Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/29/2014

Identifikačné číslo spisu: 1309010618 Dátum vydania rozhodnutia: 22.08.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1309010618.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného P. K. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí 22. augusta 2014 v Bratislave dovolanie Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. novembra 2012, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 23. februára 2012, sp. zn. , boli obvinení P. K. a Y. G. uznaní za vinných z pokračovacieho prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. (v bode 1/ rozsudku) a obvinený Y. G. aj z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. (v bode 2/ rozsudku) na skutkovom základe, že

1/ P. K. a Y. G.

dňa 04.11.2006 v X. na W. ulici č. X, vykonali krádež 1 ks búracieho a vŕtacieho kladiva zn. Makyta SDS MAX v hodnote 1.493,73 € (45.000,- Sk), pričom dňa 17.11.2006 v presne nezistenom čase v X. na W. ulici č. X opätovne vykonali krádež 1 ks búracieho a vŕtacieho kladiva zn. Makyta SDS MAX v hodnote 1.403,73 € (45.000,- Sk) spolu s 1 ks vŕtačka zn. BOSS v hodnote 99,58 € (3.000,- Sk), čím spôsobili spoločnosti VTR so sídlom Bratislava, Zelinárska č. 8, krádežou škodu v celkovej výške 3.087,03 € (93.000,- Sk),

2/ Y. G. v čase o 11.30 hod. dňa 11.07.2009 v Bratislave, na Trnavskej ceste č. 41/A v hypermarkete Kaufland, počas predajnej doby odcudzil z predajnej plochy 4 ks kávy zn. Jacobs v hodnote 7,79 € a 1 ks kávy zn. Jacobs Gold v hodnote 6,69 € tým spôsobom, že uvedený tovar si schoval do ruksaku, ktorý mal pri sebe a následne bez zaplatenia uvedeného tovaru prešiel za pokladničnú zónu, kde bol zadržaný pracovníkom ochrany SBS, čím poškodenej spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. so sídlom Bratislava, Trnavská cesta č. 41/A, spôsobil škodu vo výške 14,48 €,

pričom obvinený Y. G. bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, konkrétne dňa 12.05.2009 v Bratislave, na Obchodnej ulici v predajni New Yorker odcudzil tovar spolu v hodnote 59,90 €, čím poškodenej spoločnosti New Yorker so sídlom Bratislava, Obchodná ulica č. 43-45, spôsobil škodu vo výške 59,90 €, za uvedený priestupok proti majetku mu bola uložená sankcia podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, bloková pokuta vo výške 30 € pod č. AB 323356 zo dňa 12.05.2009, právoplatné dňa 12.05.2009,

z odpisu registra trestov Slovenskej republiky vyplýva, že obvinený bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 21.09.2007, právoplatným dňa 28.04.2008, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd za to obvinenému P. K. uložil podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, obvinenému Y. G. uložil podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, pričom obaja obvinení boli na výkon uloženého trestu zaradení podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa bola poškodená strana - spoločnosť VTR so sídlom Bratislava, Zelinárska ul. č. 8, s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásil obvinený P. K. po porade s obhajcom odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 411). Obvinený Y. G. i prokurátor sa výslovne vzdali opravného prostriedku.

Včas podané odvolanie obvinený P. K. odôvodnil osobitným podaním zo 7. marca 2012 prostredníctvom svojho obhajcu.

V dôvodoch svojho odvolania (č.l. 413-415) uviedol, že ho podáva proti výroku o vine, nakoľko je nevinný, pričom spáchanie trestnej činnosti popiera od začiatku trestného stíhania. Jeho výpoveď potvrdilo i znalecké dokazovanie. V priebehu konania nebol proti nemu produkovaný žiadny dôkaz, a preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a domáhal sa oslobodenia spod obžaloby podľa

Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý na verejnom zasadnutí 8. novembra 2012 sp. zn. rozsudkom podľa , , zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obvinenému P. K. vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe sám vo veci rozhodol a podľa Tr. zák. za použitia , , Tr. zák. uložil obvinenému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov, pričom obvineného na výkon uloženého trestu zaradil podľa Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uloženom obvinenému P. K. trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. z 2. júna 2008, právoplatného dňa 12. júna 2008, zrušené boli aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 8. novembra 2012, kedy vo veci rozhodol krajský súd. Podľa hlásenia ústavu na výkon trestu (č.l. 537) obvinený uložený trest

vykonal 3. februára 2014 a toho istého dňa bol prepustený na slobodu. V súčasnej dobe sa nachádza vo väzbe od 29. apríla 2014 v inej trestnej veci, znovu pre majetkovú trestnú činnosť.

Odpis druhostupňového rozhodnutia obvinený P. K. prevzal 12. decembra 2012, jeho obhajca prevzal rozhodnutie 13. decembra 2012 a prokurátor 5. decembra 2012 (č.l. 456 p.v.).

Okresný súd Bratislava III predložil 12. mája 2014 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré podal v prospech obvineného P. K. na podnet samotného obvineného z dôvodu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. novembra 2012 sp. zn. . Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 16. augusta 2013 a smeruje proti vyššie citovanému rozsudku krajského súdu.

V písomných dôvodoch svojho dovolania vytýkal krajskému súdu, že v otázke viny sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu. Poukázal na výpovede obvineného, ktorý od začiatku trestného stíhania i na hlavnom pojednávaní spáchanie trestnej činnosti poprel. Rovnako spoluobvinený Y. G. poprel, že by sa skutku dopustil spolu so P. K.. Poukázal na rozporné výpovede poškodeného P. Z. a svedkov T. L., G. L., I. T., na protokoly o rekognícii, konfrontáciu obvineného s poškodeným P. Z., ako aj na závery znalca z odboru písmoznalectva Alojza Dudáša, ktorý jednoznačne spochybnil, že priznanie nachádzajúce sa v spise (č.l. 199) napísal obvinený P. K. a taktiež spochybnil podpis obvineného na tomto priznaní. Ďalej citoval ustanovenia , , , a dospel k záveru, že krajský súd svojím rozsudkom porušil ustanovenie , pretože rozhodol rozsudkom vo veci sám na podklade skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa napriek tomu, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu, a preto je daný dovolací dôvod podľa

Záverom svojho dovolania navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bol porušený zákon v ustanovení v neprospech obvineného P. K.. Ďalej navrhol podľa napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a tiež zrušiť aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad a prikázať Krajskému súdu v Bratislave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Samosudkyňa súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením doručila rovnopis dovolania ostatným stranám trestného konania s tým, že sa môžu k podanému dovolaniu vyjadriť. Uvedenú možnosť využil obvinený P. K. i okresný prokurátor.

Obvinený vo svojom vyjadrení z 8. októbra 2013 podaného prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 513- 515) uviedol, že sa pripája k návrhu ministra spravodlivosti a dovolaniu navrhuje vyhovieť.

Okresný prokurátor vo svojom vyjadrení z 5. septembra 2013 (č.l. 503-506) uviedol, že vina obvineného bola z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom preukázaná. Argumentácia ministra spravodlivosti je prevažne založená na stotožnení sa s tvrdením obvineného, kedy jeho výpoveď hodnotí ako zjavne najdôveryhodnejšiu bez kritickej relevancie so všetkými ostatnými zadováženými dôkazmi. Navrhol preto dovolanie ministra spravodlivosti podľa odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (, ). Dovolanie podal minister spravodlivosti na podnet obvineného, čo je v súlade s ustanovením Zároveň však pri predbežnom prieskume zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené podmienky dovolania.

Minister spravodlivosti v dovolaní uplatnil dôvod dovolania uvedený v ustanovení ,

podľa ktorého minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.

Uvedenú možnosť ministra spravodlivosti na podanie dovolania priniesla novela z 13. júla 2011 s účinnosťou od 1. septembra 2011. Uvedená novela tak reagovala na pochybenia súdov pri zisťovaní skutkového stavu veci, ktoré nebolo dovtedy možné inak napraviť.

V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že jediným dôvodom mimoriadneho zásahu do skutkových zistení v rámci konania o dovolaní je iba tzv. extrémny rozpor medzi vykonanými dôkazmi a na ich základe urobenými skutkovými zisteniami, ktorého dôsledkom bolo nesprávne právne posúdenie zisteného skutku. Taký extrémny rozpor však najvyšší súd v posudzovanej veci nezistil.

Podľa zistenia najvyššieho súdu, súdy oboch stupňov riadne popísali, na základe čoho je obvinený P. K. usvedčený zo spáchania trestnej činnosti a rovnako svoje úvahy dostatočne odôvodnili. Oba súdy dospeli ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v riadne vykonanom dokazovaní. Extrémny rozpor, ktorý by umožnil najvyššiemu súdu zasiahnuť do skutkových zistení súdov nižšieho stupňa, nemožno vyvodzovať iba z toho, ako súdy hodnotili vykonané dôkazy. Podľa najvyššieho súdu medzi vykonanými dôkazmi na jednej strane a skutkovými zisteniami na strane druhej je zjavná logická nadväznosť.

Skutočnosť, že krajský súd vyvodil z vykonaného dokazovania iné závery, pričom vychádzal zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a napokon zistené skutočnosti vyhodnotil inak než je predstava dovolateľa, ktorá v skutočnosti vychádza iba z jednostranného pohľadu na vykonané dôkazy, ako na to správne poukázal prokurátor vo svojom vyjadrení, nemôže byť relevantnou dovolacou námietkou.

Ak teda dovolateľ v posudzovanej veci odvodzoval nesprávnosť skutkových zistení len na podklade iného hodnotenia dôkazov a ak skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa je spôsobilý naplniť všetky znaky prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa , , Tr. zák., nemohol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnúť inak, ako podľa podané dovolanie bez preskúmania veci odmietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.