Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/84/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners, a.s.,

so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom

Grӧ sslingova 4, Bratislava proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Ţupné námestie 13, Bratislava, o náhradu

majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa

23. augusta 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

23.augusta 2013, sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave

zo dňa 19. apríla 2013, č. k. -342 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu

Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 19.4.2012, č. k. -342 zastavil

konanie a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol

tak s odôvodnením, ţe navrhovateľ si nesplnil povinnosť podľa zloţiť preddavok

na trovy konania v sume 1 744 129,60 eur (do 60 dní), uloţenú uznesením zo dňa 16.5.2012,

č. k. -301, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.5. 2012.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) uznesením zo dňa

23.augusta 2013, sp. zn. odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu

sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe ak navrhovateľ v určenej lehote nezloţil

preddavok na trovy konania v sume 1 744 129,60 eur, súd prvého stupňa postupoval správne,

keď konanie vo veci zastavil podľa a o trovách konania rozhodol

odvolací súd podľa v spojení s

Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.augusta 2013 podal dovolanie

navrhovateľ, ktorý ţiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím

prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania odôvodnil ustanovením a tieţ namietal, ţe uznesenie

odvolacieho súdu je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci a je nepreskúmateľné.

Tvrdil, ţe ak nebol zloţený preddavok na trovy konania, nie je vţdy nevyhnutné konanie

zastaviť a právne nie je moţné, aby súd pre nezloţenie preddavku na trovy konania zastavil

konanie vtedy, ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezloţí

a odporca, ktorý nemá povinnosť zloţiť preddavok, ho nezloţil a ani v prípade, ţe odporca,

ktorý nemá povinnosť zloţiť preddavok, ho zloţil. Poukázal na to, ţe súd môţe uloţiť

navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania podľa

len vtedy, ak o takejto povinnosti rozhoduje na návrh odporcu, ktorý má, resp. v prípade

pozitívneho rozhodnutia súdu bude mať povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania

a to v rovnakej výške ako navrhovateľ. V prípade, ak návrh na zloţenie preddavku na trovy

konania podal odporca, ktorý nemá povinnosť, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu

nebude mať povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako navrhovateľ,

pretoţe jeho majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa osobitného predpisu

o konkurznom konaní, musí súd takýto návrh zamietnuť s poukazom na súladnú interpretáciu

ust. a nie sankcionovať navrhovateľa zastavením konania. Preto uloţenie

povinnosti navrhovateľovi zloţiť preddavok na trovy tam, kde je odporca od takejto

povinnosti vecne oslobodený, postráda akýkoľvek zmysel, pretoţe aj keď navrhovateľ

zaťaţený povinnosťou preddavok nezloţí, konanie nemoţno zastaviť a súd musí vec

prejednať v merite. Ďalej dovolateľ namietal, ţe napadnuté uznesenie je arbitrárne a neobstojí

pre nedostatok dôvodov a je v rozpore s článkom 6 Dohovoru, ktorý zaväzuje súdy odôvodniť

svoje rozhodnutia. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.

v obdobnej veci, kde Ústavný súd SR rozhodol, ţe základné právo sťaţovateľa na súdnu

ochranu zaručené v SR a právo na spravodlivý súdny proces zaručené

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo

a to uznesením o povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie bolo podané včas, najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je upravená v ustanovení ,

v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti uzneseniu, ak odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. a/, písm. b/

). Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Keďţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno podriadiť

pod ţiaden dôvod prípustnosti dovolania vyplývajúci z , dovolanie podľa tohto

ustanovenia nie je prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou,

či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom vo všeobecnosti treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým sa účastníkom konania znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré

im právna úprava priznáva, za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie moţnosti konať pred súdom

povaţuje aj taký postup, keď súd zastaví konanie, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené

zákonné podmienky.

Dovolateľ v predmetnej veci namietal, ţe súd mu svojím postupom odňal moţnosť

konať pred súdom, preto sa dovolací súd osobitne zameral na zistenie, či v konaní došlo

k vade vyplývajúcej z ustanovenia a dospel k záveru, ţe k takejto vade

v predmetnom konaní došlo.

So zreteľom na to, ţe konanie v predmetnej veci bolo v zmysle ustanovenia § 141a

ods. 1 zastavené, základnou otázkou bolo, či v predmetnej veci existovali zákonné

dôvody pre takýto postup súdu (zastavenie konania), alebo či súd mal v konaní pokračovať.

V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa uznesením zo dňa

16.5.2012, č. k. -301 uloţil navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy

konania v sume 1 744 129,60 eur do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol

tak na návrh odporcu a po zistení, ţe u navrhovateľa sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky

na uloţenie takejto povinnosti, keď v súdnom konaní uplatnil právo v sume 35 944 471,- eur

(t. j. v sume presahujúcej 400 násobok ţivotného minima), nepreukázal ani existenciu takých

majetkových pomerov, ktoré by odôvodňovali jeho oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138

ods. 1 ). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.5.2012. Navrhovateľ,

ale preddavok na trovy konania nezloţil a nezloţil ho ani odporca. Následne súd prvého

stupňa uznesením z 19.4.2013, č. k. -342 konanie zastavil v zmysle ustanovenia

Podľa navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa v celom rozsahu a ktorý uplatňuje

právo na zaplatenie peňaţnej sumy prevyšujúcej 400-násobok ţivotného minima pre jednu

plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloţí, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zloţil

preddavok na trovy konania. Na zloţenie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne

s uloţením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zloţiť

preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlţníka nemoţno

usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok

na trovy konania v určenej lehote nezloţí a odporca, ktorý má povinnosť zloţiť preddavok,

ho zloţil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloţenie preddavku na trovy

konania zastaví.

Zo znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (ktoré bolo do Občianskeho

súdneho poriadku zavedené novelou uskutočnenou účinnou

od 1. januára 2012) vyplýva, ţe uloţenie povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania

prichádza do úvahy za splnenia nasledovných zákonných podmienok, ţe:

a/ predmetom konania je právo (nárok) na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400 násobok

ţivotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pričom právny titul uplatneného nároku

nie je rozhodujúci,

b/ to navrhol odporca,

c/ skutočnosť, ţe u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia

od súdneho poplatku v zmysle v celom rozsahu (čiastočné oslobodenie

od súdneho poplatku alebo splnenie podmienok pre čiastočné oslobodenie od súdneho

poplatku neodôvodňuje neuloţenie povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania).

Súd uloţí navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania, ak sú (vyššie

uvedené) podmienky splnené súčasne.

Na zloţenie preddavku (v rovnakej lehote a výške) súd vyzve aj odporcu. Ak teda

odporca súdu navrhne, aby súd uloţil navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy

konania, sám musí počítať s tým, ţe aj on bude vyzvaný na zloţenie takéhoto preddavku.

Výnimku, kedy účastník nie je povinný zloţiť preddavok na trovy konania je iba jediný

prípad, spočívajúci v tom, ţe jeho majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa

osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ktorý sa nevzťahuje na usporiadanie

majetkových pomerov dlţníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna

príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia

a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku

alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon

sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlţníka, ktorým je Národná banka

Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií (§ 2 citovaného zákona).

Ak je teda účastníkom konania subjekt uvedený v ustanovení § 2 zákona č. 7^/2005 Z. z.

o konkurze a reštrukturalizácii, nemá povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania; právna

úprava tieto subjekty výslovne vylučuje.

Sankciou za nesplnenie povinnosti navrhovateľa zloţiť preddavok za situácie, ţe tento

preddavok zloţil odporca, ktorý aj má povinnosť ho zloţiť, je zastavenie konania v lehote

15 dní od márneho uplynutia lehoty na jeho zloţenie. U navrhovateľa, ktorý nezloţí

preddavok na trovy konania môţu preto nastať najmä situácie, ţe: 1/ tento preddavok zloţí

odporca, ktorý má povinnosť ho zloţiť, 2/ preddavok nezloţí odporca, ktorý ani nemá

povinnosť ho zloţiť. Sankcia v podobe zastavenia konania sa (v zmysle výslovného znenia

zákona) vzťahuje len na prípady, v ktorých navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej

lehote nezloţí, ale ho zloţí odporca, ktorý má (súčasne) aj povinnosť ho zloţiť.

V predmetnej veci nie je sporné, ţe navrhovateľ nezloţil preddavok na trovy konania

a odporca je subjekt, ktorý nemohol byť ani vyzvaný na zloţenie preddavku, lebo právna

úprava ho z takejto povinnosti vylučuje (keď jeho majetkové pomery ako dlţníka nemoţno

usporiadať podľa o konkurze a reštrukturalizácii) a ktorý tento

preddavok ani nezloţil. V tejto situácii moţno vyvodiť záver, ţe sankcia v podobe zastavenia

konania sa na navrhovateľa nevzťahovala pre nedostatok povinnosti zloţiť preddavok

na trovy konania na strane odporcu a tieţ aj preto, lebo odporca ho ani nezloţil. Neboli preto

splnené podmienky pre zastavenie konania v zmysle ustanovenia

a v takom prípade mal súd v konaní riadne pokračovať.

Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, ţe navrhovateľovi

v konaní na súdoch niţšieho stupňa bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237

písm. f/ , preto zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou konania

postihnuté ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil Okresnému súdu

Bratislava I na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. augusta 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová