Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/294/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ P. K., bytom W., 2/ A.,

bytom K., 3/ G., bytom K.K., 4/ A., bytom K., všetci zastúpení JUDr. P., advokátom v N.,

proti žalovanému K., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného JUDr. H., advokátkou v B.,

o zaplatenie 21.530,95 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod

sp. zn. , pôvodne 32 Ro 1963/2012, o dovolaní žalobcov proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 26. marca 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcov o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 22. januára 2013, č.k. -50

odmietol odpor žalovaného proti platobnému rozkazu s poukazom na ustanovenie § 174

ods. 3 písm. c/ , keď dospel k záveru, že odpor bol podaný neoprávnenou osobou.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že odpor proti platobnému rozkazu žalovaný podal

prostredníctvom advokáta Mgr. R., bez doloženia plnej moci na zastupovanie v tomto konaní.

Výzvu na odstránenie uvedeného nedostatku prevzal žalovaný 3. decembra 2012, v ktorej bol

upozornený na dôsledok neodstránenia vytknutej vady, avšak ani do rozhodnutia súdu táto

vada konania nebola odstránená. Súd preto odmietol odpor proti platobnému rozkazu ako

podaný neoprávnenou osobou.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného uznesením z 26. marca 2013 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne,

keď odpor podaný advokátom odmietol podľa ako podaný

2

neoprávnenou osobou, keďže ani po výzve na odstránenie vady podania a po poučení

o následkoch jej neodstránenia, plná moc na zastupovanie nebola súdu predložená. Vzhľadom

k tomu, že v rámci odvolacieho konania skôr, ako odvolací súd rozhodol o odvolaní

žalovaného, tento doložil do spisu plnú moc na zastupovanie udelenú 20. novembra 2011

Mgr. R., preto odvolací súd dospel k záveru, že tento nedostatok bol odstránený a napadnuté

uznesenie bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia, ktorí navrhli

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmeniť a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením , Namietali,

že odpor voči platobnému rozkazu nebol doložený originálnym splnomocnením na právne

zastupovanie a odporca na výzvu súdu nereagoval napriek tomu, že išlo o odstrániteľný

nedostatok podmienky konania. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď odmietol

odpor ako podaný neoprávnenou osobou. Žalovaný 22. januára 2013 odvolal plnú moc

udelenú pôvodne Mgr. S. a na svoje zastupovanie splnomocnil advokátku JUDr. H., ktorá

podala proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie, ktoré doplnil podaním Mgr. R. podaním

zo 6. marca 2013, keď na základe plnej moci z 25. februára 2013 ho žalovaný znovu

splnomocnil na svoje zastupovanie. Doplnenie odvolania bolo podľa názoru dovolateľov

podané po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty, kedy dôvody odvolania už nebolo možné

dopĺňať a odvolanie podané JUDr. H. zo 7. februára 2013 nie je odôvodnené tak, ako to

vyžaduje zákon v zmysle , pretože v ňom neuvádza relevantný dôvod

odvolania. Podľa názoru dovolateľa, odvolací súd mal správne napadnuté uznesenie, ktorým

bol odpor žalovaného odmietnutý, ako vecne správny potvrdiť.

Žalovaný vyjadrenie k dovolaniu žalobcov nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

3

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo zrušené

uznesenie súdu prvého stupňa), je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny

poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,

ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

4

nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolateľmi

nebola namietaná a dovolacím súdom nebola v konaní ani zistená.

Dovolatelia namietajú, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení

veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/, c/

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci

je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), dovolateľmi vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis

a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

žalobcov nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobcov ako neprípustné podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

voči žalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2014

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová