Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
22e/395763.6da38f.pdf
PDF · 152.02 KB
No categories available
2Cdo/337/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 337/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne L., so sídlom
v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti ţalovanej Slovenskej
republike – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné
námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9 C 77/2010, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2013 sp. zn. 6 Co 408/2013, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2013 sp. zn.
6 Co 408/2013 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 27. mája 2013, č. k. 9 C 77/2010-
386 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením z 27. mája 2013 č. k. 9 C 77/2010-386 zastavil
konanie a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak preto, lebo
ţalobkyňa si nesplnila povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania v sume 928 048 Eur
(do 60 dní), ktorá jej bola uloţená uznesením zo 7. januára 2013, č. k. 9 C 77/2010-358
a ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. januára 2013 (§ 141a O. s. p.).
Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. júla 2013 sp. zn.
6 Co 408/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanej nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotoţnil i s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O. s. p.) a o trovách konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Navrhla, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím prvostupňového súdu zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Prípustnosť dovolania vyvodila
z ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. Namietala, ţe uznesenie odvolacieho súdu je zaloţené
na nesprávnom právnom posúdení veci a ţe je nepreskúmateľné. Tvrdila, ţe po tom, ako
nebol zloţený preddavok na trovy konania, nie je vţdy nevyhnutné konanie zastaviť. Ďalej
poukazovala na povahu ţalovanej. Namietala porušenie zásady rovnosti účastníkov konania.
Tvrdila, ţe vyhovieť návrhu na uloţenie povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania moţno
iba vtedy, ak z tejto povinnosti nie je vylúčený aj navrhujúci ţalovaný.
Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním
(§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.)
dospel k záveru, ţe (dovolaním) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu vydanom v tejto procesnej forme je upravená v ustanovení § 239 O. s. p.,
v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti uzneseniu, ak odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. a/, písm. b/
O. s. p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Keďţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno podriadiť pod
ţiaden dôvod prípustnosti dovolania vyplývajúci z § 239 O. s. p., dovolanie podľa tohto
ustanovenia nie je prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných
v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p.,
moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné
(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237
O. s. p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade
vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký
postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemoţní realizácia tých procesných práv, ktoré
im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie moţnosti konať pred súdom
povaţuje aj taký postup, keď súdy zastavia konanie, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené
zákonné podmienky.
Keďţe dovolateľka v predmetnej veci uviedla, ţe súd jej svojím postupom odňal
moţnosť konať pred súdom, dovolací súd sa osobitne zameral na zistenie, či v konaní došlo
k vade vyplývajúcej z ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. a dospel k záveru, ţe k takejto vade
v predmetnom konaní došlo.
So zreteľom na to, ţe konanie v predmetnej veci bolo v zmysle ustanovenia § 141a
ods. 1 O. s. p. zastavené, základnou otázkou bolo, či v predmetnej veci existovali zákonné
dôvody pre takýto postup súdu (zastavenie konania), alebo či súd mal v konaní pokračovať.
V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa uznesením
zo 7. januára 2013, č. k. 9 C 77/2010-358 uloţil ţalobkyni povinnosť zloţiť preddavok
na trovy konania (na jeho účet) v sume 928 048 Eur do 60 dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodol tak na návrh ţalovanej z 10. januára 2012 (č. l. 256) a po zistení, ţe u ţalobkyne sú
splnené aj ďalšie zákonné podmienky na uloţenie takejto povinnosti, keď v súdnom konaní
uplatnila právo v sume 19 476 217,68 Eur (t. j. v sume presahujúcej 400 násobok ţivotného
minima), nepreukázala ani existenciu takých majetkových pomerov, ktoré by odôvodňovali
jej oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138 ods. 1 O. s. p.). Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 16. januára 2013. Ţalobkyňa, ale preddavok na trovy konania nezloţila
a nezloţila ho ani ţalovaná. Následne súd prvého stupňa uznesením z 27. mája 2013,
č. k. 9 C 77/2010-386 konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 141a ods. 1 O. s. p.
V zmysle ustanovenia § 141a ods. 1 O. s. p. navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p. v celom rozsahu
a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňaţnej sumy prevyšujúcej 400-násobok ţivotného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloţí, aby v lehote nie dlhšej
ako 60 dní zloţil preddavok na trovy konania. Na zloţenie preddavku podľa prvej vety vyzve
súd súčasne s uloţením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť
zloţiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlţníka
nemoţno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ
preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloţí a odporca, ktorý má povinnosť zloţiť
preddavok, ho zloţil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloţenie preddavku
na trovy konania zastaví.
Zo znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (ktoré bolo do Občianskeho
súdneho poriadku zavedené novelou uskutočnenou zákonom č. 388/2011 Z. z. účinnou
od 1. januára 2012) vyplýva, ţe uloţenie povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania
prichádza do úvahy za splnenia nasledovných zákonných podmienok, ţe :
a/ predmetom konania je právo (nárok) na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400 násobok
ţivotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pričom právny titul uplatneného nároku
nie je rozhodujúci,
b/ to navrhol odporca,
c/ skutočnosť, ţe u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia
od súdneho poplatku v zmysle § 138 O. s. p. v celom rozsahu (čiastočné oslobodenie
od súdneho poplatku alebo splnenie podmienok pre čiastočné oslobodenie od súdneho
poplatku neodôvodňuje neuloţenie povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania).
Súd uloţí navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania, ak sú (vyššie
uvedené) podmienky splnené súčasne.
Na zloţenie preddavku (v rovnakej lehote a výške) súd vyzve aj odporcu. Ak teda
odporca súdu navrhne, aby súd uloţil navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy
konania, sám musí počítať s tým, ţe aj on bude vyzvaný na zloţenie takéhoto preddavku.
Výnimku, kedy účastník nie je povinný zloţiť preddavok na trovy konania je iba jediný
prípad, spočívajúci v tom, ţe jeho majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa
osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ktorý sa nevzťahuje na usporiadanie
majetkových pomerov dlţníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna
príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia
a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku
alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa
nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlţníka, ktorým je Národná banka
Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií (§ 2 citovaného zákona).
Ak je teda účastníkom konania subjekt uvedený v ustanovení § 2 zákona č. 78/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii, nemá povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania; právna
úprava tieto subjekty výslovne vylučuje.
Štvrtá veta vyššie citovaného zákonného ustanovenia ustanovuje sankciu
za nesplnenie povinnosti navrhovateľa zloţiť preddavok za situácie, ţe tento preddavok zloţil
odporca, ktorý aj má povinnosť ho zloţiť. Touto sankciou je zastavenie konania v lehote
15 dní od márneho uplynutia lehoty na jeho zloţenie. U navrhovateľa, ktorý nezloţí
preddavok na trovy konania môţu preto nastať najmä situácie, ţe: 1/ tento preddavok zloţí
odporca, ktorý má povinnosť ho zloţiť, 2/ preddavok nezloţí odporca, ktorý ani nemá
povinnosť ho zloţiť. Sankcia v podobe zastavenia konania sa (v zmysle výslovného znenia
zákona) vzťahuje len na prípady, v ktorých navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej
lehote nezloţí ale ho zloţí odporca, ktorý má (súčasne) aj povinnosť ho zloţiť.
V predmetnej veci nie je sporné, ţe ţalobkyňa nezloţila preddavok na trovy konania
a ţalovanou je subjekt, ktorý nemohol byť ani vyzvaný na zloţenie preddavku, lebo právna
úprava ho z takejto povinnosti vylučuje (keď jeho majetkové pomery ako dlţníka nemoţno
usporiadať podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) a ktorý tento
preddavok ani nezloţil. V tejto situácii moţno vyvodiť záver, ţe sankcia v podobe
zastavenia konania sa na žalobkyňu nevzťahovala pre nedostatok povinnosti zložiť
preddavok na trovy konania na strane žalovanej a tiež aj preto, lebo žalovaná ho ani
nezložila. Neboli preto splnené podmienky pre zastavenie konania v zmysle ustanovenia
§ 141a ods. 1 O. s. p. a v takom prípade mal súd v konaní riadne pokračovať.
Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalobkyni v konaní
na súdoch niţšieho stupňa bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/
O. s. p., preto zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou (konania) postihnuté
ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. augusta 2014
JUDr. Viera Petríková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová