Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6ECdo/71/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, v mene ktorej koná ako

konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému M. D., bývajúcemu v

S., o vymoženie 142,40 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod

sp. zn. , o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v

Prešove z 28. júna 2013 sp. zn. takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 4 290 Sk (142,40 EUR)

s príslušenstvom v zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej

len „Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica

z 13. marca 2004 č. N 1312/2004, NZ 22151/2004.

2

Exekučný súd uznesením z 8. augusta 2012 č. k. -48 exekúciu zastavil

a rozhodol o náhrade trov exekúcie. Zastavenie exekúcie odôvodnil nespôsobilosťou notárskej

zápisnice byť exekučným titulom, keďže splnomocnenie, ktorým povinný ako dlžník dal

advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi oprávnenie na spísanie notárskej zápisnice ako

exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska

zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia resp. pre exekúciu na celý

jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a príslušenstva, je neplatné. Poukázal

na rozpor záujmov medzi zastupovaným (povinný) a zastupujúcim (Mgr. Kušnír).

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací

súd“) uznesením z 28. júna 2013 sp. zn. uznesenie exekučného súdu potvrdil,

zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania a náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Potvrdenie uznesenia o zastavení exekúcie odôvodnil jeho vecnou správnosťou

poukazujúc na to, že vzhľadom na rozpor záujmov medzi zastupovaným (povinný)

a zastupujúcim (Mgr. Kušnír) plnomocenstvo udelené v zmluve označenému advokátovi

na spísanie notárskej zápisnice nebolo platné.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie i dovolanie.

Odvolaním napadla výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a dovolaním napadla

potvrdzujúci výrok. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie

exekučného súdu zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími

dôvodmi uvedenými v ustanovení , a Dovolací dôvod podľa

konkretizovala vadami konania podľa , a

(t. j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, a že účastníkom

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby

dovolací súd konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad v dovolaní

špecifikovaných prejudiciálnych otázok.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa najprv zaoberal odvolaním oprávnenej,

pričom dospel k záveru, že na prejednanie tohto opravného prostriedku nie je splnená

podmienka jeho funkčnej príslušnosti. Z ustanovenia vyplýva, že Najvyšší

súd Slovenskej republiky je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré

smerujú proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa. Rozhodnutie

krajského súdu, ktorým bol zamietnutý návrh oprávnenej na prerušenie konania, vydané

v odvolacom konaní, však nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale

je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Konanie o odvolaní proti takému

rozhodnutiu bolo preto potrebné pre nedostatok podmienky funkčnej príslušnosti zastaviť.

II. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1

) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) skúmal

či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania.

Ustanovenie (ktoré v spojení s primerane

platí aj pre dovolacie konanie) ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie vtedy, ak rozhodol, že

požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej

zmluvy, t. j. ak dospel k záveru, že je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý

je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť

jednotný výklad komunitárneho práva, ak prichádza do úvahy jeho aplikácia v prejednávanej

veci.

K otázke povinnosti vnútroštátneho súdneho orgánu predložiť predbežnú otázku

Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

sa na základe predbežnej otázky položenej Corte suprema Cassazione vyjadril Súdny dvor

Európskej únie v rozsudku CILFIT, C – 283/81 publikovanom v Zbierke rozhodnutí Súdneho

dvora EÚ (ECR), str. 3415. V tomto rozhodnutí uviedol, že „článok 177 tretí odsek Zmluvy

EHS (teraz čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) sa má vykladať v tom zmysle, že súd

proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva,

je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom položí otázka týkajúca

sa práva Spoločenstva s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, že položená otázka nie je

relevantná alebo Súdny dvor už podal výklad sporného ustanovenia Spoločenstva alebo že

správne uplatnenie práva Spoločenstva je také jednoznačné, že neexistujú o tom rozumné

pochybnosti, pričom existenciu tejto možnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva

Spoločenstva, osobitných ťažkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej

judikatúry v rámci Spoločenstva“.

V preskúmavanej veci dovolateľka navrhla predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie

prejudiciálne otázky: 1. či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať

aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým

dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,

4

teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej

príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy

a 2. či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie

vnútroštátneho súdu, ktoré s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej

pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Podľa názoru dovolacieho súdu ani jedna z vyššie uvedených prejudiciálnych otázok

nevyžaduje výklad Súdnym dvorom Európskej únie. Predmetné otázky nie sú v predmetnej

veci relevantné, pretože sa netýkajú výkladu komunitárneho práva, ale v prípade otázky č. 1

ide o posúdenie neprijateľnosti konkrétnej podmienky (splnomocnenia na spísanie notárskej

zápisnice) dohodnutej v zmluve o úvere medzi oprávnenou a povinným, a v prípade otázky

č. 2 o posúdenie súladu rozhodnutia vnútroštátneho súdu s komunitárnym právom. Dovolací

súd preto návrh dovolateľky na prerušenie konania za účelom predloženia prejudiciálnych

otázok zamietol.

III. V ďalšom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či oprávnenou podané

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a 239

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania odôvodňovala v prvom rade tým, že

v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/

). Uvedenú vadu konania však nevyvodzovala z toho, že súdy vôbec nemali konať

a rozhodovať. Ich právomoc konať v exekučnom konaní nepopierala. Vyčítala im iba to, že

bez zákonom zvereného oprávnenia v exekučnom konaní skúmali súlad exekučného titulu

s hmotným právom. V skutočnosti tak namietala, že rozhodnutia súdov spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci. Námietka nedostatku právomoci súdov preto nebola

dôvodná.

Dovolacie námietky o vadách konania spočívajúcich v prekážke právoplatne

rozhodnutej veci, resp. v prekážke začatého konania, boli zjavne nedôvodné a nenáležité.

Vychádzajúc z odôvodnenia týchto vád je zrejmé, že dovolateľka aj v prípade týchto vád

v skutočnosti namietala nesprávnu aplikáciu a interpretáciu príslušných ustanovení

Exekučného poriadku exekučným, aj odvolacím súdom, teda nesprávne právne posúdenie

veci.

Dôvodná nebola ani dovolacia námietka o odňatí možnosti oprávnenej konať pred

súdom, ku ktorému malo dôjsť rozhodnutím o zastavení exekúcie. O vadu konania

spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom v zmysle ide

predovšetkým vtedy, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť uplatňovať

6

procesné práva, ktoré mu priznáva platná právna úprava. K odňatiu možnosti konať pred

súdom môže dôjsť nielen nesprávnym postupom súdu, ale aj jeho nesprávnym procesným

rozhodnutím, v dôsledku ktorého konanie končí. Takýmto rozhodnutím môže byť

aj rozhodnutie o zastavení exekúcie, ak preň neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

Nesprávnym rozhodnutím o zastavení exekúcie by sa oprávnenej ako účastníčke exekučného

konania v konečnom dôsledku odopieralo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia,

čo by sa rovnalo odmietnutiu spravodlivosti. Otázka správnosti takéhoto rozhodnutia však

nevyhnutne vyžadovala zaujať stanovisko aj k právnym záverom súdov v exekučnom konaní.

Dovolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci odvolací a i exekučný súd

správne posúdili splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie.

Pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označila za exekučný titul notársku

zápisnicu, bol exekučný súd oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekučného

konania (exekúcie) riešiť otázku, či bola notárska zápisnica spísaná v súlade so zákonom

a či nastali podmienky jej spôsobilosti byť exekučným titulom.

S dôvodmi, pre ktoré exekučný i odvolací súd považovali notársku zápisnicu

za nespôsobilý exekučný titul pre jej rozpor zo zákonom (pre neplatnosť plnomocenstva

udeleného na jej spísanie), sa dovolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach

na ne poukazuje. Len na doplnenie uvádza, že notárska zápisnica odporovala zákonu

aj z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným na spísanie notárskej zápisnice advokátovi

Mgr. Tomášovi Kušnírovi bolo podmienkou pre poskytnutie úveru dohodnutou v zmluve

o úvere, pričom išlo o neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku. Táto neplatnosť bola

daná tým, že nešlo o individuálnu zmluvnú podmienku (plnomocenstvo bolo súčasťou, resp.

obsahom formulárovej – predtlačenej – zmluvy), a že táto podmienka zjavne spôsobovala

nevyváženosť v obsahu právneho vzťahu z úverovej zmluvy v neprospech povinného ako

spotrebiteľa. Oprávnená si touto podmienkou zabezpečila dosiahnutie rýchleho exekučného

titulu prostredníctvom menovaného advokáta, ktorého sama určila povinnému v predtlači

zmluvy o úvere.

Správnym rozhodnutím o zastavení exekúcie preto nebola oprávnenej odňatá možnosť

konať pred súdom.

Aj odôvodnenie rozhodnutí oboch súdov možno považovať za dostatočné. Podľa

názoru dovolacieho súdu odvolací súd dovolaním napadnuté uznesenie riadne a postačujúco

odôvodnil. V spojení s odôvodnením obsiahnutým v uznesení exekučného súdu je z neho

zrejmé, z akých skutočností vyvodil záver o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako

exekučného titulu.

K odňatiu možnosti oprávnenej konať pred súdom nedošlo ani údajným porušením

zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada

znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami

a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie – či už protistranou alebo

na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo

dôkaz mohol vyžiadať – a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J.,

Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck,

2012, s. 740). Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka vydaného Vedou,

vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Bratislava 2011 (2. zv), kontradiktórnosť

je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho

procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť

najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla

v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr.

so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred

nimi.

Ak za porušenie zásady kontradiktórnosti by mal byť považovaný aj procesný postup

exekučného súdu spočívajúci v tom, že neoboznámil účastníkov exekučného konania

so svojím stanoviskom o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, (týkajúcej sa udelenia

plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice), potom podľa názoru dovolacieho súdu,

za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie

odvolanie, treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávnenej vyjadriť svoje

námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu a k právnym záverom v podanom

odvolaní (porovnaj aj stanovisko pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

PLz. zo 7. mája 2014). Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného

nedostatku inak než zrušením rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci

na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí

by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým

by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp

racionality.

V preskúmavanej veci oprávnená možnosť podať odvolanie proti uzneseniu

exekučného súdu o zastavení exekúcie aj využila a v podanom opravnom prostriedku

vyjadrila, okrem iného, aj svoj nesúhlas s právnymi závermi exekučného súdu o neplatnosti

niektorých častí úverovej zmluvy.

K odňatiu možnosti oprávnenej konať pred exekučným súdom nedošlo ani tým, že

exekučný súd nevytýčil vo veci pojednávanie. Včlenenie takejto povinnosti do zákona

č. bolo dôsledkom zjavnej chyby zákonodarcu, čoho dôkazom je dôvodová

správa k tomuto zákonu a následné odstránenie tejto povinnosti novelou Exekučného

poriadku.

Keďže prípustnosť dovolania oprávnenej nemožno vyvodiť z ustanovení

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej dovolanie odmietol podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1

písm. c/ (s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané

dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože povinnému v súvislosti s odvolacím

a dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2014

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková