Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/68/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, v mene ktorej koná

ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej V. H., bývajúcej

v Ţ. o vymoženie pohľadávky oprávnenej, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod

sp. zn. , o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Ţiline z 31. januára 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie proti povinnej na vymoţenie pohľadávky oprávnenej v zmysle ustanovenia § 45

ods. 1 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe

exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica z 15. februára 2004 č.k. N 626/2004,

NZ 12841/2004.

Exekučný súd uznesením z 3. augusta 2012, č. k. -20 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a v celom rozsahu ju zastavil. Vo výroku rozhodnutia uviedol,

2

ţe o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Návrh oprávnenej na zmenu

súdneho exekútora zamietol. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil nespôsobilosťou

notárskej zápisnice byť exekučným titulom, keďţe splnomocnenie, ktorým povinná

ako dlţník dala advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi oprávnenie na spísanie notárskej

zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak,

aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia

resp. pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a príslušenstva,

je neplatné. S poukazom na to, ţe exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zatavil ju,

zamietol i návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací uznesením

z 31. januára 2013, sp. zn. potvrdil rozhodnutie exekučného súdu a návrh

oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolací súd vecnou správnosťou rozhodnutia

exekučného súdu, stotoţnil sa i s jeho dôvodmi, poukazujúc na to, ţe vzhľadom

na predtlačený formulár zmluvy povinná nemohla zasiahnuť do jej obsahu a nemohla

ovplyvniť ani výber svojho zástupcu, preto plnomocenstvo udelené v zmluve označenému

advokátovi na spísanie notárskej zápisnice nebolo platné. Odvolacie námietky oprávnenej

povaţoval za nedôvodné.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu do výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, ţe v konaní jej bola odňatá

moţnosť pred súdom konať ( ). Podľa jej názoru napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2 písm. f/ ), spočíva na zlej interpretácii a aplikácii

a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov; pričom súd ju zároveň nesprávne poučil

o nemoţnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolaním.

Z uvedených dôvodov ţiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

V súvislosti s odvolaním, ktoré oprávnená podala proti tej časti rozhodnutia

odvolacieho súdu, ktorým tento súd jej návrh na prerušenie konania zamietol, Najvyšší súd

Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môţe konať ( )

3

a dospel k záveru, ţe v predmetnej veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemoţno odstrániť.

I keď výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,

moţno z neho vyvodiť, ţe procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,

ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci

zo základných ustanovení (v prvej hlave prvej časti).

Na strane súdu k podmienkam konania patria tie, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti

ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto podmienkou je nepochybne aj funkčná

príslušnosť, z úpravy ktorej vyplýva, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať o veci

v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci predstavuje

neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský

súd v odvolacom konaní nevyhovel návrhu oprávnenej na prerušenie konania.

Podľa , účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie

aj vedľajší účastník.

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa , o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Citované zákonné ustanovenia upravujú funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky tak, ţe tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy,

ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým

predmetom odvolacieho konania sú teda len rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie krajského súdu o nevyhovení návrhu oprávnenej na prerušenie konania

vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie

prípustné. v ustanovení výslovne predpokladá

rozhodovanie odvolacieho súdu napr. aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane tých,

o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa. Odvolací súd sa pri takomto rozhodovaní nestáva

súdom prvého stupňa, ale zostáva odvolacím súdom. Napadnuté uznesenie krajského súdu

ako odvolacieho súdu teda neobsahuje (neuvádza) chybné poučenie o neprípustnosti

odvolania proti tomuto rozhodnutiu.

Oprávnená napadla predmetné uznesenie krajského súdu odvolaním, avšak funkčná

príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto opravnom

prostriedku nie je daná z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie nebolo vydané krajským súdom

ako súdom prvého stupňa, ale ako súdom odvolacím.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Podľa

ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví.

Keďţe na prejednanie odvolania podaného oprávnenou proti uzneseniu odvolacieho

súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť. V súlade s vyššie citovaným

ustanovením bolo preto potrebné konanie o tomto opravnom prostriedku zastaviť bez toho,

aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto istému uzneseniu odvolacieho súdu do výroku, ktorým odvolací súd

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa podala oprávnená dovolanie a po uplynutí lehoty

na podania dovolania, dovolanie doplnila o ďalšiu právnu argumentáciu. Navrhla, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil

exekučnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými

v ustanovení . písm. a/, a (ďalej

len „“). Dovolací dôvod podľa konkretizovala vadami

konania podľa , , a (t. j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

5

do právomoci súdov, ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa uţ prv začalo konanie, ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný a ţe účastníkom konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom).

Zároveň navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil a poţiadal Súdny dvor Európskej únie

o výklad v dovolaní špecifikovaných prejudiciálnych otázok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) skúmal, či je dôvodný

jej návrh na prerušenie dovolacieho konania.

Ustanovenie (ktoré v spojení s primerane

platí aj pre dovolacie konanie) ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie vtedy, ak rozhodol,

ţe poţiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbeţnej otázke podľa

medzinárodnej zmluvy, t. j. ak dospel k záveru, ţe je potrebné podať výklad komunitárneho

práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Zmyslom riešenia predbeţnej otázky

je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ak prichádza do úvahy jeho aplikácia

v prejednávanej veci.

K otázke povinnosti vnútroštátneho súdneho orgánu predloţiť predbeţnú otázku

Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

sa na základe predbeţnej otázky poloţenej Corte suprema Cassazione vyjadril Súdny dvor

Európskej únie v rozsudku CILFIT, C – 283/81 publikovanom v Zbierke rozhodnutí Súdneho

dvora EÚ (ECR), str. 3415. V tomto rozhodnutí uviedol, ţe „článok 177 tretí odsek Zmluvy

EHS (teraz čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) sa má vykladať v tom zmysle, ţe súd

proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva,

je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom poloţí otázka týkajúca

sa práva Spoločenstva s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, ţe poloţená otázka nie

je relevantná alebo Súdny dvor uţ podal výklad sporného ustanovenia Spoločenstva alebo

ţe správne uplatnenie práva Spoločenstva je také jednoznačné, ţe neexistujú o tom rozumné

pochybnosti, pričom existenciu tejto moţnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva

Spoločenstva, osobitných ťaţkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej

judikatúry v rámci Spoločenstva“.

6

V preskúmavanej veci dovolateľka navrhla predloţiť Súdnemu dvoru Európskej únie

prejudiciálne otázky: 1. či je moţné za neprijateľnú zmluvnú podmienku povaţovať

aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má moţnosť kedykoľvek odvolať a ktorým

dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,

teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky

a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto

zmluvy a 2. či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také

rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni

vymoţiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Podľa názoru dovolacieho súdu ani jedna z vyššie uvedených prejudiciálnych otázok

nevyţaduje výklad Súdnym dvorom Európskej únie. Predmetné otázky nie sú v predmetnej

veci relevantné, pretoţe sa netýkajú výkladu komunitárneho práva, ale v prípade otázky

č. 1 ide o posúdenie neprijateľnosti konkrétnej podmienky (splnomocnenia na spísanie

notárskej zápisnice) dohodnutej v zmluve o úvere medzi oprávnenou a povinnou, a v prípade

otázky č. 2 o posúdenie súladu rozhodnutia vnútroštátneho súdu s komunitárnym právom.

Dovolací súd preto návrh dovolateľky na prerušenie konania za účelom predloţenia

prejudiciálnych otázok zamietol.

V ďalšom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“)

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či oprávnenou

podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania odôvodňovala v prvom rade tým,

ţe v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/

). Uvedenú vadu konania však nevyvodzovala z toho, ţe súdy vôbec nemali konať

a rozhodovať. Ich právomoc konať v exekučnom konaní nepopierala. Vyčítala im iba to,

ţe bez zákonom zvereného oprávnenia v exekučnom konaní skúmali súlad exekučného titulu

s hmotným právom. V skutočnosti tak namietala, ţe rozhodnutia súdov spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci. Námietka nedostatku právomoci súdov preto nebola

dôvodná.

Dovolacie námietky o vadách konania spočívajúcich v prekáţke právoplatne

rozhodnutej veci, boli zjavne nedôvodné a nenáleţité. Vychádzajúc z odôvodnenia týchto vád

je zrejmé, ţe dovolateľka aj v prípade týchto vád v skutočnosti namietala nesprávnu aplikáciu

a interpretáciu príslušných ustanovení Exekučného poriadku exekučným, aj odvolacím

súdom, teda nesprávne právne posúdenie veci.

Konanie nie je zaťaţené ani vadou v zmysle ustanovenia , lebo

v predmetnej veci nebol zistený nedostatok návrhu na začatie konania. Exekučný súd totiţ

v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej doručenia (§ 44

Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového – hľadiska (§ 41 ods. 2

) zo strany oprávnenej ani nejde o námietku nedostatku návrhu na začatie konania

v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú oprávnená uvádza

vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov

(ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade zaloţili svoje rozhodnutia

Dôvodná nebola ani dovolacia námietka o odňatí moţnosti oprávnenej konať

pred súdom, ku ktorému malo dôjsť rozhodnutím o zastavení exekúcie. O vadu konania

spočívajúcu v odňatí moţnosti konať pred súdom v zmysle

ide predovšetkým vtedy, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

uplatňovať procesné práva, ktoré mu priznáva platná právna úprava. K odňatiu moţnosti

konať pred súdom môţe dôjsť nielen nesprávnym postupom súdu, ale aj jeho nesprávnym

procesným rozhodnutím, v dôsledku ktorého konanie končí. Takýmto rozhodnutím môţe

byť aj rozhodnutie o zastavení exekúcie, ak preň neboli splnené zákonom stanovené

podmienky. Nesprávnym rozhodnutím o zastavení exekúcie by sa oprávnenej ako účastníčke

exekučného konania v konečnom dôsledku odopieralo právo na výkon vykonateľného

rozhodnutia, čo by sa rovnalo odmietnutiu spravodlivosti. Otázka správnosti takéhoto

rozhodnutia však nevyhnutne vyţadovala zaujať stanovisko aj k právnym záverom súdov

v exekučnom konaní.

Dovolací sú dospel k záveru, ţe v predmetnej veci odvolací a i exekučný súd

správne posúdili splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie.

Pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označila za exekučný titul notársku

zápisnicu, bol exekučný súd oprávnený a zároveň povinný v kaţdom štádiu exekučného

9

konania (exekúcie) riešiť otázku, či bola notárska zápisnica spísaná v súlade so zákonom

a či nastali podmienky jej spôsobilosti byť exekučným titulom.

S dôvodmi, pre ktoré exekučný i odvolací súd povaţovali notársku zápisnicu

za nespôsobilý exekučný titul pre jej rozpor zo zákonom (pre neplatnosť plnomocenstva

udeleného na jej spísanie), sa dovolací súd v celom rozsahu stotoţňuje a v podrobnostiach

na ne poukazuje. Len na doplnenie uvádza, ţe notárska zápisnica odporovala zákonu

aj z dôvodu, ţe plnomocenstvo udelené povinnou na spísanie notárskej zápisnice advokátovi

Mgr. Tomášovi Kušnírovi bolo podmienkou pre poskytnutie úveru dohodnutou v zmluve

o úvere, pričom išlo o neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku. Táto neplatnosť

bola daná tým, ţe nešlo o individuálnu zmluvnú podmienku (plnomocenstvo bolo súčasťou,

resp. obsahom formulárovej – predtlačenej – zmluvy), a ţe táto podmienka zjavne

spôsobovala nevyváţenosť v obsahu právneho vzťahu z úverovej zmluvy v neprospech

povinného ako spotrebiteľa. Oprávnená si touto podmienkou zabezpečila dosiahnutie

rýchleho exekučného titulu prostredníctvom menovaného advokáta, ktorého sama určila

povinnému v predtlači zmluvy o úvere.

Správnym rozhodnutím o zastavení exekúcie preto nebola oprávnenej odňatá moţnosť

konať pred súdom.

Aj odôvodnenie rozhodnutí oboch súdov moţno povaţovať za dostatočné. Podľa

názoru dovolacieho súdu odvolací súd dovolaním napadnuté uznesenie riadne a postačujúco

odôvodnil. V spojení s odôvodnením obsiahnutým v uznesení exekučného súdu je z neho

zrejmé, z akých skutočností vyvodil záver o nespôsobilosti notárskej zápisnice

ako exekučného titulu.

K odňatiu moţnosti oprávnenej konať pred súdom nedošlo ani údajným porušením

zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada

znamená, ţe obom stranám konania musí byť daná moţnosť zoznámiť sa so stanoviskami

a dôkazmi predloţenými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie – či uţ protistranou alebo

na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo

dôkaz mohol vyţiadať – a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl,

J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck,

10

2012, s. 740). Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka vydaného Vedou,

vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Bratislava 2011 (2. zv), kontradiktórnosť

je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho

procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môţe líšiť

najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla

v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, ţe nezoznámenie účastníka konania

napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôţe mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania

pred nimi.

Ak za porušenie zásady kontradiktórnosti by mal byť povaţovaný aj procesný postup

exekučného súdu spočívajúci v tom, ţe neoboznámil účastníka exekučného konania so svojím

stanoviskom k úverovej zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, ţe platné

právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie odvolanie, treba tento

nedostatok povaţovať za zhojený moţnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky

ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloţeného listinného dôkazu

a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci

z nemoţnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak neţ zrušením rozhodnutí odvolacieho

a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity

konania, pretoţe zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania

ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných

princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

K odňatiu moţnosti konať pred súdom nedošlo ani tým, ţe exekučný súd rozhodol

bez nariadenia pojednávania. Ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, na ktoré

sa odvoláva dovolateľka, uţ bolo v čase vydania oboch rozhodnutí súdov niţších stupňov

zrušené.

V preskúmavanej veci oprávnená moţnosť podať odvolanie proti uzneseniu

exekučného súdu o zastavení exekúcie aj vyuţila a v podanom opravnom prostriedku

vyjadrila, okrem iného, aj svoj nesúhlas s právnymi závermi exekučného súdu o neplatnosti

rozhodcovskej doloţky.

11

Keďţe prípustnosť dovolania oprávnenej nemoţno vyvodiť z ustanovení

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, ţe sa odvolacie konanie muselo zastaviť

a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy odvolacieho konania (

v spojení s ).

V konaní o dovolaní vzniklo procesne úspešnej povinnej právo na náhradu trov

konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala (

v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

nepriznal povinnej náhradu trov týchto konaní, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 151

).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová