťou 165 Eur a 200,- Sk (6,64 Eur),

po čom obaja z miesta činu ušli, čím svojim konaním spôsobili poškodenému

P. Ľ. škodu vo výške 225,72 Eur.

Za to bol obvinenej I. L. podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a § 35 ods. 2,

ods. 3 veta prvá Tr. zák. a § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. uložený úhrnný a súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenú na výkon trestu odňatia slobody

zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 3 veta druhá Tr. zák. súd zrušil výrok o treste, uložený obvinenej

trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. z 13. októbra 2009, ktorý bol

obžalovanej doručený 5. novembra 2009 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

14. novembra 2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obvinenému R. R. bol za to uložený podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody

vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd na výkon uloženého trestu obvineného zaradil

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa bola obom obvineným uložená povinnosť nahradiť

spoločne a nerozdielne poškodenému P. Ľ., nar. X., trvale bytom

Z., H. X., škodu vo výške 225,72 Eur.

3

Na podklade odvolania obvineného R. R. a tiež na podklade odvolania prokurátora

Okresnej prokuratúry Nitra, Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. zo dňa 30.

novembra 2010, podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/,

ods. 2 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 2/ s poukazom

na ustanovenie aj vo vzťahu k obžalovanej I. L., výroky o trestoch a náhrade

škody.

Podľa vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znova prejednal a rozhodol.

Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. z 28. marca 2011 boli obvinení

I. L. a R. R. uznaní za vinných z trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2

Tr. zák. k Tr. v znení neskorších predpisov a iné, na tom istom

skutkovom základe ako v predchádzajúcom rozsudku.

Za to bol obvinenej I. L. podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a § 35 ods. 2,

ods. 3 veta prvá Tr. zák. a § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. uložený úhrnný a súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenú na výkon trestu odňatia slobody

zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 3 veta druhá Tr. zák. súd zrušil výrok o treste, uložený obvinenej

trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. z 13. októbra 2009, ktorý bol

obžalovanej doručený 5. novembra 2009 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

14. novembra 2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obvinenému R. R. bol za to uložený podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody

vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd na výkon uloženého trestu obvineného zaradil

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa bola obom obvineným uložená povinnosť nahradiť

4

spoločne a nerozdielne poškodenému P. Ľ., nar. X., trvale bytom

Z., H. X., škodu vo výške 225,72 Eur.

Na základe odvolania obvineného R. R., obvinenej I. L. a tiež na základe odvolania

Okresnej prokuratúry Nitra, Krajský súd v Nitre uznesením

sp. zn. zo dňa 5. júna 2012, podľa § 321 ods. 1 písm. b/ písm. d/, písm. e/,

ods. 3 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 1/ ohľadne

obžalovanej I. L., a vo výrokoch o trestoch ohľadne oboch obžalovaných.

I.

Podľa súd obvinenej I. L., rod. L.,

nar. X. v N., trvale bytom N., H. L., prechodne bytom N., B. X., uložil aj za trestný čin

nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora

a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.), za ktorý bola právoplatne uznaná vinnou rozsudkom

Okresného súdu Nitra z 8. septembra 2010, sp. zn. v spojení s uznesením

Krajského súdu v Nitre z 30. novembra 2010, sp. zn. ,

podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., § 35 ods. 2 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenú na výkon trestu odňatia slobody

zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obvinenému R. R., nar. X. v Z. M., trvale bytom Z., R. X., uložil

podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložil.

Podľa 59 ods. 1 Tr. zák. sa obvinenému určila skúšobná doba na 3 (tri) roky.

II.

Podľa súd odvolanie I. L., nar. X.,

ako nedôvodné zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, sp. zn. z 5. júna 2012 podali

obvinení prostredníctvom svojho obhajcu dovolania z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/,

5

písm. i/

V rámci uplatnených dovolacích dôvodov obvinení uviedli, že napadnuté rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, tiež, že súd porušil aj iné

konkrétne hmotnoprávne ustanovenia, a to SR a tiež

a článok 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. V tejto súvislosti mal byť porušený

najmä článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhlásený

pod č. Na základe uvedených dôvodov podali obvinení dovolania proti

uzneseniu č. k. -676 z 5. júna 2012 s poukazom na ustanovenie § 371 ods. 1

písm. i/.

S poukazom na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/ podali obvinení dovolania z dôvodu,

že riadiac sa pôvodným uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. –536 zo dňa

30. novembra 2010, nemohli uvádzať argumentáciu na svoju obhajobu.

Citovaným uznesením krajský súd zrušil výrok o vine z trestného činu lúpeže

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára

2006, u dovolateľky I. L. s použitím beneficio cohaesionis ( ) z dôvodu

jednostranného hodnotenia dôkazov a nedostatočného posúdenia dôkazov jednoznačne

nepotvrdzujúcich vinu oboch obvinených. Hoci po vrátení veci prvostupňovému súdu nedošlo

k zmene dôkaznej situácie, krajský súd pri ostatnom rozhodovaní nerešpektoval vlastný

právny názor a v rozsudku z 5. júna 2012 hodnotil dôkaznú situáciu vo vzťahu

ku skutku lúpeže celkom opačne, teda odobril ako zákonný výrok o vine zo spáchania

trestného činu lúpeže.

Takýmto postupom narušil právnu istotu a zásadným spôsobom ovplyvnil aj zvolený

spôsob obhajoby oboch dovolateľov, ktorí tak nemohli predniesť svoje námietky a stanoviská.

Obvinená I. L. namietala aj porušenie ustanovenia zakazujúceho

zmenu k horšiemu, nakoľko odvolacím súdom jej bol sprísnený trest,

hoci pôvodný rozsudok vo vzťahu k nej bol zrušený len v dôsledku odvolania obvineného R.

R..

Obvinení vo svojich dovolaniach navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

vyslovil podľa rozsudkom porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré

6

sa dôvody uvedené v dovolaniach obvinených opierajú a aby podľa

zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. –676 zo dňa 5. júna 2012

a aby dovolací súd v súlade s ustanovením prikázal Krajskému súdu

v Nitre, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniam obvinených sa vyjadrila Okresná prokuratúra Nitra, ktorá navrhla

dovolania obvinených podľa zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd

( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky

pre podanie dovolania a zistil, že dovolania obvinených boli podané proti prípustnému

rozhodnutiu ( ), boli podané prostredníctvom obhajcu

( ), osobou oprávnenou na ich podanie ( ),

v zákonnej lehote ( ) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni

( ), že dovolania spĺňajú obligatórne obsahové náležitosti (,

ods. 2 ) a že obvinení pred podaním dovolania využili svoje právo podať riadny

opravný prostriedok ( ).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa zistil,

že dovolania podané obvinenými nie sú dôvodné, a preto ich podľa

odmietol.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok má byť len výnimočným prielomom

do inštitútu právoplatnosti rozhodnutia, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov

a právnej istoty. Preto možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť

nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku

nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dôvody dovolania sú v porovnaní s dôvodmi

zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní podstatne užšie.

Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371

ods. 1 písm. c/ chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv

obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní

a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný obsahuje celý rad

ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické

7

pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ

sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe

nezakladá dovolací dôvod podľa Zo znenia tohto ustanovenia

totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom

je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie

práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho

trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.

Dovolací súd vo vzťahu k dovolacím dôvodom obvinených uplatnených podľa § 371

ods. 1 písm. c/ uvádza, že obvinení vo svojich dovolaniach poukazujú na porušenie

zákona, teda že bolo porušené právo na obhajobu podľa , avšak

skutočnosti, ktoré uvádzajú, obsahovo podstatu definovanú predmetným ustanovením

nenapĺňajú.

Neobstojí tvrdenie oboch dovolateľov, že Krajský súd v Nitre ako odvolací súd porušil

pravidlá tzv. fair procesu a že ich uviedol do stavu právnej neistoty, keď pri konečnom

rozhodnutí nerešpektoval svoj právny názor vyslovený v skoršom zrušujúcom rozhodnutí.

Odvolací súd totiž v súvislosti so skutkom kvalifikovaným ako trestný čin lúpeže

žiadny právny názor, ktorým sa rozumie záväzný výklad hmotnoprávnych alebo procesných

ustanovení, nevyslovil.

V tomto prípade zrušujúcim dôvodom (v prípade dovolateľky I. L. s použitím

beneficio cohaesionis – dobrodenie v súvislostiach) bolo len to, že prvostupňový súd riadne

nesplnil svoju zákonnú povinnosť vysporiadať sa so všetkými relevantnými dôkazmi. Týmto

postupom ale odvolací súd nevyslovil určité hodnotenie situácie, ako to uvádzajú dovolatelia,

pretože odvolací súd nie je oprávnený naznačovať, akým spôsobom má súd prvého stupňa

hodnotiť jednotlivé dôkazy a ani to, k akým celkovým skutkovým zisteniam má dospieť.

Uvedené zásady boli zo strany odvolacieho súdu dodržané.

Rovnako sa dovolací súd nestotožňuje ani s názorom obvinenej I. L.,

že u nej došlo k porušeniu zákazu reformatio in peius ( ), pretože

k zrušeniu výroku o treste nedošlo len v dôsledku čiastočného zrušenia rozsudku vo výroku

o vine, ale aj v dôsledku odvolania prokurátora podaného v jej neprospech proti výroku

o treste, a to pre pochybnosti o zákonnosti použitia ustanovenia § 40 Tr. zák. o mimoriadnom

znížení trestu odňatia slobody. V novom konaní, ktoré vyústilo do dovolaniami napadnutého

rozsudku Krajského súdu v Nitre bol obvinenej v porovnaní s rozsudkom okresného súdu

trest sprísnený na podklade odvolania prokurátora podaného v jej neprospech, čo neporušuje

ustanovenie Pre úplnosť však treba uviesť, že aj v prípade zistenia

opaku, porušenie zákona by nebolo subsumovateľné pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/

Pokiaľ ide o dovolacie dôvody obvinených v zmysle ,

dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaniach obvinených len z toho

hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené.

Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok, z ktorého boli obvinení uznaní za vinných,

bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej

podstaty príslušného trestného činu.

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému

stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok

ustálený súdmi v pôvodnom konaní, ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže

skúmať a meniť, bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú

v osobitnej časti . Len opačný prípad, nesprávna subsumpcia (podradenosť),

odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa Správnosť

a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. Dovolateľmi

uplatnené argumenty, odôvodňujúce nesprávnosť právneho posúdenia žalovaného skutku

odvodené od vlastného hodnotenia v konaní vykonaných dôkazov, tiež porušenia

hmotnoprávnych ustanovení, bez zohľadnenia skutkových zistení a skutkových záverov súdov

v pôvodnom konaní, predstavujú len namietanie skutkových zistení, ktoré sú v dovolacom

konaní neprípustné.

Skutkové zistenia a v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania súdov

prvého a druhého stupňa sú pre dovolací súd záväzné a tento súd nemôže na nich nič meniť.

Podstatou daných dovolaní obvinených je teda snaha dosiahnuť, aby dovolací súd

prehodnotil vykonané dôkazy a na základe ich iného hodnotenia dospel k odlišným

skutkovým záverom, než aké urobili prvostupňový a odvolací súd.

9

Dovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných

prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady

nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to

je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden

opravný prostriedok predstavuje v trestnom súdnom procese v Slovenskej republike inštitút

odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z najvyššieho súdu tretí stupeň s plnou

jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov.

Dovolací súd bez právnej možnosti revízie skutkových zistení, vychádzajúc z nich,

v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku, podanom na základe ustanovenia § 371 ods. 1

písm. i/ (dovolací dôvod), tak hodnotiac správnosť/nesprávnosť právnych záverov

súdov nižších stupňov, dospel k záveru zákonnosti právneho posúdenia zisteného skutku

súdmi nižších stupňov ako konanie, napĺňajúce znaky skutkovej podstaty trestného činu

lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. k § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 a iné, ako to právne kvalifikovali i súdy v pôvodnom konaní.

Najvyšší súd vychádzajúc zo záverov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia

nezistil dôvod vyhovieť dovolaniam obvinených I. L. a R. R.

z nimi uvedených dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. i/ , a preto postupom podľa uznesením, bez preskúmania

veci, dovolanie odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 12. augusta 2014

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová