Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/51/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajsky´ súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobkyne: Y. D., U. XX.XX.XXXX, R. D. H. XXX, XXX XX R., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného cˇ. KaBA 9078/2019, CˇRZ: 25474/2019 zo dňa 21.02.2019, takto

rozhodol:

Krajsky´ súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n a´ v a.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Dňa 11.02.2019 bola žalovanému doručená žiadosť žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci o zaplatenie X.XXX,XX € s príslušenstvom, t.č. vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , v žiadosti žalobkyňou označenej ako „v zmysle predom nadobudnutého práva užívam v zariadení pre seniorov Pri vinohradoch 267 (domov - penzión pre dôchodcov) na základe rozhodnutia konkrétny 1-izbový byt pozostávajúci z obýv. izby, kuchyne, chodby, kúpeľne a WC. Byt som si sama dozariadila a znášam všetky náklady sama, t.j. osobnú hygienu, sama varím, upratujem, periem, nakupujem, investujem do elektrospotrebičov, bytového zariadenia, atď. Žalobca v tomto spore mi na zmluve vypočítal sumu za ubytovanie nesprávne, čo mi bráni zmluvu uzatvoriť.“ Žalobkyňa zároveň požiadala žalovaného o predbežné poskytnutie právnej pomoci pre hrozbu nebezpečenstva zmeškania lehoty, ktorá uplynie dňa 27.02.2019 z dôvodu blížiaceho sa prvého pojednávania.

2. Žalovaný rozhodnutím cˇ. KaBA 9078/2019, CˇRZ: 25474/2019 zo dňa 21.02.2019 nepriznal žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona cˇ. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona cˇ. o advokácii a o zmene a doplnení zákona cˇ. o živnostenskom podnikaní (živnostensky´ zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona cˇ. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon cˇ. 327/2005 Z.z“.). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na preukázanie príjmov a majetkovej situácie žalobkyne skúmal rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, cˇ. 42600411100 zo dňa 29.11.2018 o zvýšení starobného dôchodku žalobkyni od 01.01.2019 na sumu 447,10 € mesačne, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych veci´ a rodiny Bratislava, Staré Mesto, cˇ. BA1/OPPKTˇZP/SOC/2015/104105 zo dňa 18.05.2015 o priznaní opakovaného peňažného príspevku žalobkyni na kompenzáciu preukázaných príspevkov na prepravu v sume 101,70 € mesačne od 01.02.2015. Žalovaný poukázal na to, že peňažne

´ príspevky občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia sa však podľa zákona cˇ. nepovažujú za príjem.

3. V posudzovanom období august 2018 až január 2019 a v mesiaci február 2019, ako mesiaci podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, bola žalobkyňa poberateľkou starobného dôchodku. Čistý priemerný príjem žalobkyne v mesiacoch august 2018 až február 2019 bol v sume 439,23 € a presahoval 1,6-na´sobok sumy životného minima ustanovenej zákonom cˇ. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon cˇ. “), t.j. sumu 328,12 € (platnú od 01.07.2018), ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu 111,11 €. Čistý priemerný príjem žalobkyne v období šiestich mesiacov pred podaním žiadosti bol v sume 437,92 € mesačne a presahoval 1,6-na ´sobok sumy životného minima ustanoveného zákonom cˇ. , t.j. sumu 328,12 € (platnú od 01.07.2018), ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu 109,80 € mesačne. Čistý príjem žalobkyne v mesiaci podania žiadosti (február 2019) bol v sume 447,10 € a presahoval 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného , t.j. sumu 328,12 € (platnú od 01.07.2018), ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu 118,98 €.

4. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa nesplnila zákonom stanovenú podmienku pre priznanie nároku na právnu pomoc - stav materiálnej núdze. Žalovaný sa zaoberal aj otázkou, či žalobkyňa spĺňa podmienky na poskytnutie pomoci s jej finančnou účasťou podľa zákona cˇ. Predmetne´ ustanovenie dáva žalovanému možnosť takúto právnu pomoc poskytnúť, nie povinnosť, a v rámci správnej úvahy môže priznať poskytnutie právnej pomoci v prípadoch, kde je to primerane´ okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Pod primeranými okolnosťami možno rozumieť taký právny stav, ktorý by mal bytˇ posudzovaný s osobitným zreteľom a hodny´ osobitnej ochrany zákonom. Interne ´ usmernenie žalovaného cˇ. 2015/2 podľa cˇl. II ods. 5 konkretizuje takéto primerane´ okolnosti - okolnosti alebo skutkový stav a sociálna situácia žiadateľky, ktorá nasvedčuje tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci alebo neposkytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou malo vážne následky a/alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žiadateľa. Rovnaké podmienky musí žiadateľka spĺňať aj pri prehodnocovaní jej nároku na poskytovanie právnej pomoci. Žalovaný poukázal na to, že prípad žalobkyne sa týka zaplatenia sumy X.XXX,XX € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Z predložených dokladov je podľa neho zrejmé, že žalobkyňa je prijímateľom sociálnej služby na základe rozhodnutia o poskytovaní celoročnej starostlivosti č. DD-489/2005 zo dňa 03.11.2005 podľa ustanovenia o sociálnej pomoci (ďalej aj „“). Podľa vyjadrenia Domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov Rača bol žalobkyni viackrát predložený návrh zmluvy o sociálnej službe, avšak žalobkyňa túto zmluvu do dňa podania návrhu na začatie konania na súde neuzavrela, pričom prijímateľ služby je oprávnený prijímať sociálnu službu len na základe uzavretej zmluvy. Žalobkyňa tak podľa žalovaného sociálnu službu prijíma neoprávnene a nie je tak možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žalobkyňa nesplnila ďalšiu podmienku potrebnú pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný usúdil, že nejde o taký právny stav, ktorý by mal bytˇ posudzovaný s osobitným zreteľom. Nepriznanie právnej pomoci ešte neznamená neúspech v prípadnom súdnom konaní. Taktiež nie je vylúčene´, že žalobkyni by v súdnom konaní bolo priznane´ oslobodenie od súdnych poplatkov. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci ma´ za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytnutie právnej pomoci.

II.

Žaloba

5. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) v zákonnej lehote 11.03.2019 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného cˇ. KaBA 9078/2019, CˇRZ: 25474/2019 z 21.02.2019, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietala, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne a diskriminačné a neobsahuje výsledok riadneho prešetrenia jej žiadosti o pridelenie advokáta. Žalovaný si podľa nej nezistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si neobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie.

6. Žalovaný podľa nej pri posudzovaní majetkovej príjmovej situácie pre účel zistenia splnenia podmienky podľa opomenul uplatniť zvýšenú ochranu prijímateľa sociálnej služby podľa v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali. Podľa zákona cˇ. po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 25% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 75% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Aj keď nejde o ustanovenie expressis verbis implementovane´ v zákone cˇ. , je správny orgán povinný posudzovať v prípade, keď žiadateľ je prijímateľom sociálnej služby, aj výdavkovú stránku.

7. Poukazuje na to, že verejný poskytovateľ sociálnej služby jej určil podľa zákona cˇ. od 01.09.2017 úhradu vo výške 238,59 € mesačne, stravovanie inak pre poskytovateľa povinne nepoberá s odkazom na v spojení s a až ods. 7 zákona cˇ. Žalobkyni po zaplatení sumy úhrady za poskytovanú sociálnu službu musí zostať z mesačného príjmu v súlade s zákona cˇ. najmenej 153,80 € a na zabezpečenie základných životných potrieb musí žalobkyňa zo svojho mesačného príjmu v rozhodnom čase (439,23 €) nevyhnutne vynaložiť sumu 382,39 €. Rozdiel medzi uvedenou sumou a sumou zˇivotne´ho minima pre jednu plnoletú osobu podľa zákona cˇ. vo výške platnej po 30.06.2018 je 177,32 €, o túto hodnotu sa zvyšuje príjmová hranica podľa zákona cˇ. aj podľa zákona cˇ.

8. Hranice výšky priemerného čistého príjmu žiadateľa za 6-mesačné obdobie ako podmienky pre získanie nároku podľa alebo nároku podľa zákona cˇ. sú stanovene´ pre obdobie od 01.07.2018 vo výške príjmu 328,12 € za mesiac (1,6 násobok životného minima) a 287,10 € za mesiac (1,4 násobok životného minima) a po aplikácii osobitnej ochrany zákonom cˇ. sú tak 505,43 € (pre limit príjmu podľa zákona cˇ. ) a 464,42 € (pre limit príjmu podľa zákona cˇ. ). Správny orgán ustálil mesačný príjem žalobkyne počas zákonom stanoveného obdobia na 439,23 € mesačne a v čase podania žiadosti na 447,10 €. Žalobkyňa trvá na tom, že jednoznačne spĺňa podmienku na priznanie bezplatnej právnej pomoci bez spoluúčasti na výdavkoch jej právneho zastúpenia. 9. Žalovaný podľa žalobkyne nezistil právny stav ani skutkový stav a spoľahol sa na tvrdenia právnickej osoby, ktorá nie je účastníkom správneho konania, o údajnom nezáujme na uzavretie prezumovaného civilného kontraktu žalobkyňou v tejto žalobe a žalovanou v spore, v ktorom o právnu pomoc žiada.

10. Rozhodnutie žalovaného považuje za diskriminačné, nakoľko správny orgán rozhodol o poskytnutí právnej pomoci iných žiadateľov v civilnom spore s identickým titulom, podobnou kauzou a s identickým účastníkom.

III.

Vyjadrenie žalovaného

11. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 16.08.2019, ku ktorému pripojil aj príslušný administratívny spis. Uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí, ako aj na dôvodoch uvedených v rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Zákon cˇ. podľa neho neustanovuje podmienky priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. Zákon cˇ. presne určuje podmienky priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci a neodkazuje na zákon cˇ. , takže pri posudzovaní splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci nemôže vychádzať zo zákona cˇ. Nie je mu zrejme´, z čoho žalobkyňa vychádzala pri tvrdení, že opomenul uplatniť zvýšenú ochranu prijímateľa sociálnych služieb podľa zákona cˇ. , keďže žalovaný nie je ani jedným z účastníkov právnych vzťahov podľa tohto zákona.

12. Žalovaný poukázal na to, že pred vydaním rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci na základe žalobkyňou predložených dokladov vyhodnotil dňa 14.02.2019 príjmovú a majetkovú situáciu žalobkyne. Prihliadal na príjmové pomery žalobkyne v období šiestich mesiacov pred podaním žiadosti (august 2018 až január 2019). V období mesiacov august 2018 až január 2019 príjmy žalobkyne

presahovali zákonom stanovenú hranicu 1,6-na´sobku sumy životného minima, t.j. sumu 328,12 € (platnú od 01.07.2018 do 30.06.2019).

13. Uviedol, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal aj úpravou zákona cˇ. , podľa ktorej je žalovanému daná možnosť na základe vlastnej správnej úvahy priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci v prípadoch, keď je to primerane´ okolnostiam žiadanej právnej pomoci, aj keď účastník konania nespĺňa zákonnú podmienku stavu materiálnej núdze. Za takéto prípady možno podľa dostupnej judikatúry súdov a interných usmernení žalovaného rozumieť situácie, kedy by nepriznanie právnej pomoci malo za následok vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach účastníka konania, čo žalovaný uviedol aj v odôvodnení rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci a demonštratívne uviedol, v akých prípadoch je použitie vyššie uvedenej správnej úvahy potrebné aplikovať. neprikazuje žalovanému aplikovať správnu úvahu pri posudzovaní, či celková situácia žalobkyne odôvodňuje alebo neodôvodňuje priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci.

IV.

Replika žalobkyne

14. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 19.09.2019 k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedla, že má záujem prijímať sociálnu službu v rozsahu, v akom jej bola poskytovaná pred účinnosťou Nemožno podľa nej rozhodnúť, ktorý z účastníkov svoju zákonnú povinnosť porušil. Slovné spojenie žalovaného „nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť v spore“ považuje žalobkyňa za rozpor s právnou logikou.

V.

Relevantné právne predpisy

15. Podľa zákona cˇ. na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených.

16. Podľa zákona cˇ. na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom

17. Podľa zákona cˇ. do do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

18. Podľa zákona cˇ. fyzická osoba ma´ právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak (a) jej príjem nepresahuje 1,4-na´sobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, (b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a (c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

19. Podľa zákona cˇ. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

20. Podľa zákona cˇ. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-na´sobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-na´sobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, ma´ právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20%

trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ tým nie je dotknute´. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

21. Podľa zákona cˇ. ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerane´ okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

22. Podľa zákona cˇ. z príjmov fyzických osôb, ktoré sú oslobodene ´ od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, sa za príjem podľa tohto zákona nepovažujú príjmy poskytovane´ ako peňažné príspevky občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu.

23. Podľa zákona cˇ. o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „“) sa a začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko , jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

24. Podľa zákona cˇ. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

25. Podľa zákona cˇ. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 205,07 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

26. Podľa zákona cˇ. tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.

VI.

Posúdenie správnym súdom

27. Krajsky´ súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na vo veci podľa a zákona cˇ. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 20.01.2022, keďže žalobkyňa nežiadala o nariadenie pojednávania a žalovaný súhlasil s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žalobu treba ako nedôvodnú zamietnuť podľa .

28. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi , či rozhodnutie bolo vydane´ v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydane´ v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

29. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesne´ pochybenia správneho orgánu namietane´ v žalobe, či sú takou vadou pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

30. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.

31. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdne´ následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

32. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (nález U´S CˇR sp. zn. Pl. ). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno- právnymi princípmi (nález U´S CˇR sp. zn. II. ). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalisticky´ prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (nález U´S CˇR sp. zn. Pl. ).

33. Účelom zákona cˇ. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv.

34. o nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona cˇ. sa pred správnym orgánom príslušným na rozhodovanie (žalovaným) začína podaním písomnej žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na určenom tlačive. Žiadateľ k žiadosti (alebo na výzvu správneho orgánu) je povinný predložiť podklady tykajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, pričom podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebne´ údaje správny orgán, ktorý ich vyžiada od štátnych orgánov, obci´, notárov a iných právnických osôb a fyzických osôb.

35. Po zabezpečení všetkých potrebných dokladov a spoľahlivo zistenom skutkovom stave správny orgán o žiadosti v zákonom určenej lehote rozhodne. Zákon správnemu orgánu vymedzuje rozhodnúť o poskytnutí právnej pomoci fyzickej osobe bez finančnej účasti za predpokladu kumulatívneho (súčasného) splnenia podmienok uvedených v zákona cˇ. ; to znamená, že ak čo aj len jedna podmienka nie je splnená, nemožno ovi priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci.

36. Z uvedeného vyplýva, že úspešným môže byť len osoba, ktorá osvedčí, že sa jeho príjem nepresahuje 1,4-na´sobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom ( zákona cˇ. , opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR cˇ. ), nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota tohto sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

37. Zákon cˇ. umožňuje okrem právnej pomoci bez finančnej účasti, aby správny orgán rozhodol o poskytnutí právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu, a to za splnenia podmienok ustanovených v zákona. Ide o prípady, kedy príjem fyzickej osoby, , presahuje 1,4-na´sobok sumy životného minima ustanoveného zákonom cˇ. a súčasne nepresahuje 1,6-na´sobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom. 38. Prvou z podmienok na vyhovenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci podľa alebo zákona cˇ. je podmienka nedosahovania určitej hranice mesačného príjmu, ktorú žiadateľ musí spĺňať v čase podania žiadosti aj počas celého obdobia poskytnutia právnej pomoci. Príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a prihliada sa aj na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním

žiadosti; majetková situácia sa potom prehodnocuje každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci ( zákona cˇ. ).

39. Za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu (zákon cˇ. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) po odpočítaní poistného na verejne´ zdravotne´ poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidne´ poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb ( zákona cˇ. ). Za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj príjmy oslobodene´ od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu ( zákona cˇ. ). Podľa zákona cˇ. sú takýmito príjmami oslobodenými od dane sú aj dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, plnenia zo starobného dôchodkového sporenia.

40. Zákon cˇ. vymenúva, čo sa pre potreby určenia nároku na poskytnutie právnej pomoci považuje za príjem a tiež ako sa jeho výška určuje, resp. ktoré výdavky (vymenovane´ v zákona cˇ. ) sa do príjmu nezahŕňajú. Tento taxatívny výpočet výdavkov, po ktorých odpočítaní sa určuje príjem pre posúdenie jeho práva na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona cˇ. neobsahuje žiaden z výdavkov uvádzaných žalobkyňou. Za právne relevantné považuje správny súd skutočnosť, že ani zákon cˇ. neodkazuje v otázke výpočtu (alebo spôsobu výpočtu) príjmu pri posudzovaní práva o poskytnutie právnej pomoci na zákon cˇ. Vo vzťahu k zákonu cˇ. a zisťovaniu príjmu na účely poskytnutia právnej pomoci je všeobecným právnym predpisom a vychádzajúc zo zásady lex specialis (za´kon cˇ. ) derogat legi generali (za´kon cˇ. ) sa aplikuje zákon cˇ. Účelom zákona cˇ. nie je poskytovanie právnych služieb, ale úprava právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Z uvedených dôvodov nemožno aplikovať zákon cˇ. v konaní o poskytnutí alebo neposkytnutí právnej pomoci podľa zákona cˇ.

41. Žalobkyňa nedôvodne namietala, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne a diskriminačné, nakoľko rozhodnutie ako celok nie je nepreskúmateľné a neporušuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku upravujúci náležitosti odôvodnenia rozhodnutia.

42. Žalovaný správne vyhodnotil príjem žalobkyne podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne o zvýšení jej starobného dôchodku a porovnal ho so sumou životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu v zmysle zákona cˇ. , ktorá od 01.07.2018 predstavuje sumu 205,07 € (zákon cˇ. ). Na účely príjmu podľa zákona cˇ. sa následne skúma maximálne 1,6-na´sobok sumy životného minima, t.j. suma 328,12 €. Žalobkyňa preukázateľne svojím starobným dôchodkom túto sumu v skúmanom období prekročila, preto jej nevznikol nárok na poskytnutie právnej pomoci bez jej finančnej účasti. Zákon cˇ. neobsahuje ustanovenie o odstránení tvrdosti zákona, kedy by napríklad u fyzickej osoby, ktorá len v minimálnej miere presiahla hranicu príjmu 328,12 €, bolo možné priznať právo na právnu pomoc bez jej finančnej účasti. Zákon s touto situáciou ráta v podobe fakultatívneho poskytnutia právnej pomoci podľa zákona cˇ.

43. Poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona cˇ. je možnosťou pre správny orgán priznať právnu pomoc, nie povinnosťou poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou ovi, ak je to primerane´ okolnostiam žiadanej právnej pomoci; žiadateľ nemá právny nárok na poskytnutie právnej pomoci, a to ani v prípade, ak okolnosti žiadanej právnej pomoci priznaniu nasvedčujú. Správnemu orgánu je tak ponechaná diskrečná právomoc, kedy poskytnutie alebo neposkytnutie právnej pomoci sa uskutočňuje v rámci jeho voľnej úvahy, kedy správny orgán v zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a rozhodne a použitie správnej úvahy odôvodní v súlade so zásadami logického uvažovania.

44. Žalovaný v predmetnej právnej veci využil svoju diskrečnú právomoc v rámci zákonného rámca poskytnutého ustanovením zákona cˇ. , z tohto rámca nevybočil a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil. Zaoberal sa aj právnym posúdením a hodnotením skutkového stavu vyplývajúceho z , pričom súd nepovažuje za chybu, že sa už nezaoberal výpočtom naznačovaným žalobkyňou v súvislosti so zákonom cˇ. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie.

45. Skutočnosť, že žalovaný v inom prípade, ktorý považuje žalobkyňa za podobný, poskytol inému účastníkovi pomoc podľa zákona cˇ. , neznamená pre žalobkyňu legitímne očakávanie rozhodnutia správneho orgánu v jej veci a nepreukazuje nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Orgán verejnej moci má pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a rovnako platí aj zásada zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci ako súčasť princípu právnej istoty. Avšak očakávania účastníka o postupe orgánu verejnej moci a jeho rozhodnutiu musia bytˇ dôvodné a právnu relevanciu môžu nadobudnúť len v prípade ustálenej praxe. Žalobkyňa tieto iné rozhodnutia žalovaného, na ktoré sa odvoláva, nepredložila. Jej tvrdenie tak správny súd nemohol verifikovať.

46. Správny súd má za to, že dôkazy, ktoré zabezpečil správny orgán počas administratívneho dostatočne odôvodňovali v rozhodnutí napadnutom všeobecnou správnou žalobou vyvodený právny záver. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy. Neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

47. O nároku na náhradu trov rozhodol správny súd podľa v spojení s tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi náhradu trov nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložene´ trovy nevznikli a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil.

48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasanú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydane´ opravne´ uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak ma´ sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnute´ rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejme´, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).