Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ndt/13/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Richarda Bureša,

v trestnej veci proti odsúdenému J. Z. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák.

na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2014 o námietke zaujatosti proti sudcom Krajského

súdu v Košiciach, takto

rozhodol:

Podľa trestná vec odsúdeného J. Z., sp. zn. ,

sa neodníma Krajskému súdu v Košiciach.

O d ô v o d n e n i e

Krajskému súdu v Košiciach bol predložený spis Okresného súdu Košice I

na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného, proti uzneseniu, č. k. -91, z 9. júla 2014

o nevylúčení sa predsedu senátu a prísediacich z rozhodovania vo veci výkonu zvyšku trestu

odňatia slobody, pričom na tomto verejnom zasadnutí predseda senátu oboznámil vznesenie

námietky zaujatosti voči nemu, jeho prísediacim a všetkým sudcom okresných súdov

sídliacim v Košiciach ako aj voči všetkým sudcom Krajského súdu v Košiciach.

Odsúdený na svojej námietke zaujatosti počas výsluchu pred súdom trval a podobne

ako v písomnom podaní túto relevantným spôsobom neodôvodnil. Uviedol iba to,

že namietaní sudcovia sa nejavia byť voči nemu nestrannými, a to najmä v súvislosti s jeho

viacerými odsúdeniami z minulosti.

Nakoľko je potrebné každé podanie posudzovať podľa jeho obsahu, preto námietku

odsúdeného treba považovať za návrh na odňatie a prikázanie veci inému vecne a miestne

príslušnému súdu.

2

Krajský súd v Košiciach predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spis

Okresného súdu Košice I, sp. zn. , spolu s vyjadreniami sudcov Krajského súdu

v Košiciach vo veci, sp. zn. , na rozhodnutie o námietke zaujatosti odsúdeného

J. Z. voči všetkým sudcom Krajského súdu v Košiciach.

Sudcovia Krajského súdu v Košiciach sa k námietke zaujatosti, ktorú v zmysle praxe

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa obsahu treba považovať aj za návrh na odňatie

a prikázanie veci, písomne vyjadrili tak, že sa vo veci necítia byť zaujatí, odsúdeného

nepoznajú, resp. v minulosti konali v jeho veciach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najbližšie spoločne nadriadený súd preskúmal

spis vzťahujúci sa na prerokúvanú trestnú vec a zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky

na odňatie trestnej veci obžalovaného Krajskému súdu v Košiciach.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť príslušnému súdu odňatá

a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní veci rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie nadriadený.

Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv.

„delegáciu“ musia byt dané doležíte dôvody.

Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia

na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu,

vyplývajúceho z článku 48 ods. , že „nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva

obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,

kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia podmienok § 23 ods. 1

Vzhľadom na výnimočnosť takého postupu, treba nimi rozumieť dôvody, ktoré

v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania

prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná, a to najmä spravodlivé prejednanie veci

v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom

3

na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybností a zásadu prednostného a urýchleného

vybavovania väzobných veci.

Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie treba zahrnúť najmä prípady vylúčenia všetkých

sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho

istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu

k obžalovanému je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,

väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode iného

vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu

konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov štátu). Za dôležité

dôvody v zmysle citovaného zákonnému ustanovenia treba podľa ustálenej súdnej praxe

považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať

vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých

sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce tento postup vo vzájomnej súvislosti.

A pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991 číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím , s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva

to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 1 , podľa ktorého „nikoho

nemožno odňať je ho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon“.

Pre zákonnú zmenu príslušností súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak

závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu

neodňateľnosti vecí zákonnému sudcovi.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti

4

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,

k obhajcovi. Zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v trestnom konaní.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody

vzniku pochybnosti o nezaujatosti toho - ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich preukázania

je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto nepatria

obžalovaným uvádzané dôvody, a treba zdôrazniť, že jeho námietka zaujatosti nebola riadne

zdôvodnená.

Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1

treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám

poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené

jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám

uvedeným v cit. ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo

nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka sú najmä strany trestného konania.

Z dôvodov uvedených v možno pritom rozhodnúť len o vylúčení

sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.

I keď zákon v ust. spája vylúčenie sudcov z prejednania

a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy ak možno

mať, čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale sa musí

javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)].

Nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje

výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (č.l. 48 ods. 1).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci

len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Z obsahu predloženého procesného spisu a odsúdeným podaného návrhu na odňatie

a prikázanie veci najvyšší súd nezistil žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť trestná

vec v zmysle podaného návrhu odňatá Krajskému súdu v Košiciach, pričom svoju prieskumnú

povinnosť zameral na skutočností rozhodujúce pre rozhodnutie o otázke odňatia a prikázania

veci.

Krajský súd v Košiciach je príslušný na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného proti

uzneseniu Okresného súdu Košice I. Krajský súd v Košiciach správne predložil vec

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o tejto námietke, nakoľko

až po rozhodnutí najvyššieho súdu môže ďalej konať o sťažnosti odsúdeného.

Námietka zaujatosti sudcov Krajského súdu v Košiciach sa má týkať ich predpojatosti

bez bližšej špecifikácie a podozrenia odsúdeného o pochybnosti o nezaujatosti senátu tohto

súdu, preto nemôžu samé o sebe odôvodňovať postup podľa

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru,

že zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci inému vecne príslušnému súdu splnené

neboli, a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 19. augusta 2014

JUDr. Emil B dž o ch , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Richard Bureš

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová