Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)363/392406.85a7a6.pdf
PDF · 176.85 KB
No categories available
6Cdo/240/2013
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Švecovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ivana Machyniaka
v právnej veci navrhovateľa: M., bytom v P., t. č. V., v dovolacom konaní zastúpeného J.,
advokátkou v P., proti odporkyni: A., bytom v P., v dovolacom konaní zastúpenej J.,
advokátom v P., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na
Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 12 C 24/2009, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 13. novembra 2012, sp. zn. 13 Co 66/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove z 13. novembra 2012 sp. zn. 13 Co 66/2012, z a m i e t a .
Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Prešov rozsudkom z 27. marca 2012, č. k. 12 C 24/2009 - 223 určil, že
predmet bezpodielového spoluvlastníctvo manželov účastníkov konania tvorí hodnota
členského podielu k Bytovému družstvu Prešov k trojizbovému bytu Č. na druhom poschodí
orientačné Č.. Vyporiadal ho tak, že celý (vyššie uvedený) členský podiel v hodnote 46 491,
37 € prikázal odporkyni, ktorej súčasne uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na úplne
vyrovnanie sumu 13 656,37 € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodnúť o trovách
konania (samostatným uznesením) si vyhradil až po nadobudnutí právopaltnosti rozhodnutia
vo veci samej.
Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania boli manželmi; ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom OS Prešov z 29. 10. 2007, č. k. 17 C 101/2007 – 38, ktorý nadobudol
právoplatnosť 22. 1. 2008. Počas trvania manželstva nadobudli hodnotu členského podielu
v bytovom družstve, mali rôzne dlhy (spotrebné úvery), ktoré po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva uhradila odporkyňa. Odporkyňa sa stala nájomníčkou bytu na základe
rozsudku OS v Prešove z 18. 6. 2008, č. k. 28 C 300/2007 – 44. Dňa 8. 12. 2008 odporkyňa
uzavrela s družstvom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol byt, za ktorý zaplatila 75 575 Sk;
išlo o sumu, ktorá sa rovnala výške nesplateného investičného úveru. Pri ustálení hodnoty
členského podielu v bytovom družstve vychádzal z priemernej sumy 49 000 € (určenej
znaleckým posudkom), z cien realitných kancelárií a z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
SR v zmysle ktorej všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú
v danom mieste a čase možno nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu
porovnateľnej polohy, vybavenia, veku, pričom táto cena sa zisťuje porovnaním s kúpami
a predajmi už zrealizovanými v danom mieste a čase. Po odpočítaní nesplateného
investičného úveru v sume 2 508,63 €, čistá hodnota predmetu vyporiadania je 46 491, 37 €,
z ktorej polovica predstavuje 2 3245, 68 €. V prospech odporkyni započítal sumu 3 630,03 €
(lebo zaplatila spoločné záväzky v sume 7 260, 07 €). Prihliadol na hodnotu v sume
1 394, 14 €, ktorú do spoločnému majetku vniesol navrhovateľ, takže (pri rovnosti podielov)
by každý z účastníkov mal nárok na hodnotu v sume 21 009, 79 €. So zreteľom na skutočnosť,
že navrhovateľ vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, nestaral sa o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí, súd prvého stupňa pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva nevychádzal z rovnosti podielov, ale krátil podiel navrhovateľa o 35% , takže
z titulu celkového finančného vyrovnania mu priznal iba 65% zo sumy, na ktorú by mal nárok
(21 009,79 : 100 x 65).
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 13. novembra 2012, sp. zn. 13 Co 66/2012
(po doplnení dokazovania) rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že
odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na úplné finančné vyrovnanie sumu
7 000 € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
Dospel k záveru, že v predmetnej veci (so zreteľom na výsledky doplneného dokazovania)
je namieste použiť inú disparitu v prospech odporkyne, než z ktorej vychádza súd prvého
stupňa a že je postačujúce a spravodlivé, aby navrhovateľ dostal na celkové vyrovnanie iba
7 000 €, čo predstavuje zo sumy 21 009, 79 € iba 33, 3%.
Tento rozsudok odvolacieho súdu (v časti, v ktorej odvolací súd neuložil odporkyni zaplatiť
navrhovateľovi sumu nad 7 000 €) napadol dovolaním navrhovateľ. Navrhol, aby dovolací
súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), keď na použitie
disparity pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva až v takom veľkom rozsahu (ako to
urobil odvolací súd) nebol daný dôvod. Zdôraznil, že disparitu pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva možno použiť len výnimočne. Navyše, práci sa nikdy
nevyhýbal a pričinil sa o nadobudnutie majetku, ktorý je predmetom vyporiadania. Uviedol,
že doplnenie dokazovania odvolacím súdom bolo nadbytočné. V osobách svedkov išlo o ich
synov, ktorí bývajú spoločne s odporkyňou a je len samozrejmé, že vypovedali v prospech
odporkyne.
Odporkyňa navrhla, dovolanie navrhovateľa zamietnuť, lebo rozhodnutie odvolacieho
súdu je vecne správne, pričom poukázala na výpovede svedkov (synov) pred odvolacím
súdom. Navrhla tiež, aby jej dovolací súd priznal aj náhradu trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.)
preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v podľa § 242 O. s. p. a dospel k záveru, že
dovolanie nie je dôvodné.
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O. s. p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 druhá veta O. s. p.) sa zaoberá procesnými
vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tiež tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako
ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vady uvedené v § 237 O. s. p. (nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, neexistenciu návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom) dovolateľ nenamietal
a ich existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní
namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237
O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť rozhodnutia,
ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Ani takáto vada však dovolacím súdom v konaní zistená nebola.
Z obsahu dovolania je zrejmé, že navrhovateľ uplatňuje dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2
písm. c/ O. s. p., t. j. namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.
Nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/
O. s. p.), navrhovateľ videl v tom, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
vychádzal z neprimeranej disparity podielov. Zdôraznil, že pri vyporiadaní nebolo možné
vychádzať z disparity podielov až v takom veľkom rozsahu (ako to urobil odvolací súd), lebo
aj on sa zaslúžil o nadobudnutie spoločnej veci, práci sa nevyhýbal. Spochybnil aj nutnosť
doplnenia dokazovania odvolacím súdom, ako aj jeho hodnotenie.
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý
z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných
vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti
a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 Obč. zák.).
Citované ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov; jednou z nich je aj zásada rovnosti podielov.
Právna úprava ale nevylučuje, aby tieto podiely boli určené v inom (než v rovnom, resp.
rovnakom) pomere. Je tomu tak v prípadoch, keď niektorý z manželov napriek svojim
schopnostiam a možnostiam sa nestaral o rodinu a spoločnú domácnosť a (napriek tomu že
mohol) nepričinil sa o nadobudnutie a zveľadenie spoločného majetku
Treba zdôrazniť, že odvolací súd dostatočne vysvetlil, akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov súd riadil; nemožno mu vyčítať, že by hodnotili vykonané dôkazy v rozpore
s pravidlami logického myslenia; hodnotenie dôkazov je v súlade s obsahom spisu a zásadami
hodnotenia v zmysle § 132 O. s. p. Dovolací súd dospel k záveru, že námietka navrhovateľa
uvedená v dovolaní nie je dôvodná. Skutkové zistenia, z ktorých vychádzal odvolací súd
odôvodňovali záver, že v predmetnej veci nebolo možné vychádzať z rovnosti podielov, keď
v súdnom konaní bolo preukázané, že navrhovateľ vo zvýšenej miere požíval alkoholické
nápoje, nestaral sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí nezaujímal sa o rodinu a deti.
V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu v dovolacom konaní ani nemožno
preskúmať hodnotenie dôkazov vykonaných nižším súdom (Rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 25.6.1992) Podľa ustanovenia §243a ods.2, veda druhá O. s. p., dovolací súd nevykonáva
dokazovanie. Keď najvyšší súd nemôže vykonávať dokazovanie, tak nemôže iba na základe
súdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôže pre svoje
rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo zopakovaním
dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy hodnotil.
Medzi dôvodmi, ktorými možno odôvodniť dovolanie sa ani nenachádza dôvod, vzťahujúci
sa k námietkam o nesprávnom hodnotení vykonávaných dôkazov.
Inak dovolací súd nezistil a ani v dovolacom konaní nebolo tvrdené, že by odvolací súd
rozhodol o výške podielov účastníkov na majetku patriacom do ich bezpodielového
spoluvlastníctva na základe neúplne zisteného skutočného stavu. Naopak, vyššie uvedené
skutkové zistenia odvolací súd celkom jednoznačne viedli k záveru, že v predmetnej veci
nemožno vychádzať z rovnosti podielov účastníkov konania na ich spoločnom majetku.
Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa o nadbytočnosti dokazovania vykonaného
odvolací súdom, keď jeho rozsah závisí od rozhodnutia súdu (§ 120 ods. 1 O. s. p.) Tak ako
nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorý súd odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 1992, 4 Cdo 6/92),
za odňatie možnosti konať pred súdom v nemožno za odňatie možnosti konať pred súdom
považovať ani dokazovanie vykonané nad rámec návrhov účastníkov konania.
Z zýchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa zamietol
V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 150
ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,
so zreteľom na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v nepriaznivých majetkových
pomeroch navrhovateľa, pre ktoré (rovnako aj odporkyňa) spĺňal podmienky pre oslobodenie
od súdnych poplatkov a v súdnom konaní bol zastúpený zástupcom ustanoveným Centrom
právnej pomoci.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 27. augusta 2014
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková