Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/58/2013

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: N&EN s.r.o., so sídlom

Boľská 166, Kráľovský Chlmec, IČO 43 967 132, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného z 9. marca 2012, č. 9818301/1/393885/2012, o odvolaniach žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -82 zo 6. februára 2013 a proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. -110 z 20. mája 2013, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -82 zo 6. februára 2013

z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

č. k.7S/80/2012-110 z 20. mája 2013 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -82 zo 6. februára 2013

Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom č. k. -82

zo 6.2.2013 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

pôvodne označeného žalovaného - Daňového riaditeľstva SR, z 9.3.2012,

č. 9818301/1/393885/2012.

2

Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca

prostredníctvom jeho právnej zástupkyne JUDr. Martiny Gombosovej.

JUDr. Martina Gombosová prípisom zo dňa 14.6.2013 oznámila Krajskému súdu

v Košiciach ukončenie právneho zastúpenia žalobcu na základe dohody o zániku plných mocí

a skončení zastupovania v súdnych konaniach, v ktorej dohode uviedla aj spisovú značku

predmetnej veci. Predmetný prípis bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte

len „NS SR“ alebo „najvyšší súd“) predložený dňa 17.7.2013.

Žalobca po uvedenom zániku plnomocenstva nepredložil súdu novú plnú moc, ktorou

by splnomocnil iného advokáta k zastúpeniu v predmetnej veci.

Podľa žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické

vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí

vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie

rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane

nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej

pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu,

poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu

a doplnkovej ochrany.

Vzhľadom k tomu, že na základe vyššie uvedenej dohody došlo k zániku

plnomocenstva, ktorým žalobca splnomocnil advokátku JUDr. Martinu Gombosovú

na zastupovanie v predmetnej veci a žalobca súdu nepredložil novú plnú moc, ktorou

by poveril iného advokáta za zastupovanie v tejto veci, pričom v zmysle ide

o povinné zastúpenie advokátom, pokiaľ nemá sám právnické vzdelanie, najvyšší súd

uznesením sp. zn. , z 5. júna 2014 vyzval konateľku žalobcu D.,

„aby v lehote 15 dní doručila Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky plnú moc, ktorou

splnomocňuje advokáta na zastupovanie v konaní o jeho žalobe, ktorou sa domáha

preskúmania zákonnosti rozhodnutia pôvodne označeného žalovaného – Daňového

riaditeľstva SR zo dňa 9.3.2012, č. 9818301/1/393885/2012 z dôvodu, že jeho právna

zástupkyňa JUDr. Martina Gombosová oznámila prípisom zo dňa 14.6.2013 NS SR ukončenie

právneho zastúpenia a v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

3

poriadku v zmysle musí byť žalobca zastúpený advokátom, pokiaľ nemá sám

právnické vzdelanie, počas celého konania“.

Súčasne ju poučil, že pokiaľ v určenej lehote 15 dní nepredloží plnomocenstvo

o zastúpení advokátom, najvyšší súd odvolacie konanie zastaví v zmysle

v spojení s

Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že konateľka žalobcu v stanovenej lehote a ani

do rozhodnutia odvolacieho súdu plnomocenstvo pre advokáta nepredložila.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť

predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie

súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený

podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu

je prípustné.

Podľa veta tretia proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ), skúmajúc

splnenie procesných podmienok, za existencie ktorých môže prebehnúť odvolacie konanie,

zistil, že tieto zákonné podmienky zo strany žalobcu do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu,

splnené neboli. Konateľka žalobcu D. totiž napriek kvalifikovanej výzve zo strany

odvolacieho súdu, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk dňa 24. júla 2014 požadované

plnomocenstvo pre advokáta nepredložila.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie

konanie postupom podľa zastavil.

4

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s a s použitím

vety prvej , spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

II. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -110 z 20. mája 2013

Uznesením č. k. -110 z 20. mája 2013 Krajský súd v Košiciach žalobcovi

nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 138

ods. 1, 2 tým, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od súdnych

poplatkov. Poukázal na skutočnosť, že ak by nepriaznivá finančná situácia žalobcu,

v dôsledku skutočností, ktorých pôvod je v podnikaní a ktoré s podnikaním súvisia, bola

dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov, znamenalo by to prenesenie časti rizika

spojeného s podnikaním na štát, čo je neprípustné. Krajský súd uviedol, že žalobca

nepredložil súdu žiadne dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností, teda že by jeho

pomery odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Zdôraznil, že tieto

dôkazy žalobca na písomnú výzvu súdu v stanovenej 10 dňovej lehote nepredložil.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v lehote ustanovenej zákonom odvolanie

a žiadal, aby ho NS SR zmenil a oslobodenie od súdnych poplatkov mu v celom rozsahu

priznal. Odvolanie odôvodnil ust. a , nakoľko prvostupňový súd

neúplne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil.

Majúc jednoznačne za to, rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

ako aj rozhodnutie správcu dane ako prvostupňového orgánu, sú nezákonné poukázal na to,

že patrí do skupiny spoločností personálne spojených s p. M., z ktorého dôvodu sú tieto

spoločnosti účastníkmi niekoľko desiatok (až stovák) súdnych sporov, keď podanými

žalobami napadli nezákonnosť postupu ako aj rozhodnutí daňových úradov, pričom ani jedna

z vyššie uvedených súdnych vecí podľa informácií, ktorými disponuje žalobca, nebola

právoplatne ukončená v neprospech týchto subjektov. Takto podľa žalobcu nejde o zjavne

neúspešné uplatnenie práva. Poukázal tiež na to, že s ohľadom na neprimerané zaťaženie

spoločností spojených s p. M. zo strany daňových úradov, pokračovanie v daňových

kontrolách zo strany správcu dane, nerešpektujúcich rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach,

nezákonné zadržiavanie finančných prostriedkov patriacich spoločnostiam spojených s p. M.

zo strany daňových úradov, blokovaním majetku a v neposlednom rade aj z dôvodu

5

negatívnej medializácie veci zo strany štátnych orgánov (nerešpektujúcich prezumpciu

neviny), spoločnosti spojené s p. M. (teda aj žalobca) nemôžu vykonávať žiadnu

podnikateľskú činnosť. Z týchto dôvodov sa spoločnosti dostali do finančnej tiesne a žalobca

nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou, s ktorou by mohol voľne disponovať. Taktiež

žalobca nemá žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok relevantnej hodnoty, ktorý by bolo

možné speňažiť a s ktorým môže disponovať.

Žalobca nesúhlasil s odôvodnením krajského súdu, že tieto okolnosti sú pre posúdenie

žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov irelevantné, nakoľko práve tieto okolnosti

vytvárajú situáciu, ktorá znemožňuje žalobcovi (cez pomery žalobcu obmedzujúce vykonávať

podnikateľskú činnosť a nakladať s majetkom a finančnými prostriedkami) súdny poplatok

uhradiť, t. j. pomery žalobcu oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú. Súdom vyrubená

povinnosť uhradiť súdny poplatok žalobcovi prakticky znemožňuje domáhať sa ochrany

svojich práv súdnou cestou (žalobca nemá finančné prostriedky na ich úhradu), ktoré

predstavuje jeho právo zaručené . Súhlasil síce, že výška

súdneho poplatku nepredstavuje príliš vysokú čiastku, ale pre žalobcu je aj táto suma

v súčasnosti vysoká, spoločnosti personálne spojené s p. M. sú účastníkmi množstiev súdnych

sporov, a tak celková výška súdnych poplatkov, ktorými sú tieto spoločnosti zaťažené

predstavuje sumy až niekoľko desiatok tisíc eur. Domáhať sa súdnou cestou zrušenia

rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky pritom predstavuje jedinú zákonnú

cestu, ktorou si žalobca môže uplatniť právo na svoju ochranu v danej veci.

Nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu, že žalobca je podnikateľom

a došlo by tým k preneseniu podnikateľského rizika z podnikateľa na štát (čo je hlavným

argumentom, pre ktorý súd žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal) nemá

podľa žalobcu oporu ani v súčasnej právnej praxi (aj praxi Krajského súdu v Košiciach) a nie

je v súlade s judikatúrou NS SR. Poukázal pritom na rozsudok NS SR sp. zn. ,

a z 30. júla 2009, v zmysle ktorého:

„Ustanovenie oprávňuje súd na návrh účastníka priznať

mu celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov. Predpokladom pre takéto

rozhodnutie je skutočnosť, že to pomery účastníka odôvodňujú, a že nejde o svojvoľné alebo

zrejme bezúspešné uplatňovanie, alebo bránenie práva. Zákon stanovuje rovnaké kritériá pre

všetkých účastníkov bez rozlišovania, či ide o fyzickú, alebo právnickú osobu a podnikateľa,

alebo nepodnikateľa. Zamietnutie návrhu obchodnej spoločnosti s odôvodnením, že by sa tým

prenášalo podnikateľské riziko na štát, nemá oporu v zákone. Pri priznaní oslobodenia

6

fyzickej osobe sú rozhodujúce najmä majetkové pomery, pričom súd neskúma, či si prípadne

svoju situáciu nezavinil sám a priznanie oslobodenia by sa rovnako mohlo považovať

za nespravodlivé zvýhodnenie oproti inému účastníkovi.“

Žalobca taktiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k.

-135, ktorým priznal žalobcovi – podnikateľovi oslobodenie od súdnych

poplatkov, z obdobných dôvodov ako uviedol žalobca. Taktiež nesúhlasil s tvrdením

krajského súdu, že nepreukázal ním tvrdené skutočnosti. Krajský súd má vedomosť

o desiatkach a stovkách podaných žalôb spoločnosťami personálne spojenými s p. M. práve

na Krajský súd v Košiciach. Krajský súd má taktiež vedomosť o množstve úspešných

súdnych rozhodnutí (v prospech spoločností spojených s p. M.). Okrem toho tvrdil, že ho súd

nevyzval na doplnenie žiadnych dôkazov, nevykonal žiadne dokazovanie a bez ďalšieho vec

rozhodol v neprospech žalobcu, čo žalobca považuje za postup, ktorý je v rozpore so

zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) v spojení

s veta prvá ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov

a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu ( v spojení s veta

prvá ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa veta prvá

a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech.

Krajský súd výzvou č. k. – 96 z 21.3. 2013 uložil žalobcovi, aby v lehote

10 dní zaplatil súdny poplatok za odvolacie konanie v sume 66 eur podľa položky č. 10

písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov - prílohy o súdnych poplatkoch

a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“).

Žalobca následne podaním doručeným krajskému súdu 4. apríla 2013, požiadal

o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa pre nepriaznivú finančnú a majetkovú

situáciu. K návrhu nepripojil žiadne doklady preukazujúce jeho tvrdenia, uvedené v návrhu

na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vzhľadom k tomu krajský súd žalobcu výzvou z 11. apríla 2013 (č. l. 108) vyzval, aby

podanie doplnil a v lehote 10 dní doručil súdu riadne vyplnené tlačivo pre dokladovanie

pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych

7

poplatkov s tým, že toto tlačivo krajský súd žalobcovi zaslal. Výzva bola žalobcovi doručená

17. apríla 2013.

Do vydania napadnutého rozhodnutia prvostupňovému súdu nebolo doručené nielen

riadne a pravdivo vyplnené tlačivo, ale nebol mu predložený ani žiaden dôkaz na posúdenie

dôvodnosti žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa poplatková povinnosť vzniká podaním

návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,

ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti

oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd

inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené

pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Zákonodarca v citovanom ustanovení pripúšťa

možnosť čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom

priznania oslobodenia od súdnych poplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka

konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich v majetkových, sociálnych, finančných a pod.

pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne

preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie

práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych

poplatkov v každom prípade individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť každého

konania.

Účelom ustanovenia je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové

a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie

8

oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou

je nepriaznivá finančná, resp. majetková situácia a druhou skutočnosť, že nejde o svojvoľné

alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda quasi pravdepodobnosť

úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa). V prípade fyzických osôb sa prihliada

aj na osobné a rodinné pomery. Vychádzajúc, ako z jazykového výkladu uvedeného

zákonného ustanovenia, tak i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho

konania, deklarovanou taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje

medzi subjektmi podnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti preto

súd hodnotí z hľadiska splnenia uvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností,

preukázaných žiadateľom.

O oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd

rozhoduje na návrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy,

deklarujúce jeho majetkové pomery.

V prejednávanej veci žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov pre

nepriaznivú finančnú a majetkovú situáciu, ktorú bližšie odôvodnil v zásade skutočnosťami,

ktoré zopakoval aj vo svojom odvolaní. K návrhu nepripojil žiadne doklady preukazujúce

jeho tvrdenia.

Najvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vyhodnotil postup krajského

súdu ako bezchybný a úplne v súlade s , , ako aj právami na súdnu a inú

právnu ochranu garantovanými .

Krajský súd v prejednávanej veci vykonal zisťovanie majetkových pomerov žalobcu,

ktoré je potrebné nielen tvrdiť, ale ich aj preukázať. Neprihliadal na skutočnosť, že žalobca

je podnikateľským subjektom ako na hlavný dôvod nepriznania oslobodenia od súdnych

poplatkov, a už vôbec túto skutočnosť osebe nehodnotil ako dôvod pre nepriznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov.

Podľa netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu

z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku

Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

9

Podľa vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu,

ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva,

o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých

otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy

potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Majetkové pomery žalobcu nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe

alebo známe súdu z jeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie

je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom

potrebným na zistenie skutkového stavu. Je preto výlučne na žalobcovi, aby svoje tvrdenie

o nepriaznivých pomeroch sám preukázal, na čo slúži, okrem iných aj tlačivo, ktoré

mu krajský súd doručil a ktoré je tiež dostupné na internete.

Keďže žalobca nepredložil žiadne doklady preukazujúce jeho tvrdenie o nepriaznivej

situácii, krajský súd, logicky nemohol vykonať akékoľvek dokazovanie v tomto smere. Preto

bolo správne jeho rozhodnutie nepriznať žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov

z dôvodu, že nepreukázal svoje tvrdenia o nepriaznivosti finančných a majetkových pomerov.

na rozdiel od o správnom konaní

(správny poriadok) neobsahuje osobitnú úpravu čestného vyhlásenia. Najvyšší súd

ho vyhodnotil ako bežný dôkazný prostriedok v súlade s a a dospel

k záveru, že nie je možné mať na jeho základe za preukázané skutočnosti v ňom tvrdené.

Najmä, čestné vyhlásenie predložené žalobcom opäť len obsahuje tvrdenia uvedené v jeho

predchádzajúcich podaniach bez toho, aby žalobca prejavil akúkoľvek snahu o ich

preukázanie. V tunajšej veci napríklad mohol minimálne doručiť súdu žiadosti adresované

príslušným orgánom (daňové úrady, orgány činné v trestnom konaní, obchodný register a i.),

o ktorých uvádza, že na ne adresáti nereagovali. Rovnako tak nemožno ako argument pre

oslobodenie od súdnych poplatkov použiť tvrdenie nesplnenia si zákonnej povinnosti podať

daňové priznanie. Je navyše len ťažko uveriteľné, že podnikateľský subjekt nemá vedené

účtovníctvo tak, aby v prípade nepredvídateľnej udalosti nemal k dispozícii aspoň kópie

podkladov (faktúry, hlásenia, priznania a i.).

10

Následne nemožno prihliadať na počet súdnych konaní, ktorých je žalobca

účastníkom, respektíve na úspešnosť iných spoločností nachádzajúcich sa v obdobnej situácii

ako žalobca v súdnych konaniach proti Finančnému riaditeľstvo Slovenskej republiky.

Bez riadneho preukázania finančných a majetkových pomerov táto skutočnosť osebe nemôže

odôvodniť iné než zamietavé rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

krajského súdu podľa 250ja ods. 3 veta druhá a potvrdil, pretože

krajský súd vo veci rozhodol po vecnej i právnej stránke správne a jeho postup pri

rozhodovaní o návrhu žalobcu na oslobodenie od súdneho poplatku maximálne rešpektoval

a chránil práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. augusta 2014

JUDr. Alena Adamcová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ing. Dagmar Lojová