Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/297/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne D.., so sídlom

v M., zastúpenej J., advokátom so sídlom v M., proti žalovanému P., s miestom podnikania v

M., zastúpenému J., advokátkou so sídlom v M., o zaplatenie 5 451,07 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Žiline označeným uznesením zmenil uznesenie Okresného súdu Martin

z 10. januára 2013 č. k. -386 tak, že uložil žalobkyni uhradiť Slovenskej

republike trovy konania vo výške 672,48 Eur na účet Okresného súdu Martin a žalovanému

uhradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 358,77 Eur na účet Okresného súdu

Martin. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade bola žalobkyňa úspešná v konaní

vo výške 17 387,- Sk (577,14 Eur). Okresný súd však prehliadol, že v rozsudku odvolacieho

súdu bol konštatovaný úspech žalobkyne i čo do sumy 25 000,- Sk, ohľadne ktorej síce vzala

návrh späť, avšak stalo sa to z dôvodu, že v konaní sp. zn. došlo k započítaniu

predmetnej pohľadávky s pohľadávkou žalovaného, t. j. k zastaveniu konania ohľadne tejto

sumy došlo z viny žalovaného. Preto bolo potrebné i pomer úspechu a neúspechu účastníkov

odvíjať od tejto skutočnosti, v nadväznosti na čo krajský súd úspech žalobkyne

v percentuálnom vyjadrení ustálil na 34,79 % a neúspech na 65,21 %. Preto povinnosť

účastníkov na náhradu trov štátu rozdelil podľa pomeru ich úspechu tak ako uviedol

vo výrokovej časti.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie

prvostupňového súdu zmenil tak, že nie je povinná platiť trovy preddavkované štátom,

prípadne aby obe rozhodnutia zrušil a vyslovil právny názor, že nemá takúto povinnosť.

Namietala, že jej súdy svojím postupom odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ tým, že vydali prekvapivé rozhodnutia až po skončení konania vo veci samej

a že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Uviedla, že jej bolo odňaté právo

konať pred súdom i tým, že nebola vyzvaná na preukázanie podmienok oslobodenia

od súdnych poplatkov. Ďalej namietala vadu podľa , ktorá mala

spočívať v tom, že odvolací súd rozhodoval v nesprávnom zložení, keďže podľa jeho názoru

mal v predmetnej veci rozhodovať obchodný senát.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho

spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa zrušiť, prípadne zmeniť a priznať mu náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

podané dovolanie z hľadiska jeho prípustnosti a dospel k záveru, že v danej veci

nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Ide totiž o uznesenie o trovách konania a teda prípustnosť je vylúčená priamo zo zákona

ustanovením

Dovolací súd z úradnej povinnosti preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk

uvedených v Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však

existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovala dovolateľka a ktorá

mala spočívať v odňatí jej možnosti konať pred súdom tým, že uznesenie odvolacieho súdu

nebolo dostatočne odôvodnené.

Odvolací súd sa dostatočne vysporiadal s otázkou náhrady trov konania štátu, najmä

prečo nemožno prihliadať na údajné oslobodenie žalobkyne od súdnych poplatkov, o ktoré

žalobkyňa napokon ani vôbec nepožiadala, ani nezdokumentovala skutočnosti, ktoré

by to odôvodňovali. Uviedol, že trovy štátu rozdelil medzi účastníkov podľa miery ich

úspechu resp. neúspechu v konaní, tento pomer aj špecifikoval a vysvetlil vyčíslenie náhrady

trov konania štátu. Podľa názoru dovolacieho súdu uznesenie odvolacieho súdu tak spĺňa

požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle

Pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie uznesenia správnosť právnych

záverov, ktoré sú obsahom tohto odôvodnenia, nie je právne relevantné, lebo prípadne

nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá.

Pokiaľ žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia prvostupňového súdu,

dovolací súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napríklad

sp. zn. , , ). Odňatie možnosti konať pred

súdom, ktoré bolo spôsobené tzv. prekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa

judikatúry najvyššieho súdu nastane vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“

založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté

právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde.

V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností,

ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil a účastník

v odvolacom konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne

posúdenie veci súdom prvého stupňa. V prejednávanej veci videla dovolateľka prekvapivosť

rozhodnutia v tom, že bolo o náhrade trov konania štátu rozhodnuté až po právoplatnom

skončení veci. Táto skutočnosť však v zmysle vyššie uvedeného prekvapivosť rozhodnutia

nezakladá. Týka sa vecnej správnosti rozhodnutia, resp. postupu súdov v základnom konaní.

Vecnou správnosťou rozhodnutia, by sa dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie

bolo prípustné.

S prihliadnutím na skutočnosť, že súdy rozhodovali o trovách štátu, teda o obsahu

procesnoprávneho vzťahu vzniknutého v konaní medzi štátom a účastníkmi konania a že

o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu (§ 151 ods. 6 O. s. p), nie je podľa názoru

dovolacieho súdu procesný postup súdov v základnom konaní, spočívajúci v rozhodnutí

o trovách štátu až po právoplatnom rozhodnutí vo veci, bez ďalšieho v rozpore so zásadou

spravodlivej ochrany práv všetkých subjektov zúčastnených na občianskom súdnom konaní.

Zjavne nedôvodnou bola aj námietka dovolateľky, že odvolací súd rozhodoval

v nesprávnom zložení (vada podľa ), keďže podľa jej mienky mal

rozhodovať vo veci obchodnoprávny senát. Vo veci samej totiž súdy rozhodovali o nárokoch

zo zmluvy o nájme, ktorá je upravená v a je typickým

občianskoprávnym vzťahom. Povaha účastníkov, v tomto prípade podnikateľov, nie je

určujúca. Táto vec bola ako občianskoprávna prejednávaná na súde prvého stupňa,

vo všetkých odvolacích konaniach i v predchádzajúcom dovolacom konaní, ktoré sa viedlo

na Najvyššom súde SR. Nikdy doposiaľ údajné nesprávne zloženie súdu dovolateľka

nenamietala, preto táto jej námietka je zjavne účelová. V napadnutom rozhodnutí bola vec

prejednaná občianskoprávnym senátom v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Žiline

na rok 2013 časť II, bod 1.2, písm. A. Dovolací súd napokon len pre informáciu uvádza, že

ani samotné prejednanie obchodnoprávnej veci (ak by o takú vec išlo) občianskoprávnym

senátom nemôže spôsobiť vadu konania v zmysle (pozri rozhodnutie

R 99/1999).

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa

v spojení s ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať

správnosťou uznesenia odvolacieho súdu aj z hľadiska správneho právneho posúdenia veci.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalovaného pozostávajúce z odmeny jeho právneho

zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu nepovažoval z účelné na bránenie práva. Žalovaný žiadal

v súlade so žalobkyňou zmenu, resp. zrušenie napadnutých rozhodnutí, hoci sám dovolanie

nepodal.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2014

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková