Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)80e/395552.e6956b.pdf
PDF · 152.62 KB
No categories available
2Tdo/34/2014
Legal thesis Official
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 34/2014
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika
v trestnej veci proti obvinenej J. H., vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 34 T
104/2010 na neverejnom zasadnutí 12. augusta 2014 v Bratislave o dovolaní obvinenej J. H.
proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 3. mája 2011,
sp. zn. 1 To 30/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej J. H. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Ţilina z 11. januára 2011, sp. zn. 34 T 104/2010 bola
obvinená J. H. uznaná za vinnú z obzvlášť závaţného zločinu vraţdy podľa
§ 145 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe
23. októbra 2009 v čase od 15,50 hod. do 19,00 hod. v izbe bytu č. X. na J. ulici č. X.
v L. M., časť P., pod vplyvom alkoholu
po nezistenom konflikte v úmysle usmrtiť prineseným noţom s dĺţkou čepele 12 cm spoločne
s odsúdeným J. O. striedavo 25-krát bodli najmä do oblasti krku a hrudníka spredu aj zozadu
M. M., nar. X., čím jej spôsobili mnohopočetné bodné poranenia krku a hrudníka
s poškodením veľkých ciev krku, krčných orgánov, ľavých a pravých pľúc, pohrudnice
a osrdcovnice, s vykrvácaním do pohrudničných dutín a navonok, na následky traumaticko-
hemoragického šoku na mieste zomrela.
Za to bola odsúdená podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák.,
§ 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. por. bola pre výkon uloţeného trestu zaradená do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenej uloţený ochranný dohľad
na 2 (dva) roky.
Podľa § 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. bola obvinenej uloţená povinnosť po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát mesačne sa osobne hlásiť u probačného
a mediačného úradníka v obvode miesta svojho pobytu.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená T. M., nar. X.. M. X. v Z., okres D. K.,
trvale bytom L. M., J. X. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obvinená J. H..
Na jeho podklade Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací rozsudkom z 3. mája 2011,
sp. zn. 1 To 30/2011 podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol
tak, ţe obvinenú J. H. podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia.
Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Ţiline podala obvinená J. H. dovolanie,
v ktorom uplatnila dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/ a i/ Tr. por., z ktorých
prvý predpokladá porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, ďalší,
ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
a ostatný, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku
alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obvinená
poukázala na zásadu prezumpcie neviny a z nej vyplývajúce pravidlo „in dubio pro reo“, ktoré
podľa nej nebolo súdmi niţších stupňov rešpektované. Rozhodnutie o jej vine nebolo moţné
zaloţiť aj na jej priznaní, keďţe bolo preukázané, ţe je mentálne retardovanou osobou,
pričom sa vôbec neskúmalo, či je vôbec spôsobilá ku skutku vypovedať. Rovnako tak nebolo
moţné výrok o vine oprieť o výpoveď spoluobvineného J. O. najmä preto, ţe jeho tvrdenia
odporujú objektívnym zisteniam – absencia krvných stôp na jej odevných zvrškoch, ktoré by
podľa vyjadrenia znalca MUDr. Š., PhD. museli byť prítomné, ak by sa zúčastnila útoku.
Navyše odsúdený O. na záver konfrontácie s ňou jednoznačne uviedol, ţe s ním v čase skutku
v byte nebola. Ani s týmto dôkazom svedčiacim o jej nevine sa súdy vôbec nevysporiadali.
Pri hodnotení výpovedí odsúdeného O. došlo k deformácii tohto dôkazu tým, ţe prvostupňový
súd z jeho výpovede vybral len skutočnosti podporujúce obţalobu a na strane druhej
z rovnakej výpovede odignoroval okolnosti, ktoré jej vinu spochybňujú. Osvojenie si
skutočností odlišných od odborného znaleckého skúmania a síce, ţe ani krvácanie tela obete
nemuselo nevyhnutne zanechať biologické stopy na oblečení obvinenej, ako to uviedol
v odôvodnení odvolací súd, predstavuje nevysvetliteľné popretie akejkoľvek dôkaznej sily
odborného znaleckého posudku a v tom spočíva porušenie práva
na obhajobu zásadným spôsobom. Toto spočíva aj v odmietnutí vykonania dôkazu výsluchom
jej švagra, ktorý mal potvrdiť, ţe kritického dňa v čase medzi 15,30 a 16,15 hod. sa obvinená
nachádzala doma, ďalej v nezákonnej prítomnosti vyšetrovateľky pri pitve poškodenej
a v okolnostiach zadrţania obvinenej, ku ktorému došlo skôr ako je uvedená oficiálna doba.
Napokon boli odignorované všetky znalecké posudky svedčiace o jej nevine a tieţ výpovede
svedkov A. M., I. L. a J. F., ktorí potvrdzovali, ţe boli s obvinenou v čase útoku celkom na
inom mieste (v bare Jumbo). Rozsudky súdov oboch stupňov preto vykazujú znaky
arbitrárnosti.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. je naplnený tým, ţe rozhodnutie
o vine sa opiera o výpoveď odsúdeného O. z 28. októbra 2009, z ktorej je zrejmé,
ţe otázky krajskej prokurátorky a sudcu pre prípravné konanie neboli protokolované, takţe
sa nedá zistiť, čo bolo obsahom týchto otázok.
Obvinená J. H. naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. vidí v extrémnom nesúlade medzi právnymi závermi a vykonanými
skutkovými zisteniami, resp. v zjavnom rozpore medzi skutkovými zisteniami a vykonanými
dôkazmi. Dovolateľka v tejto spojitosti poukazuje aj na rozhodovaciu prax ústavného súdu
a Najvyššieho súdu Českej republiky. Celkom na záver obvinená vyslovila názor, ţe v súlade
so zásadou in dubio pro reo mala byť oslobodená spod obţaloby.
Z uvedených dôvodov obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 386 Tr. por. rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 3. mája 2011, sp. zn. 1 To 30/2011 zrušil
(a podľa okolností prípadu aj jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Ţilina
z 11. januára 2011, sp. zn. 34 T 104/2010) a aby podľa § 388 Tr. por. prikázal odvolaciemu
súdu (podľa okolností prípadu súdu prvého stupňa), aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline vo vyjadrení k dovolaniu obvinenej
J. H. uviedol, ţe toto sa z podstatnej časti len formálne opiera o ustanovenie
§ 371 ods. 1 písm. c/ a i/ Tr. por., lebo v rámci neho sa v skutočnosti uplatňujú tvrdenia
smerujúce k revízii skutkových zistení, ktoré ale nemôţu byť predmetom prieskumu
dovolacím súdom. V ţiadnom prípade nemoţno hovoriť o extrémnom nesúlade medzi
vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami súdov oboch stupňov. Čo sa týka namietanej
nezákonnosti vykonanej pitvy za prítomnosti vyšetrovateľky, ktorá mala prevziať od znalcov
vzorky DNA, o čom neboli upovedomení obhajcovia, nešlo o úkon vyšetrovateľky, ale
o znalecký úkon, a preto vyšetrovateľ nemohol obhajcov upovedomiť o úkone, ktorý
nevykonával. Okolnosti prvotného obmedzenia osobnej slobody obvinenej nemôţu mať vplyv
na zákonnosť meritórneho rozhodnutia súdov v riadnom konaní. Napokon pokiaľ ide
o námietku nezákonného pouţitia výpovede obvineného O., táto nie je namieste, pretoţe
z namietanej výpovede je úplne zrejmé, čo menovaný vypovedal spontánne a čo na otázky
prítomných osôb.
Z uvedených dôvodov prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline navrhol dovolanie
obvinenej J. H. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
ţe dovolanie bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2
písm. b/ Tr. por. prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.) po tom, ako vyuţila svoje
zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade odvolanie), o ktorom bolo
rozhodnuté, s obsahovými náleţitosťami podľa § 374 ods. 1, 2 Tr. por., ale súčasne aj to,
ţe dovolanie obvinenej je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa
§ 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené ňou uplatnené dovolacie dôvody,
ktorými je dovolací súd viazaný (§ 385 ods. 1 Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ aţ g/ nemoţno pouţiť,
ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva odvolanie, známa uţ v pôvodnom konaní
a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak podáva dovolanie
minister spravodlivosti.
S poukazom na vyššie uvedenú zákonnú úpravu a skutočnosť, ţe dovolateľom
je v posudzovanom prípade obvinená (ako oprávnená osoba podľa § 369 ods. 2
písm. b/ Tr. por.), nebolo moţné z jej strany pouţiť ako dôvod dovolania tvrdenú nezákonnú
výpoveď pôvodného spoluobvineného J. O. z 28. októbra 2009 a nezákonne vykonanú pitvu
poškodenej (v prípade zistenia nezákonnosti pri vykonávaní označených dôkazov by išlo len
o naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.), pretoţe dovolateľke
v dôsledku preštudovania spisu aj za prítomnosti jej vtedajšieho obhajcu boli spomenuté
namietané skutočnosti známe uţ v pôvodnom konaní, kde ich ale neuplatnila. Toto zistenie
vylučuje ich pouţitie v dovolacom konaní a moţnosť ich prieskumu dovolacím súdom.
Tvrdené zadrţanie obvinenej zhruba o deň skôr ako je toto deklarované v trestnom
spise pri znemoţnení obhajovacích práv, ktoré zákon priznáva aj podozrivej osobe, by bolo
subsumovateľné pod porušenie práva na obhajobu a eventuálne aj dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. za predpokladu preukázania, ţe sa tak skutočne stalo a ţe postup
orgánov činných v trestnom konaní negatívne ovplyvnil vykonávanie procesných úkonov
po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, teda neskoršie výpovede osoby
v procesnom postavení obvineného.
V posudzovanej veci z vykonanej prieskumnej činnosti nemoţno uzavrieť, ţe vyššie
uvedený stav nastal a teda ţe je z tohto dôvodu naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. por.
Dovolací súd však podotýka, ţe cez inú optiku prieskumnej povinnosti by bolo nutné
pristupovať pokiaľ by bolo podané dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 3 Tr. por.
ministrom spravodlivosti.
Právo na obhajobu obvinenej nebolo porušené tým, ţe súd prvého stupňa odmietol
vykonať dôkaz výsluchom švagra obvinenej, keď neodôvodnenie tohto postupu dostatočne
a vecne správne nahradil v dôvodoch svojho rozsudku odvolací súd.
Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. totiţ nemoţno
povaţovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu
o voľbe pouţitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por.,
resp. pri uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Tr. por.
Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle
§ 2 ods. 12 Tr. por. o tom, ţe určitú skutkovú okolnosť povaţuje za dokázanú a ţe ju nebude
overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, ţe účelom dovolacieho
konania pri uplatnení tohto dovolacieho dôvodu je posudzovanie právnych otázok a nie
posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (bliţšie k tomu pozri uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Tdo 45/2009 uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 7/2011).
Ostatné námietky dovolateľky subsumované či uţ pod dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/ alebo písm. i/ Tr. por. sú zjavne skutkovej povahy, lebo ich podstata
spočíva v nestotoţnení sa so zisteným skutkovým stavom, hodnotením vykonaných dôkazov
a s rozsahom vykonaného dokazovania. Námietky tejto povahy sú však uplatniteľné len
v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Tr. por., kedy je oprávnenou osobou
na podanie dovolania len minister spravodlivosti. Z toho plynie, ţe vecne (obsahovo)
nezodpovedajú uplatneným dovolacím dôvodom, a preto sa nimi dovolací súd nezaoberal.
Pre úplnosť treba dodať, ţe dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
pripúšťa výlučne namietanie právnych chýb, konkrétne vo vzťahu k zistenému skutku
nesprávnosť jeho právnej kvalifikácie. Zistený skutok obvinenej J. H. bol právne
kvalifikovaný v súlade so zákonom, tejto otázky sa však jej dovolanie vôbec nedotýka, ale
výslovne akcentuje skutkové pochybenia so záverom, ţe nie je páchateľkou činu, z ktorého
bola uznaná za vinnú, a preto mala byť oslobodená spod obţaloby.
Preskúmavanie veci z naznačených hľadísk je v rámci dovolacieho dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. vylúčené.
Pokiaľ dovolateľka uvádza, ţe z tohto zákazu existuje výnimka v prípade zistenia,
ţe medzi vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami existuje extrémny nesúlad, jej názor
je nesprávny. Evidentne je inšpirovaný zákonnou úpravou v Českej republike, ktorá je ale
od slovenskej odlišná (neobsahuje pri dovolacom dôvode obsahovo totoţnom s dovolacím
dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. výslovný zákaz skúmať správnosť a úplnosť
zisteného skutku) a rozhodovacou praxou Ústavného a Najvyššieho súdu Českej republiky.
Vyhovenie návrhu dovolateľky by znamenalo, ţe v naznačenej situácii (extrémny
nesúlad zisteného skutku s vykonanými dôkazmi) by si dovolací súd atrahoval prieskum
v rozsahu, ktorý mu zákon nezveruje a porušil by tak ústavný princíp konania štátneho orgánu
len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky),
ktorý je základným atribútom právneho štátu.
Tvrdené pochybenia skutkovej povahy v podstatných okolnostiach sú, ako uţ bolo
spomenuté, uplatniteľné len v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Tr. por.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvinenej
J. H. odmietol na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. augusta 2014
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová