Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/193/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, v mene ktorej koná

ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej A. D., bývajúcej

v M., o vymoženie 157,33 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod

sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25.

septembra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 157,33 eur s príslušenstvom v zmysle

ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)

na základe exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica z 15. februára 2004,

č. k. N 513/2004, NZ 12728/2004.

Exekučný súd uznesením z 12. decembra 2011, č. k. -40 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Vo výroku rozhodnutia uviedol, že o trovách súdneho

exekútora rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Svoje

rozhodnutie vo veci samej odôvodnil nespôsobilosťou notárskej zápisnice byť exekučným

2

titulom, keďže splnomocnenie, ktorým povinná ako dlžník dala advokátovi Mgr. Tomášovi

Kušnírovi oprávnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,

t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala

vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia resp. pre exekúciu na celý jej majetok

do výšky vzniknutej pohľadávky a príslušenstva, je neplatné.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením

z 25. septembra 2012, sp. zn. potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho

napadnutej časti, t.j. vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku o zastavení

exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolací súd vecnou správnosťou rozhodnutia súdu

prvého stupňa, stotožnil sa i s jeho dôvodmi, poukazujúc na to, že vzhľadom na predtlačený

formulár zmluvy povinná nemohla zasiahnuť do jej obsahu a nemohla ovplyvniť ani výber

svojho zástupcu, preto plnomocenstvo udelené v zmluve označenému advokátovi na spísanie

notárskej zápisnice nebolo platné. Odvolacie námietky oprávnenej považoval za nedôvodné.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie a po uplynutí

lehoty na podania dovolania, dovolanie doplnila o ďalšiu právnu argumentáciu. Navrhla,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil

exekučnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými

v ustanovení . písm. a/, a (ďalej

len „“). Dovolací dôvod podľa konkretizovala vadami

konania podľa , , a (t. j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa už prv začalo konanie, že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom a že súd bol nesprávne obsadený). Zároveň navrhla, aby dovolací súd konanie

prerušil a požiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných

prejudiciálnych otázok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) skúmal, či je dôvodný

jej návrh na prerušenie dovolacieho konania.

Ustanovenie (ktoré v spojení s primerane

platí aj pre dovolacie konanie) ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie vtedy, ak rozhodol,

3

že požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa

medzinárodnej zmluvy, t. j. ak dospel k záveru, že je potrebné podať výklad komunitárneho

práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Zmyslom riešenia predbežnej otázky

je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ak prichádza do úvahy jeho aplikácia

v prejednávanej veci.

K otázke povinnosti vnútroštátneho súdneho orgánu predložiť predbežnú otázku

Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

sa na základe predbežnej otázky položenej Corte suprema Cassazione vyjadril Súdny dvor

Európskej únie v rozsudku CILFIT, C – 283/81 publikovanom v Zbierke rozhodnutí Súdneho

dvora EÚ (ECR), str. 3415. V tomto rozhodnutí uviedol, že „článok 177 tretí odsek Zmluvy

EHS (teraz čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) sa má vykladať v tom zmysle, že súd

proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva,

je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom položí otázka týkajúca

sa práva Spoločenstva s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, že položená otázka nie

je relevantná alebo Súdny dvor už podal výklad sporného ustanovenia Spoločenstva alebo

že správne uplatnenie práva Spoločenstva je také jednoznačné, že neexistujú o tom rozumné

pochybnosti, pričom existenciu tejto možnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva

Spoločenstva, osobitných ťažkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej

judikatúry v rámci Spoločenstva“.

V preskúmavanej veci dovolateľka navrhla predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie

prejudiciálne otázky: 1. či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať

aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým

dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,

teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky

a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto

zmluvy a 2. či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také

rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni

vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Podľa názoru dovolacieho súdu ani jedna z vyššie uvedených prejudiciálnych otázok

nevyžaduje výklad Súdnym dvorom Európskej únie. Predmetné otázky nie sú v predmetnej

veci relevantné, pretože sa netýkajú výkladu komunitárneho práva, ale v prípade otázky

4

č. 1 ide o posúdenie neprijateľnosti konkrétnej podmienky (splnomocnenia na spísanie

notárskej zápisnice) dohodnutej v zmluve o úvere medzi oprávnenou a povinnou, a v prípade

otázky č. 2 o posúdenie súladu rozhodnutia vnútroštátneho súdu s komunitárnym právom.

Dovolací súd preto návrh dovolateľky na prerušenie konania za účelom predloženia

prejudiciálnych otázok zamietol.

V ďalšom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“)

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či oprávnenou

podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

5

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania odôvodňovala v prvom rade tým,

že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/

). Uvedenú vadu konania však nevyvodzovala z toho, že súdy vôbec nemali konať

a rozhodovať. Ich právomoc konať v exekučnom konaní nepopierala. Vyčítala im iba to,

že bez zákonom zvereného oprávnenia v exekučnom konaní skúmali súlad exekučného titulu

s hmotným právom. V skutočnosti tak namietala, že rozhodnutia súdov spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci. Námietka nedostatku právomoci súdov preto nebola

dôvodná.

Dovolacie námietky o vadách konania spočívajúcich v prekážke právoplatne

rozhodnutej veci, boli zjavne nedôvodné a nenáležité. Vychádzajúc z odôvodnenia týchto vád

je zrejmé, že dovolateľka aj v prípade týchto vád v skutočnosti namietala nesprávnu aplikáciu

a interpretáciu príslušných ustanovení Exekučného poriadku exekučným, aj odvolacím

súdom, teda nesprávne právne posúdenie veci.

Dôvodná nebola ani dovolacia námietka o odňatí možnosti oprávnenej konať

pred súdom, ku ktorému malo dôjsť rozhodnutím o zastavení exekúcie. O vadu konania

spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom v zmysle

ide predovšetkým vtedy, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

uplatňovať procesné práva, ktoré mu priznáva platná právna úprava. K odňatiu možnosti

konať pred súdom môže dôjsť nielen nesprávnym postupom súdu, ale aj jeho nesprávnym

procesným rozhodnutím, v dôsledku ktorého konanie končí. Takýmto rozhodnutím môže

byť aj rozhodnutie o zastavení exekúcie, ak preň neboli splnené zákonom stanovené

podmienky. Nesprávnym rozhodnutím o zastavení exekúcie by sa oprávnenej ako účastníčke

exekučného konania v konečnom dôsledku odopieralo právo na výkon vykonateľného

rozhodnutia, čo by sa rovnalo odmietnutiu spravodlivosti. Otázka správnosti takéhoto

6

rozhodnutia však nevyhnutne vyžadovala zaujať stanovisko aj k právnym záverom súdov

v exekučnom konaní.

Dovolací sú dospel k záveru, že v predmetnej veci odvolací a i exekučný súd

správne posúdili splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie.

Pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označila za exekučný titul notársku

zápisnicu, bol exekučný súd oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekučného

konania (exekúcie) riešiť otázku, či bola notárska zápisnica spísaná v súlade so zákonom

a či nastali podmienky jej spôsobilosti byť exekučným titulom.

S dôvodmi, pre ktoré exekučný i odvolací súd považovali notársku zápisnicu

za nespôsobilý exekučný titul pre jej rozpor zo zákonom (pre neplatnosť plnomocenstva

udeleného na jej spísanie), sa dovolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach

na ne poukazuje. Len na doplnenie uvádza, že notárska zápisnica odporovala zákonu

aj z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným na spísanie notárskej zápisnice advokátovi

Mgr. Tomášovi Kušnírovi bolo podmienkou pre poskytnutie úveru dohodnutou v zmluve

o úvere, pričom išlo o neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku. Táto neplatnosť

bola daná tým, že nešlo o individuálnu zmluvnú podmienku (plnomocenstvo bolo súčasťou,

resp. obsahom formulárovej – predtlačenej – zmluvy), a že táto podmienka zjavne

spôsobovala nevyváženosť v obsahu právneho vzťahu z úverovej zmluvy v neprospech

povinného ako spotrebiteľa. Oprávnená si touto podmienkou zabezpečila dosiahnutie

rýchleho exekučného titulu prostredníctvom menovaného advokáta, ktorého sama určila

povinnému v predtlači zmluvy o úvere.

Správnym rozhodnutím o zastavení exekúcie preto nebola oprávnenej odňatá možnosť

konať pred súdom.

Aj odôvodnenie rozhodnutí oboch súdov možno považovať za dostatočné. Podľa

názoru dovolacieho súdu odvolací súd dovolaním napadnuté uznesenie riadne a postačujúco

odôvodnil. V spojení s odôvodnením obsiahnutým v uznesení exekučného súdu je z neho

zrejmé, z akých skutočností vyvodil záver o nespôsobilosti notárskej zápisnice

ako exekučného titulu.

7

K odňatiu možnosti oprávnenej konať pred súdom nedošlo ani údajným porušením

zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada

znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami

a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie – či už protistranou alebo

na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo

dôkaz mohol vyžiadať – a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl,

J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck,

2012, s. 740). Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka vydaného Vedou,

vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Bratislava 2011 (2. zv), kontradiktórnosť

je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho

procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť

najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla

v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania

napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania

pred nimi.

Ak za porušenie zásady kontradiktórnosti by mal byť považovaný aj procesný postup

exekučného súdu spočívajúci v tom, že neoboznámil účastníka exekučného konania so svojím

stanoviskom k úverovej zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že platné

právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie odvolanie, treba tento

nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky

ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu

a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci

z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí odvolacieho

a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity

konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania

ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných

princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

K odňatiu možnosti konať pred súdom nedošlo ani tým, že exekučný súd rozhodol

bez nariadenia pojednávania. Ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, na ktoré

sa odvoláva dovolateľka, už bolo v čase vydania oboch rozhodnutí súdov nižších stupňov

zrušené.

V preskúmavanej veci oprávnená možnosť podať odvolanie proti uzneseniu

exekučného súdu o zastavení exekúcie aj využila a v podanom opravnom prostriedku

vyjadrila, okrem iného, aj svoj nesúhlas s právnymi závermi exekučného súdu o neplatnosti

rozhodcovskej doložky.

Dovolateľka v dovolaní ďalej namietala, že v danom prípade rozhodol nesprávne

obsadený súd v zmysle

K tejto námietke dovolateľka poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp.zn. , v zmysle ktorého zákonným sudcom vo veci začatej

pred vnútroštátnym súdom nie je len sudca určený rozvrhom práce, ale komunitárny sudca,

lebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva je súčasne

aj jeho oprávnením. Ak sa v spore v konaní pred vnútroštátnym súdom nepodieľal svojím

výkladom práva spoločenstva komunitárny sudca, hoci tento výklad bol nevyhnutný

na rozhodnutie vo veci samej, potom vnútroštátny súd bol v tejto časti konania

pred ním nesprávne obsadený.

Právne závery vyplývajúce z uvedeného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republiky nemožno na daný prípad aplikovať. Súd prvého stupňa a rovnako aj odvolací súd

neboli povinné konanie prerušiť podľa a požiadať súdny dvor

Európskej únie o výklad práva európskeho spoločenstva – komunitárneho práva. Dovolací

súd k tejto námietke oprávnenej poukazuje na svoje odôvodnenie týkajúce sa námietky

oprávnenej – návrh na prerušenie konania v zmysle dovolacím

súdom.

Keďže prípustnosť dovolania oprávnenej nemožno vyvodiť z ustanovení

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej dovolanie odmietol podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

V konaní o dovolaní vzniklo procesne úspešnej povinnej právo na náhradu trov

konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala (

v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

9

nepriznal povinnej náhradu trov tohto konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie

( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová