Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/34/2014

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika

v trestnej veci proti obvinenej J. H., vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 34 T

104/2010 na neverejnom zasadnutí 12. augusta 2014 v Bratislave o dovolaní obvinenej J. H.

proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 3. mája 2011,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvinenej J. H. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Ţilina z 11. januára 2011, sp. zn. bola

obvinená J. H. uznaná za vinnú z obzvlášť závaţného zločinu vraţdy podľa

§ 145 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe

23. októbra 2009 v čase od 15,50 hod. do 19,00 hod. v izbe bytu č. X. na J. ulici č. X.

v L. M., časť P., pod vplyvom alkoholu

po nezistenom konflikte v úmysle usmrtiť prineseným noţom s dĺţkou čepele 12 cm spoločne

s odsúdeným J. O. striedavo 25-krát bodli najmä do oblasti krku a hrudníka spredu aj zozadu

M. M., nar. X., čím jej spôsobili mnohopočetné bodné poranenia krku a hrudníka

s poškodením veľkých ciev krku, krčných orgánov, ľavých a pravých pľúc, pohrudnice

a osrdcovnice, s vykrvácaním do pohrudničných dutín a navonok, na následky traumaticko-

hemoragického šoku na mieste zomrela.

2

Za to bola odsúdená podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák.,

§ 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov.

Podľa bola pre výkon uloţeného trestu zaradená do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenej uloţený ochranný dohľad

na 2 (dva) roky.

Podľa § 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. bola obvinenej uloţená povinnosť po prepustení

z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát mesačne sa osobne hlásiť u probačného

a mediačného úradníka v obvode miesta svojho pobytu.

Podľa bola poškodená T. M., nar. X.. M. X. v Z., okres D. K.,

trvale bytom L. M., J. X. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obvinená J. H..

Na jeho podklade Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací rozsudkom z 3. mája 2011,

sp. zn. podľa , zrušil napadnutý rozsudok

vo výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody a podľa rozhodol

tak, ţe obvinenú J. H. podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia.

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Ţiline podala obvinená J. H. dovolanie,

v ktorom uplatnila dovolacie dôvody podľa , a , z ktorých

prvý predpokladá porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, ďalší,

ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

a ostatný, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa obvinená

poukázala na zásadu prezumpcie neviny a z nej vyplývajúce pravidlo „in dubio pro reo“, ktoré

podľa nej nebolo súdmi niţších stupňov rešpektované. Rozhodnutie o jej vine nebolo moţné

3

zaloţiť aj na jej priznaní, keďţe bolo preukázané, ţe je mentálne retardovanou osobou,

pričom sa vôbec neskúmalo, či je vôbec spôsobilá ku skutku vypovedať. Rovnako tak nebolo

moţné výrok o vine oprieť o výpoveď spoluobvineného J. O. najmä preto, ţe jeho tvrdenia

odporujú objektívnym zisteniam – absencia krvných stôp na jej odevných zvrškoch, ktoré by

podľa vyjadrenia znalca MUDr. Š., PhD. museli byť prítomné, ak by sa zúčastnila útoku.

Navyše odsúdený O. na záver konfrontácie s ňou jednoznačne uviedol, ţe s ním v čase skutku

v byte nebola. Ani s týmto dôkazom svedčiacim o jej nevine sa súdy vôbec nevysporiadali.

Pri hodnotení výpovedí odsúdeného O. došlo k deformácii tohto dôkazu tým, ţe prvostupňový

súd z jeho výpovede vybral len skutočnosti podporujúce obţalobu a na strane druhej

z rovnakej výpovede odignoroval okolnosti, ktoré jej vinu spochybňujú. Osvojenie si

skutočností odlišných od odborného znaleckého skúmania a síce, ţe ani krvácanie tela obete

nemuselo nevyhnutne zanechať biologické stopy na oblečení obvinenej, ako to uviedol

v odôvodnení odvolací súd, predstavuje nevysvetliteľné popretie akejkoľvek dôkaznej sily

odborného znaleckého posudku a v tom spočíva porušenie práva

na obhajobu zásadným spôsobom. Toto spočíva aj v odmietnutí vykonania dôkazu výsluchom

jej švagra, ktorý mal potvrdiť, ţe kritického dňa v čase medzi 15,30 a 16,15 hod. sa obvinená

nachádzala doma, ďalej v nezákonnej prítomnosti vyšetrovateľky pri pitve poškodenej

a v okolnostiach zadrţania obvinenej, ku ktorému došlo skôr ako je uvedená oficiálna doba.

Napokon boli odignorované všetky znalecké posudky svedčiace o jej nevine a tieţ výpovede

svedkov A. M., I. L. a J. F., ktorí potvrdzovali, ţe boli s obvinenou v čase útoku celkom na

inom mieste (v bare Jumbo). Rozsudky súdov oboch stupňov preto vykazujú znaky

arbitrárnosti.

Dovolací dôvod podľa je naplnený tým, ţe rozhodnutie

o vine sa opiera o výpoveď odsúdeného O. z 28. októbra 2009, z ktorej je zrejmé,

ţe otázky krajskej prokurátorky a sudcu pre prípravné konanie neboli protokolované, takţe

sa nedá zistiť, čo bolo obsahom týchto otázok.

Obvinená J. H. naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. i/ vidí v extrémnom nesúlade medzi právnymi závermi a vykonanými

skutkovými zisteniami, resp. v zjavnom rozpore medzi skutkovými zisteniami a vykonanými

dôkazmi. Dovolateľka v tejto spojitosti poukazuje aj na rozhodovaciu prax ústavného súdu

a Najvyššieho súdu Českej republiky. Celkom na záver obvinená vyslovila názor, ţe v súlade

so zásadou in dubio pro reo mala byť oslobodená spod obţaloby.

4

Z uvedených dôvodov obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 3. mája 2011, sp. zn. zrušil

(a podľa okolností prípadu aj jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Ţilina

z 11. januára 2011, sp. zn. ) a aby podľa prikázal odvolaciemu

súdu (podľa okolností prípadu súdu prvého stupňa), aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline vo vyjadrení k dovolaniu obvinenej

J. H. uviedol, ţe toto sa z podstatnej časti len formálne opiera o ustanovenie

a , lebo v rámci neho sa v skutočnosti uplatňujú tvrdenia

smerujúce k revízii skutkových zistení, ktoré ale nemôţu byť predmetom prieskumu

dovolacím súdom. V ţiadnom prípade nemoţno hovoriť o extrémnom nesúlade medzi

vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami súdov oboch stupňov. Čo sa týka namietanej

nezákonnosti vykonanej pitvy za prítomnosti vyšetrovateľky, ktorá mala prevziať od znalcov

vzorky DNA, o čom neboli upovedomení obhajcovia, nešlo o úkon vyšetrovateľky, ale

o znalecký úkon, a preto vyšetrovateľ nemohol obhajcov upovedomiť o úkone, ktorý

nevykonával. Okolnosti prvotného obmedzenia osobnej slobody obvinenej nemôţu mať vplyv

na zákonnosť meritórneho rozhodnutia súdov v riadnom konaní. Napokon pokiaľ ide

o námietku nezákonného pouţitia výpovede obvineného O., táto nie je namieste, pretoţe

z namietanej výpovede je úplne zrejmé, čo menovaný vypovedal spontánne a čo na otázky

prítomných osôb.

Z uvedených dôvodov prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline navrhol dovolanie

obvinenej J. H. podľa odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

ţe dovolanie bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2

písm. b/ prostredníctvom obhajcu ( ) po tom, ako vyuţila svoje

zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade odvolanie), o ktorom bolo

rozhodnuté, s obsahovými náleţitosťami podľa , , ale súčasne aj to,

ţe dovolanie obvinenej je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa

, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené ňou uplatnené dovolacie dôvody,

ktorými je dovolací súd viazaný ( ).

5

Podľa dôvody podľa odseku 1 písm. a/ aţ g/ nemoţno pouţiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva odvolanie, známa uţ v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak podáva dovolanie

minister spravodlivosti.

S poukazom na vyššie uvedenú zákonnú úpravu a skutočnosť, ţe dovolateľom

je v posudzovanom prípade obvinená (ako oprávnená osoba podľa § 369 ods. 2

písm. b/ ), nebolo moţné z jej strany pouţiť ako dôvod dovolania tvrdenú nezákonnú

výpoveď pôvodného spoluobvineného J. O. z 28. októbra 2009 a nezákonne vykonanú pitvu

poškodenej (v prípade zistenia nezákonnosti pri vykonávaní označených dôkazov by išlo len

o naplnenie dovolacieho dôvodu podľa ), pretoţe dovolateľke

v dôsledku preštudovania spisu aj za prítomnosti jej vtedajšieho obhajcu boli spomenuté

namietané skutočnosti známe uţ v pôvodnom konaní, kde ich ale neuplatnila. Toto zistenie

vylučuje ich pouţitie v dovolacom konaní a moţnosť ich prieskumu dovolacím súdom.

Tvrdené zadrţanie obvinenej zhruba o deň skôr ako je toto deklarované v trestnom

spise pri znemoţnení obhajovacích práv, ktoré zákon priznáva aj podozrivej osobe, by bolo

subsumovateľné pod porušenie práva na obhajobu a eventuálne aj dovolací dôvod podľa

za predpokladu preukázania, ţe sa tak skutočne stalo a ţe postup

orgánov činných v trestnom konaní negatívne ovplyvnil vykonávanie procesných úkonov

po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, teda neskoršie výpovede osoby

v procesnom postavení obvineného.

V posudzovanej veci z vykonanej prieskumnej činnosti nemoţno uzavrieť, ţe vyššie

uvedený stav nastal a teda ţe je z tohto dôvodu naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. c/

Dovolací súd však podotýka, ţe cez inú optiku prieskumnej povinnosti by bolo nutné

pristupovať pokiaľ by bolo podané dovolanie z dôvodov uvedených v

ministrom spravodlivosti.

6

Právo na obhajobu obvinenej nebolo porušené tým, ţe súd prvého stupňa odmietol

vykonať dôkaz výsluchom švagra obvinenej, keď neodôvodnenie tohto postupu dostatočne

a vecne správne nahradil v dôvodoch svojho rozsudku odvolací súd.

Za porušenie práva na obhajobu v zmysle totiţ nemoţno

povaţovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu

o voľbe pouţitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa ,

resp. pri uplatnení oprávnenia podľa

Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle

o tom, ţe určitú skutkovú okolnosť povaţuje za dokázanú a ţe ju nebude

overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. c/ , odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa

ustanovenia , ktoré vyjadruje zásadu, ţe účelom dovolacieho

konania pri uplatnení tohto dovolacieho dôvodu je posudzovanie právnych otázok a nie

posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (bliţšie k tomu pozri uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 7/2011).

Ostatné námietky dovolateľky subsumované či uţ pod dovolací dôvod podľa

alebo písm. i/ sú zjavne skutkovej povahy, lebo ich podstata

spočíva v nestotoţnení sa so zisteným skutkovým stavom, hodnotením vykonaných dôkazov

a s rozsahom vykonaného dokazovania. Námietky tejto povahy sú však uplatniteľné len

v rámci dovolacieho dôvodu podľa , kedy je oprávnenou osobou

na podanie dovolania len minister spravodlivosti. Z toho plynie, ţe vecne (obsahovo)

nezodpovedajú uplatneným dovolacím dôvodom, a preto sa nimi dovolací súd nezaoberal.

Pre úplnosť treba dodať, ţe dovolací dôvod podľa

pripúšťa výlučne namietanie právnych chýb, konkrétne vo vzťahu k zistenému skutku

nesprávnosť jeho právnej kvalifikácie. Zistený skutok obvinenej J. H. bol právne

kvalifikovaný v súlade so zákonom, tejto otázky sa však jej dovolanie vôbec nedotýka, ale

výslovne akcentuje skutkové pochybenia so záverom, ţe nie je páchateľkou činu, z ktorého

bola uznaná za vinnú, a preto mala byť oslobodená spod obţaloby.

Preskúmavanie veci z naznačených hľadísk je v rámci dovolacieho dôvodu podľa

vylúčené.

Pokiaľ dovolateľka uvádza, ţe z tohto zákazu existuje výnimka v prípade zistenia,

ţe medzi vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami existuje extrémny nesúlad, jej názor

je nesprávny. Evidentne je inšpirovaný zákonnou úpravou v Českej republike, ktorá je ale

od slovenskej odlišná (neobsahuje pri dovolacom dôvode obsahovo totoţnom s dovolacím

dôvodom podľa výslovný zákaz skúmať správnosť a úplnosť

zisteného skutku) a rozhodovacou praxou Ústavného a Najvyššieho súdu Českej republiky.

Vyhovenie návrhu dovolateľky by znamenalo, ţe v naznačenej situácii (extrémny

nesúlad zisteného skutku s vykonanými dôkazmi) by si dovolací súd atrahoval prieskum

v rozsahu, ktorý mu zákon nezveruje a porušil by tak ústavný princíp konania štátneho orgánu

len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ( ),

ktorý je základným atribútom právneho štátu.

Tvrdené pochybenia skutkovej povahy v podstatných okolnostiach sú, ako uţ bolo

spomenuté, uplatniteľné len v rámci dovolacieho dôvodu podľa

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvinenej

J. H. odmietol na neverejnom zasadnutí podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. augusta 2014

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová