Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1068 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (1073)ca1/393439.9d9ed5.pdf
PDF · 96.18 KB
No categories available
4Cdo/223/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 223/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO:
X., zastúpenej F., S., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú
koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na
Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 9 C 112/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 18. decembra 2013 sp. zn. 9 Co 616/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Ružomberok žaloby,
ktorými sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). V žalobách medziiným
uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom
Okresný súd Ružomberok, preto jeho sudcovia nemôžu dané veci prejednať a rozhodnúť.
Vzhľadom na to žiadala, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní týchto vecí inému súdu
toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).
Rozsudkom z 2. mája 2013, sp. zn. 9 C 112/2012, Okresný súd Ružomberok žalobu
v celom rozsahu zamietol a žalovanej náhradu trov konania titulom hotových výdavkov
nepriznal.
Na odvolanie žalobkyne Okresný súd Ružomberok uznesením zo 6. novembra 2013,
č.k. 9 C 112/2012-109, uložil žalobkyni uhradiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 Eur
podľa položky 7a/ Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Uvedené uznesenie okresného súdu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie
napadla žalobkyňa ďalším odvolaním, o ktorom Krajský súd v Žiline rozhodol uznesením
z 18. decembra 2013, sp. zn. 9 Co 616/2013, tak, že ho ako vecne správne potvrdil.
Potvrdzujúce uznesenie krajského súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom
žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že sa jej postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatie možnosti konať pred súdom videla v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené
v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací
súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Prípustnosť dovolania žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,
len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ a g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
V dovolaní výslovne namietala existenciu vady uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p.,
t.j. že sa jej postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom odňatie, ktoré videla
v prekvapivom rozhodnutí odvolacieho súdu.
Pokiaľ žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací
súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(napr. sp. zn. 7 Cdo 102/2011, 2 Cdo 226/2011, 5 Cdo 46/2011). Odňatie možnosti konať
pred súdom, ktoré bolo spôsobené tzv. prekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa
judikatúry najvyššieho súdu nastane vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie ,,nečakane“
založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté
právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde.
V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočnosti,
ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil a účastník
v odvolacom konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa.
V prejednávanej veci o takýto prípad odlišného právneho názoru odvolacieho súdu
od prvostupňového súdu jednoznačne nejde. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
vyplýva, že tento sa stotožnil s podstatou právnej argumentácie súdu prvého stupňa a zároveň
sa vyporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne. Jeho odôvodenie neobsahuje žiadne
právne argumenty, ku ktorým by žalobkyňa nemala možnosť sa v konaní vyjadriť.
Vada konania namietaná žalobkyňou, ktorá má spočívať v prekvapivom rozhodnutí
odvolacieho súdu, je zjavne nedôvodná a nenáležitá.
Vychádzajúc z odôvodnenia tejto vady je zrejmé, že dovolateľka ňou v skutočnosti
namieta nesprávnu aplikáciu položky č. 7a/ Sadzobníka tvrdiac, že v zmysle tejto položky
sa súdny poplatok vyrubuje za žalobu a nie za podané odvolanie. Namietala teda nesprávne
právne posúdenie veci v tejto otázke, ktorým by sa však dovolací súd mohol zaoberať
len vtedy, ak by dovolanie bolo prípustné. V tejto súvislosti treba podotknúť, že nesprávne
právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je relevantným dovolacím dôvodom,
avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.) nezakladá (súčasne)
aj prípustnosť dovolania. Teda aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľky boli
opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné odmietol, bez
toho, aby sa zaoberal správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v dovolacom konaní jej žiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. augusta 2014
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová