Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
79c/391986.3d3960.pdf
PDF · 143.97 KB
No categories available
4Ndt/13/2014
N a j v y š š í s ú d 4 Ndt 13/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Richarda Bureša,
v trestnej veci proti odsúdenému J. Z. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák.
na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2014 o námietke zaujatosti proti sudcom Krajského
súdu v Košiciach, takto
rozhodol:
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec odsúdeného J. Z., sp. zn. 4Tos 42/2014,
sa neodníma Krajskému súdu v Košiciach.
O d ô v o d n e n i e
Krajskému súdu v Košiciach bol predložený spis Okresného súdu Košice I
na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného, proti uzneseniu, č. k. 8Pp 199/06-91, z 9. júla 2014
o nevylúčení sa predsedu senátu a prísediacich z rozhodovania vo veci výkonu zvyšku trestu
odňatia slobody, pričom na tomto verejnom zasadnutí predseda senátu oboznámil vznesenie
námietky zaujatosti voči nemu, jeho prísediacim a všetkým sudcom okresných súdov
sídliacim v Košiciach ako aj voči všetkým sudcom Krajského súdu v Košiciach.
Odsúdený na svojej námietke zaujatosti počas výsluchu pred súdom trval a podobne
ako v písomnom podaní túto relevantným spôsobom neodôvodnil. Uviedol iba to,
že namietaní sudcovia sa nejavia byť voči nemu nestrannými, a to najmä v súvislosti s jeho
viacerými odsúdeniami z minulosti.
Nakoľko je potrebné každé podanie posudzovať podľa jeho obsahu, preto námietku
odsúdeného treba považovať za návrh na odňatie a prikázanie veci inému vecne a miestne
príslušnému súdu.
Krajský súd v Košiciach predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spis
Okresného súdu Košice I, sp. zn. 8 PP 199/2006, spolu s vyjadreniami sudcov Krajského súdu
v Košiciach vo veci, sp. zn. 4Tos 42/2014, na rozhodnutie o námietke zaujatosti odsúdeného
J. Z. voči všetkým sudcom Krajského súdu v Košiciach.
Sudcovia Krajského súdu v Košiciach sa k námietke zaujatosti, ktorú v zmysle praxe
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa obsahu treba považovať aj za návrh na odňatie
a prikázanie veci, písomne vyjadrili tak, že sa vo veci necítia byť zaujatí, odsúdeného
nepoznajú, resp. v minulosti konali v jeho veciach.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najbližšie spoločne nadriadený súd preskúmal
spis vzťahujúci sa na prerokúvanú trestnú vec a zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky
na odňatie trestnej veci obžalovaného Krajskému súdu v Košiciach.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť príslušnému súdu odňatá
a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní veci rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie nadriadený.
Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv.
„delegáciu“ musia byt dané doležíte dôvody.
Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia
na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu,
vyplývajúceho z článku 48 ods. Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva
obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,
kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia podmienok § 23 ods. 1
Vzhľadom na výnimočnosť takého postupu, treba nimi rozumieť dôvody, ktoré
v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania
prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná, a to najmä spravodlivé prejednanie veci
v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybností a zásadu prednostného a urýchleného
vybavovania väzobných veci.
Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie treba zahrnúť najmä prípady vylúčenia všetkých
sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho
istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu
k obžalovanému je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,
väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode iného
vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu
konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov štátu). Za dôležité
dôvody v zmysle citovaného zákonnému ustanovenia treba podľa ustálenej súdnej praxe
považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať
vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých
sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce tento postup vo vzájomnej súvislosti.
A pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991 číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky, s účinnosťou
od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva
to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „nikoho
nemožno odňať je ho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon“.
Pre zákonnú zmenu príslušností súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec
odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak
závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu
neodňateľnosti vecí zákonnému sudcovi.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti
pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,
k obhajcovi. Zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu
činnému v trestnom konaní.
Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody
vzniku pochybnosti o nezaujatosti toho - ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich preukázania
je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto nepatria
obžalovaným uvádzané dôvody, a treba zdôrazniť, že jeho námietka zaujatosti nebola riadne
zdôvodnená.
Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1
Tr. por. treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám
poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené
jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám
uvedeným v cit. ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere
príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo
nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka sú najmä strany trestného konania.
Z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. možno pritom rozhodnúť len o vylúčení
sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.
I keď zákon v ust. § 31 ods. 1 Tr. por. spája vylúčenie sudcov z prejednania
a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy ak možno
mať, čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale sa musí
javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)].
Nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 31 ods. 1 Tr. por. predstavuje
výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (č.l. 48 ods. 1).
Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci
len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť
v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Z obsahu predloženého procesného spisu a odsúdeným podaného návrhu na odňatie
a prikázanie veci najvyšší súd nezistil žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť trestná
vec v zmysle podaného návrhu odňatá Krajskému súdu v Košiciach, pričom svoju prieskumnú
povinnosť zameral na skutočností rozhodujúce pre rozhodnutie o otázke odňatia a prikázania
veci.
Krajský súd v Košiciach je príslušný na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I. Krajský súd v Košiciach správne predložil vec
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o tejto námietke, nakoľko
až po rozhodnutí najvyššieho súdu môže ďalej konať o sťažnosti odsúdeného.
Námietka zaujatosti sudcov Krajského súdu v Košiciach sa má týkať ich predpojatosti
bez bližšej špecifikácie a podozrenia odsúdeného o pochybnosti o nezaujatosti senátu tohto
súdu, preto nemôžu samé o sebe odôvodňovať postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru,
že zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci inému vecne príslušnému súdu splnené
neboli, a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 19. augusta 2014
JUDr. Emil B dž o ch , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Richard Bureš
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová