Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/240/2013

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Švecovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ivana Machyniaka

v právnej veci navrhovateľa: M., bytom v P., t. č. V., v dovolacom konaní zastúpeného J.,

advokátkou v P., proti odporkyni: A., bytom v P., v dovolacom konaní zastúpenej J.,

advokátom v P., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na

Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 13. novembra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove z 13. novembra 2012 sp. zn. , z a m i e t a .

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom z 27. marca 2012, č. k. - 223 určil, že

predmet bezpodielového spoluvlastníctvo manželov účastníkov konania tvorí hodnota

členského podielu k Bytovému družstvu Prešov k trojizbovému bytu Č. na druhom poschodí

orientačné Č.. Vyporiadal ho tak, že celý (vyššie uvedený) členský podiel v hodnote 46 491,

37 € prikázal odporkyni, ktorej súčasne uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na úplne

vyrovnanie sumu 13 656,37 € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodnúť o trovách

konania (samostatným uznesením) si vyhradil až po nadobudnutí právopaltnosti rozhodnutia

vo veci samej.

2

Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania boli manželmi; ich manželstvo bolo rozvedené

rozsudkom OS Prešov z 29. 10. 2007, č. k. – 38, ktorý nadobudol

právoplatnosť 22. 1. 2008. Počas trvania manželstva nadobudli hodnotu členského podielu

v bytovom družstve, mali rôzne dlhy (spotrebné úvery), ktoré po zániku bezpodielového

spoluvlastníctva uhradila odporkyňa. Odporkyňa sa stala nájomníčkou bytu na základe

rozsudku OS v Prešove z 18. 6. 2008, č. k. – 44. Dňa 8. 12. 2008 odporkyňa

uzavrela s družstvom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol byt, za ktorý zaplatila 75 575 Sk;

išlo o sumu, ktorá sa rovnala výške nesplateného investičného úveru. Pri ustálení hodnoty

členského podielu v bytovom družstve vychádzal z priemernej sumy 49 000 € (určenej

znaleckým posudkom), z cien realitných kancelárií a z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu

SR v zmysle ktorej všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú

v danom mieste a čase možno nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu

porovnateľnej polohy, vybavenia, veku, pričom táto cena sa zisťuje porovnaním s kúpami

a predajmi už zrealizovanými v danom mieste a čase. Po odpočítaní nesplateného

investičného úveru v sume 2 508,63 €, čistá hodnota predmetu vyporiadania je 46 491, 37 €,

z ktorej polovica predstavuje 2 3245, 68 €. V prospech odporkyni započítal sumu 3 630,03 €

(lebo zaplatila spoločné záväzky v sume 7 260, 07 €). Prihliadol na hodnotu v sume

1 394, 14 €, ktorú do spoločnému majetku vniesol navrhovateľ, takže (pri rovnosti podielov)

by každý z účastníkov mal nárok na hodnotu v sume 21 009, 79 €. So zreteľom na skutočnosť,

že navrhovateľ vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, nestaral sa o nadobudnutie

a udržanie spoločných vecí, súd prvého stupňa pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva nevychádzal z rovnosti podielov, ale krátil podiel navrhovateľa o 35% , takže

z titulu celkového finančného vyrovnania mu priznal iba 65% zo sumy, na ktorú by mal nárok

(21 009,79 : 100 x 65).

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 13. novembra 2012, sp. zn.

(po doplnení dokazovania) rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že

odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na úplné finančné vyrovnanie sumu

7 000 € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Dospel k záveru, že v predmetnej veci (so zreteľom na výsledky doplneného dokazovania)

je namieste použiť inú disparitu v prospech odporkyne, než z ktorej vychádza súd prvého

stupňa a že je postačujúce a spravodlivé, aby navrhovateľ dostal na celkové vyrovnanie iba

7 000 €, čo predstavuje zo sumy 21 009, 79 € iba 33, 3%.

3

Tento rozsudok odvolacieho súdu (v časti, v ktorej odvolací súd neuložil odporkyni zaplatiť

navrhovateľovi sumu nad 7 000 €) napadol dovolaním navrhovateľ. Navrhol, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), keď na použitie

disparity pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva až v takom veľkom rozsahu (ako to

urobil odvolací súd) nebol daný dôvod. Zdôraznil, že disparitu pri vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva možno použiť len výnimočne. Navyše, práci sa nikdy

nevyhýbal a pričinil sa o nadobudnutie majetku, ktorý je predmetom vyporiadania. Uviedol,

že doplnenie dokazovania odvolacím súdom bolo nadbytočné. V osobách svedkov išlo o ich

synov, ktorí bývajú spoločne s odporkyňou a je len samozrejmé, že vypovedali v prospech

odporkyne.

Odporkyňa navrhla, dovolanie navrhovateľa zamietnuť, lebo rozhodnutie odvolacieho

súdu je vecne správne, pričom poukázala na výpovede svedkov (synov) pred odvolacím

súdom. Navrhla tiež, aby jej dovolací súd priznal aj náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v podľa a dospel k záveru, že

dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( druhá veta ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tiež tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako

ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

4

Vady uvedené v (nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, neexistenciu návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom) dovolateľ nenamietal

a ich existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní

namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť rozhodnutia,

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani takáto vada však dovolacím súdom v konaní zistená nebola.

Z obsahu dovolania je zrejmé, že navrhovateľ uplatňuje dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2

písm. c/ , t. j. namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

Nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/

), navrhovateľ videl v tom, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

vychádzal z neprimeranej disparity podielov. Zdôraznil, že pri vyporiadaní nebolo možné

vychádzať z disparity podielov až v takom veľkom rozsahu (ako to urobil odvolací súd), lebo

aj on sa zaslúžil o nadobudnutie spoločnej veci, práci sa nevyhýbal. Spochybnil aj nutnosť

doplnenia dokazovania odvolacím súdom, ako aj jeho hodnotenie.

5

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý

z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný

majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý

z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných

vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti

a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 Obč. zák.).

Citované ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov; jednou z nich je aj zásada rovnosti podielov.

Právna úprava ale nevylučuje, aby tieto podiely boli určené v inom (než v rovnom, resp.

rovnakom) pomere. Je tomu tak v prípadoch, keď niektorý z manželov napriek svojim

schopnostiam a možnostiam sa nestaral o rodinu a spoločnú domácnosť a (napriek tomu že

mohol) nepričinil sa o nadobudnutie a zveľadenie spoločného majetku

Treba zdôrazniť, že odvolací súd dostatočne vysvetlil, akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov súd riadil; nemožno mu vyčítať, že by hodnotili vykonané dôkazy v rozpore

s pravidlami logického myslenia; hodnotenie dôkazov je v súlade s obsahom spisu a zásadami

hodnotenia v zmysle Dovolací súd dospel k záveru, že námietka navrhovateľa

uvedená v dovolaní nie je dôvodná. Skutkové zistenia, z ktorých vychádzal odvolací súd

odôvodňovali záver, že v predmetnej veci nebolo možné vychádzať z rovnosti podielov, keď

v súdnom konaní bolo preukázané, že navrhovateľ vo zvýšenej miere požíval alkoholické

nápoje, nestaral sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí nezaujímal sa o rodinu a deti.

V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu v dovolacom konaní ani nemožno

preskúmať hodnotenie dôkazov vykonaných nižším súdom (Rozsudok Najvyššieho súdu SR

z 25.6.1992) Podľa ustanovenia , veda druhá , dovolací súd nevykonáva

dokazovanie. Keď najvyšší súd nemôže vykonávať dokazovanie, tak nemôže iba na základe

súdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôže pre svoje

rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo zopakovaním

dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy hodnotil.

Medzi dôvodmi, ktorými možno odôvodniť dovolanie sa ani nenachádza dôvod, vzťahujúci

sa k námietkam o nesprávnom hodnotení vykonávaných dôkazov.

6

Inak dovolací súd nezistil a ani v dovolacom konaní nebolo tvrdené, že by odvolací súd

rozhodol o výške podielov účastníkov na majetku patriacom do ich bezpodielového

spoluvlastníctva na základe neúplne zisteného skutočného stavu. Naopak, vyššie uvedené

skutkové zistenia odvolací súd celkom jednoznačne viedli k záveru, že v predmetnej veci

nemožno vychádzať z rovnosti podielov účastníkov konania na ich spoločnom majetku.

Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa o nadbytočnosti dokazovania vykonaného

odvolací súdom, keď jeho rozsah závisí od rozhodnutia súdu ( ) Tak ako

nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorý súd odňal účastníkovi

možnosť konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 1992, ),

za odňatie možnosti konať pred súdom v nemožno za odňatie možnosti konať pred súdom

považovať ani dokazovanie vykonané nad rámec návrhov účastníkov konania.

Z zýchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa zamietol

( ).

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

so zreteľom na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v nepriaznivých majetkových

pomeroch navrhovateľa, pre ktoré (rovnako aj odporkyňa) spĺňal podmienky pre oslobodenie

od súdnych poplatkov a v súdnom konaní bol zastúpený zástupcom ustanoveným Centrom

právnej pomoci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

7

V Bratislave, 27. augusta 2014

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková