Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
daf/434865.77ebe1.pdf
PDF · 111.21 KB
No categories available
3Tdo/41/2014
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 41/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr Igora Burgera
a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí konanom
19. augusta 2014 v Bratislave v trestnej veci obvineného Bc. I. M. pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák.
a iné, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 3T 165/2011, o dovolaní, ktoré
v prospech obvineného s jeho výslovným písomným súhlasom podal jeho otec
prostredníctvom obhajcu JUDr. E. V., advokáta vo Z., proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 10. októbra 2012, sp. zn. 4To 82/12, v spojení s rozsudkom Okresného
súdu Zvolen z 22. júna 2012, sp. zn. 3T 165/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie podané v prospech obvineného Bc. I. M.
sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 22. júna 2012, sp. zn. 3T 165/2011, bol
obvinený Bc. I. M. uznaný za vinného z prečinu ublíţenia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. a prečinu neposkytnutia
pomoci podľa § 178 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe
1/
dňa 9. apríla 2011 v čase o 04.55 hod. viedol ako vodič OMV zn. Alfa Romea,
ev. č. D. v obci D., okres D., po miestnej komunikácii v smere od D. - sídlisko
na D. pod vplyvom 2,08 g/kg alkoholu v dychu, pričom v dôsledku neprispôsobenia
rýchlosti jazdy svojím schopnostiam, stavu a povahe vozovky a vlastnostiam vozidla
sa dostal do smerovej nestability, zišiel mimo vozovku vľavo, kde preletel
cez regulačný kanál a narazil do trávnatého porastu s následným prevrátením vozidla
cez strechu, kde vozidlo zastavilo, čím spolujazdcovi na prednom sedadle L. O., nar.
X., bytom D. spôsobil zranenia – otras mozgu stredného stupňa, zlomeninu lebečnej
klenby, sagitálnu zlomeninu prednej steny čeľuste a klinovej kosti vpravo, zlomeninu
predného oblúka V. krčného stavca, zlomeninu V. hrudníkového stavca, zlomeninu
VI. hrudného stavca, zlomeninu VII. hrudného stavca, zlomeninu tŕňového výbeţku
VI. hrudného stavca, rozdrvenie miechy v úrovni V. hrudného stavca, zlomeninu l.
aţ V. rebra vpravo, zlomeninu II. a III. záprstnej kostičky s posunom vpravo,
rozdrvenie pravých pľúc, poúrazové krvácanie do hrudníka vpravo, roztrhnutie
pečene, pomliaţdenie pravej obličky, pomliaţdenie steny brucha vpravo,
tracheostómiu, šok ťaţkého stupňa, prederavenie dvanástnika vredom s dobou
liečenia a PN od 9. apríla 2011 do súčasnosti, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 2
písm. c/ a § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení,
2/
dňa 9. apríla 2011 v čase o 04.55 hod v obci D., okres D. na miestnej
komunikácii v ľavotočivej zákrute v blízkosti amfiteátra spôsobil ako vodič OMV
Alfa Romeo, ev. č. D. dopravnú nehodu, pri ktorej spolujazdcovi L. O., nar. X.
bytom D., spôsobil zranenia s dobou liečenia a PN od 9. apríla 2011 do súčasnosti,
po dopravnej nehode ho s ďalším spolujazdcom M. M. nar. X. bytom D., ktorý nebol
zranený, vytiahli z vozidla, potrebnú pomoc mu však neposkytli, ponechali
ho na mieste nehody a z miesta odišli bez privolania pomoci.
Za to mu bol podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 4, § 41
ods. 1 Tr. zák. uloţený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní tridsať mesiacov
nepodmienečne.
Na výkon tohto trestu zaradil súd obvineného Bc. M. podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu súd uloţil trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na päť rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvinenému uloţil povinnosť nahradiť poškodenému: D.,
IČO: X. škodu vo výške 30 749,26 €.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného L. O., nar. X., bytom D., odkázal
s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci o odvolaní obvineného Bc. I. M.
uznesením z 10. októbra 2012, sp. zn. 4To 82/12, podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného
zamietol.
Otec obvineného, s výslovným písomným súhlasom obvineného, prostredníctvom
obhajcu JUDr. E. V., advokáta vo Z. podal proti uvedenému uzneseniu krajského súdu
v spojení s rozsudkom prvostupňového súdu Zvolen dovolanie v prospech obvineného
Bc. M..
Uvádza v ňom, ţe dôvodom podania dovolania je ustanovenie § 371 ods. 1 písm. g/
Tr. por., keďţe podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutia sú zaloţené na dôkazoch, ktoré
neboli vykonané zákonným spôsobom. Naplnenie ďalšieho dovolacieho dôvodu, konkrétne
ustanoveniu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. vidí v nesprávnom právnom posúdení predmetného
skutku.
Znaleckému posudku z odboru zdravotníctva vytýka neúplnosť. Hoci mechanizmus
zranení uvedený v tomto posudku nemá oporu v dokazovaní, výsluch znalca navrhnutý
obhajobou v prípravnom konaní bol zamietnutý v rozpore s ustanovením § 145 ods. 4 Tr. por.
Išlo o podstatný dôkaz, ktorý mal byť vykonaný zákonným spôsobom – výsluchom znalca
za prítomnosti obhajoby, aby bolo moţné znalcovi poloţiť otázky vyplývajúce z vykonaných
dôkazov a nie v hypotetickej polohe. Podľa názoru dovolateľa je potrebné, aby východiská
k tomuto posudku boli jasne a vecne označené, a to aj poţadovaným posudkom z odboru
cestnej dopravy. Ten by stanovil východiská pre zdravotnícky posudok, najmä z pohľadu
priebehu nehody a umiestnenia osôb vo vozidle.
O spracovanie takého znaleckého posudku poţiadal obvinený cestou matky dňa
16. mája 2013 Ústav súdneho inţinierstva v Ţiline. Tejto poţiadavke nebolo vyhovené, lebo
podľa k dovolaniu priloţenej písomnej odpovede ústavu, v spisovom materiály nie sú také
technické podklady, na základe ktorých by bolo moţné ustáliť, kto bol vodičom počas
nehodového deja.
Z uvedeného dovolateľ vyvodzuje záver, ţe v trestnom spise nie je dostatočne
a spoľahlivo zadokumentované, ţe vozidlo viedol obvinený Bc. I. M.. Pochybnosti
do prípadu vnášajú aj listiny o zázname informačných a technických prostriedkov. Súd bol
povinný sa s týmto dôkazom zákonne vysporiadať, ale tak neurobil, a preto vec nesprávne
právne posúdil. Aj zo samotného posudku znalca z odboru traumatológie vyplýva, ţe zranenia
hrudníka a ostatných častí tela nasvedčujú pôsobeniu volantu pri náraze vozidla do prekáţky.
Obvinený tak v prípravnom konaní ako i v neskorších štádiách poukazoval na to,
ţe si v dôsledku straty vedomia nepamätá udalosti pred nehodou, ani počas nej. Pamätá sa,
ţe sa snaţil privolať taxisluţbu za účelom odvozu domov. To by potom vylučovalo snahu
viesť vozidlo pod vplyvom alkoholu.
Pre správne právne posúdenie prípadu bolo potrebné precízne zadováţiť podklady
pre činnosť znalca z odboru dopravy k pohybu auta a osôb v ňom, čo by podľa dovolateľa
bolo moţné len z posúdenia zranení poškodeného vzhľadom na predmety a prekáţky
do ktorých pri havárii narazil. Východiskom mal byť precízny posudok z odboru
zdravotníctva.
Dovolateľ sa preto domáha zrušenia „označeného rozhodnutia“ a vrátenia veci
odvolaciemu súdu na nové konanie a rozhodnutie.
K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen.
Zistený skutkový stav povaţuje za preukázaný vykonaným dokazovaním. Poukázal
na skutočnosť, ţe obvinený Bc. I. M., okrem znaleckých posudkov je usvedčený z trestnej
činnosti výpoveďami poškodeného L. O., svedka M. M. a čiastočne aj výpoveďou svedka
J. L.. Títo svedkovia ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli,
ţe motorové vozidlo v čase dopravnej nehody viedol obvinený Bc. M.. Vyjadrenie Ústavu
súdneho inţinierstva Ţilinskej univerzity v Ţiline zo dňa 27. mája 2012 tento záver nijakým
spôsobom nespochybňuje.
Vzhľadom na tieto skutočnosti prokurátor navrhol, aby dovolací súd na neverejnom
zasadnutí predmetné dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe
podaného dovolania zistil, ţe je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané osobou
oprávnenou s výslovným písomným súhlasom obvineného (§ 369 ods. 5 Tr. por.), za splnenia
podmienok uvedených v § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a mieste, kde moţno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.).
Súčasne ale zistil, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom
zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. ani podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Dovolací súd konštatuje, ţe obsah dovolania vo svojej podstate tvoria opakované
obhajobné tvrdenia obvineného Bc. I. M. uplatnené uţ v priebehu doterajšieho konania,
vrátane konania odvolacieho. Dopĺňajú ho úvahy obvineného o priebehu skutku, ktoré
vyúsťujú do inej aţ fiktívnej interpretácie tých dôkazov, na ktorých je zaloţený výrok o vine.
V súvislosti s uplatneným dôvodom dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
dovolací súd uvádza, ţe tento dovolací dôvod sa týka nesprávnej aplikácie zákonných znakov
skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový stav. Z dikcie, ktorá je obsahom
dôvodu „pod písmenom i“ vyplýva, ţe dovolací súd je zisteným skutkovým stavom (rozumej
zisteným súdmi niţšieho stupňa) viazaný. Táto viazanosť platí ale len za predpokladu,
ţe tkzv. skutková veta obsiahnutá vo výrokovej časti rozsudku obsahuje vyjadrenia všetkých
skutkových okolností, ktoré vyţaduje pouţitá právna kvalifikácia skutku. Poukazom
na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je moţné
vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Z uvedeného je zrejmé, ţe dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúţi
k revízii skutkových zistení urobených súdom prvého a druhého stupňa. Dovolací súd preto
nie je moţné chápať ako tretiu inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutia súdu druhého
stupňa.
V konkrétnostiach k jednotlivým dovolacím námietkam obvineného najvyšší súd
uvádza nasledovné:
Podľa ustanovenia § 145 ods. 4 Tr. por. v prípravnom konaní moţno upustiť
od výsluchu znalca, ak policajt alebo prokurátor nemá o spoľahlivosti a úplnosti podaného
posudku pochybnosti.
V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na to, ţe obhajoba v prípravnom konaní navrhla
výsluch znalca z odboru zdravotníctva (MUDr. C.), aby mu poloţila otázky vyplývajúce
z vykonaného dokazovania, čo ale bolo nedôvodne zamietnuté, hoci mechanizmus zranení
uvedený v posudku podľa názoru dovolateľa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Táto námietka dovolateľa je spochybnená skutočnosťou, ţe výsluch tohto znalca
sa následne uskutočnil na hlavnom pojednávaní, pričom tak obvinený ako aj jeho obhajca
nevyuţili moţnosť takéto otázky znalcovi poloţiť. Naopak, na prítomného znalca nemali
ţiadne otázky (hlavné pojednávanie dňa 20. apríla 2012).
Tvrdenie dovolateľa obsiahnuté v tretej časti dovolania, ţe „aj zo samotného posudku
znalca z odboru traumatológie vyplýva, ţe zranenia hrudníka a ostatných častí tela (rozumej
poškodeného) nasvedčujú pôsobeniu volantu pri náraze vozidla do prekáţky, patrí
do kategórie tvrdení typu „ţelanie je otcom myšlienky“. V znaleckom posudku takéto
konštatovanie nie je a neobsahuje ho ani ţiaden z vykonaných dôkazov. Obdobnú povahu má
aj dovolateľovo poukázanie „na listiny o zázname informačných a technických prostriedkov“,
z prepisov ktorých majú vyplývať „váţne pochybnosti o predpoklade súdu, ţe obvinený
viedol vozidlo a nebol to niekto iný“.
S obhajobným tvrdením obvineného o strate vedomia a výpadku pamäte na čas
dopravnej nehody sa prvostupňový súd vysporiadal v rozsudku (str. 250 spisu).
Pokiaľ ide o poţiadavku obvineného na potrebu vyhotovenia znaleckého posudku
z odboru cestnej dopravy ako východiska pre konečné ustálenie kto viedol predmetné
motorové vozidlo v kritickom čase, ani táto dovolacia námietka nie je dôvodná. Odhliadnuc
od jasného vyjadrenia – písomnej odpovede Ústavu súdneho inţinierstva v Ţiline o absencii
technických podkladov pre takéto posúdenie, z odôvodnenia rozhodnutí oboch niţších súdov
je zrejmé, na základe ktorých zákonným spôsobom vykonaných dôkazoch urobili logicky
presvedčivé závery aj v tom, kto viedol predmetné motorové vozidlo v kritickej dobe.
Keďţe dovolací súd nezistil, ţe by napadnuté rozhodnutie bolo zaloţené na nezákonne
vykonaných dôkazoch a nemal pochybnosti ani o správnej právnej aplikácii príslušných
ustanovení Trestného zákona na ustálený skutkový stav, konštatujúc neexistenciu
dovolateľom uvádzaných dovolacích dôvodov, podané dovolanie na neverejnom zasadnutí
podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 19. augusta 2014
JUDr. Igor B u r g e r , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová