Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c8b/392231.8199ae.pdf
PDF · 102.63 KB
No categories available
6Cdo/297/2013
Najvyšší súd 6 Cdo 297/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne D.., so sídlom
v M., zastúpenej J., advokátom so sídlom v M., proti žalovanému P., s miestom podnikania v
M., zastúpenému J., advokátkou so sídlom v M., o zaplatenie 5 451,07 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 19 C 39/2002, o dovolaní žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2013 sp. zn. 9 Co 240/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Žiline označeným uznesením zmenil uznesenie Okresného súdu Martin
z 10. januára 2013 č. k. 19 C 39/2002-386 tak, že uložil žalobkyni uhradiť Slovenskej
republike trovy konania vo výške 672,48 Eur na účet Okresného súdu Martin a žalovanému
uhradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 358,77 Eur na účet Okresného súdu
Martin. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade bola žalobkyňa úspešná v konaní
vo výške 17 387,- Sk (577,14 Eur). Okresný súd však prehliadol, že v rozsudku odvolacieho
súdu bol konštatovaný úspech žalobkyne i čo do sumy 25 000,- Sk, ohľadne ktorej síce vzala
návrh späť, avšak stalo sa to z dôvodu, že v konaní sp. zn. 8 C 390/2000 došlo k započítaniu
predmetnej pohľadávky s pohľadávkou žalovaného, t. j. k zastaveniu konania ohľadne tejto
sumy došlo z viny žalovaného. Preto bolo potrebné i pomer úspechu a neúspechu účastníkov
odvíjať od tejto skutočnosti, v nadväznosti na čo krajský súd úspech žalobkyne
v percentuálnom vyjadrení ustálil na 34,79 % a neúspech na 65,21 %. Preto povinnosť
účastníkov na náhradu trov štátu rozdelil podľa pomeru ich úspechu tak ako uviedol
vo výrokovej časti.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie
prvostupňového súdu zmenil tak, že nie je povinná platiť trovy preddavkované štátom,
prípadne aby obe rozhodnutia zrušil a vyslovil právny názor, že nemá takúto povinnosť.
Namietala, že jej súdy svojím postupom odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O. s. p. tým, že vydali prekvapivé rozhodnutia až po skončení konania vo veci samej
a že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Uviedla, že jej bolo odňaté právo
konať pred súdom i tým, že nebola vyzvaná na preukázanie podmienok oslobodenia
od súdnych poplatkov. Ďalej namietala vadu podľa § 237 písm. g/ O. s. p., ktorá mala
spočívať v tom, že odvolací súd rozhodoval v nesprávnom zložení, keďže podľa jeho názoru
mal v predmetnej veci rozhodovať obchodný senát.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho
spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa zrušiť, prípadne zmeniť a priznať mu náhradu trov
dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) preskúmal
podané dovolanie z hľadiska jeho prípustnosti a dospel k záveru, že v danej veci
nie je prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O. s. p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 239 O. s. p. neprichádza do úvahy.
Ide totiž o uznesenie o trovách konania a teda prípustnosť je vylúčená priamo zo zákona
ustanovením § 239 ods. 3 O. s. p.
Dovolací súd z úradnej povinnosti preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk
uvedených v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo
bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však
existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovala dovolateľka a ktorá
mala spočívať v odňatí jej možnosti konať pred súdom tým, že uznesenie odvolacieho súdu
nebolo dostatočne odôvodnené.
Odvolací súd sa dostatočne vysporiadal s otázkou náhrady trov konania štátu, najmä
prečo nemožno prihliadať na údajné oslobodenie žalobkyne od súdnych poplatkov, o ktoré
žalobkyňa napokon ani vôbec nepožiadala, ani nezdokumentovala skutočnosti, ktoré
by to odôvodňovali. Uviedol, že trovy štátu rozdelil medzi účastníkov podľa miery ich
úspechu resp. neúspechu v konaní, tento pomer aj špecifikoval a vysvetlil vyčíslenie náhrady
trov konania štátu. Podľa názoru dovolacieho súdu uznesenie odvolacieho súdu tak spĺňa
požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p.
Pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie uznesenia správnosť právnych
záverov, ktoré sú obsahom tohto odôvodnenia, nie je právne relevantné, lebo prípadne
nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá.
Pokiaľ žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia prvostupňového súdu,
dovolací súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napríklad
sp. zn. 7 Cdo 102/2011, 2 Cdo 226/2011, 5 Cdo 46/2011). Odňatie možnosti konať pred
súdom, ktoré bolo spôsobené tzv. prekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa
judikatúry najvyššieho súdu nastane vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“
založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté
právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde.
V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností,
ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil a účastník
v odvolacom konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa. V prejednávanej veci videla dovolateľka prekvapivosť
rozhodnutia v tom, že bolo o náhrade trov konania štátu rozhodnuté až po právoplatnom
skončení veci. Táto skutočnosť však v zmysle vyššie uvedeného prekvapivosť rozhodnutia
nezakladá. Týka sa vecnej správnosti rozhodnutia, resp. postupu súdov v základnom konaní.
Vecnou správnosťou rozhodnutia, by sa dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie
bolo prípustné.
S prihliadnutím na skutočnosť, že súdy rozhodovali o trovách štátu, teda o obsahu
procesnoprávneho vzťahu vzniknutého v konaní medzi štátom a účastníkmi konania a že
o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu (§ 151 ods. 6 O. s. p), nie je podľa názoru
dovolacieho súdu procesný postup súdov v základnom konaní, spočívajúci v rozhodnutí
o trovách štátu až po právoplatnom rozhodnutí vo veci, bez ďalšieho v rozpore so zásadou
spravodlivej ochrany práv všetkých subjektov zúčastnených na občianskom súdnom konaní.
Zjavne nedôvodnou bola aj námietka dovolateľky, že odvolací súd rozhodoval
v nesprávnom zložení (vada podľa § 237 písm. g/ O. s. p.), keďže podľa jej mienky mal
rozhodovať vo veci obchodnoprávny senát. Vo veci samej totiž súdy rozhodovali o nárokoch
zo zmluvy o nájme, ktorá je upravená v Občianskom zákonníku a je typickým
občianskoprávnym vzťahom. Povaha účastníkov, v tomto prípade podnikateľov, nie je
určujúca. Táto vec bola ako občianskoprávna prejednávaná na súde prvého stupňa,
vo všetkých odvolacích konaniach i v predchádzajúcom dovolacom konaní, ktoré sa viedlo
na Najvyššom súde SR. Nikdy doposiaľ údajné nesprávne zloženie súdu dovolateľka
nenamietala, preto táto jej námietka je zjavne účelová. V napadnutom rozhodnutí bola vec
prejednaná občianskoprávnym senátom v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Žiline
na rok 2013 časť II, bod 1.2, písm. A. Dovolací súd napokon len pre informáciu uvádza, že
ani samotné prejednanie obchodnoprávnej veci (ak by o takú vec išlo) občianskoprávnym
senátom nemôže spôsobiť vadu konania v zmysle § 237 písm. g/ O. s. p. (pozri rozhodnutie
R 99/1999).
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať
správnosťou uznesenia odvolacieho súdu aj z hľadiska správneho právneho posúdenia veci.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalovaného pozostávajúce z odmeny jeho právneho
zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu nepovažoval z účelné na bránenie práva. Žalovaný žiadal
v súlade so žalobkyňou zmenu, resp. zrušenie napadnutých rozhodnutí, hoci sám dovolanie
nepodal.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. augusta 2014
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková