Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/44/2013

Identifikačné číslo spisu: 1010201060 Dátum vydania rozhodnutia: 18.09.2014 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1010201060.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Petrom Šrobárom, AK so sídlom Laurinská 12, Bratislava, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov SR, Odborárske námestie 3, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 05536/2010Up-P1360/09-2 zo dňa 9. apríla 2010, konajúc o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -51 z 22. februára 2013, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -51 z 22. februára 2013, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -51 z 22. februára 2013 podľa (ďalej len „") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 05536/2010Up-P1360/09-2 zo dňa 9. apríla 2010, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie - opatrenie Úradu na ochranu osobných údajov SR č. k. 02428/2010-Ui-P1360/09-11 z 8. marca 2010. Krajský súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca ako prevádzkovateľ zverejnil napadnuté informácie na svojej webovej stránke, pričom porušil ust. a , ktorými sa upravujú základné povinnosti prevádzkovateľa pri spracúvaní osobných údajov o dotknutých osobách v informačných systémoch. Na zverejnenie osobných údajov dotknutých osôb (titul, meno, priezvisko) v stavebnom rozhodnutí (ktoré navyše v čase zverejnenie nebolo právoplatné) prevádzkovateľ nemal žiaden titul, čím došlo k porušeniu a Podľa krajského súdu uplatňovanie zásady ohľadom informovanosti verejnosti o správnom konaní nesmie byť na úkor iných zákonom chránených záujmov (napr. chránených Z.

z.).

Súd sa taktiež nestotožnil s názorom žalobcu, že zverejňuje údaje v súlade s ust. Správneho poriadku a že neporušuje , nakoľko v čase prešetrovania oznámenia žiadny zákon neustanovoval podmienky zverejnenia osobných údajov (vo vytknutom rozsahu) dotknutých osôb. Podľa krajského súdu v danej veci bolo základnou povinnosťou prevádzkovateľa získať osobné údaje a zabezpečiť ich spracovanie výlučne spôsobom, ktorý zodpovedá účelu na ktorý boli zadovážené a zároveň spracovať ich v súlade s dobrými mravmi a konať spôsobom, ktorý neodporuje zákonu na ochranu osobných údajov a tiež iným všeobecne záväzným predpisom. Predmetom konania bolo neoprávnené zverejňovanie osobných údajov dotknutých osôb a nie ochrana osobnosti alebo zásah do súkromného a rodinného života dotknutých osôb. Žalobca poskytol informácie v neprimeranom rozsahu, čím nepochybne došlo k porušeniu povinností pri spracovávaní osobných údajov dotknutých osôb. Zároveň nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalobcu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní opätovne poukázal v podstate na tie isté dôvody, na ktoré poukázal v podanej, t.j. že postupoval striktne v zmysle Správneho poriadku a SR. Ďalej namietal, že žalovaný konal pri vydaní svojho rozhodnutia nad rámec svojej právomoci a pôsobnosti keď v odôvodnení uviedol, že „v predmetnom stavebnom konaní sa nepreukázal záujem verejnosti a nebolo potrebné postupovať doručovaním písomnosti verejnou vyhláškou..." . Zároveň si žiadal priznať náhradu trov konania, ktoré však nevyčíslil.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný svojim podaním zo 14. mája 2013 a žiadal odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca pri podaní žaloby neuviedol nedodržal ust. a ako aj s. 2 tým, že neuviedol konkrétne subjektívne právo, na ktorom bol rozhodnutím žalovaného a jeho postupom ukrátený. Poukázal na to, že upravuje politické právo na informácie od orgánov verejnej moci (nie právo orgánov verejnej moci poskytovať informácie). Tým, že v žalobe absentuje podstatná časť žaloby vyplývajúce pre žalobcu z konkrétneho právneho predpisu nemožno považovať žalobu za úplnú, pre chýbajúcu obsahovú náležitosť a nedostatok aktívnej legitimácie podať žalobu. Ďalej opakovane poukázal na znenie ust. Správneho poriadku a zdôraznil povinnosť správnych orgánov pri poskytovaní informácií verejnosti, ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb zdôrazňujúc SR. Ďalej poukázal na o slobodnom prístupe k informáciám a to ust. zákona, ktorý obmedzuje sprístupňovanie informácií, pokiaľ obsahujú osobné údaje. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Ďalej poukázal žalovaný na ust. SR zdôrazňujúc na právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa žalovaného kľúčovou podmienkou na zákonné spracovanie osobných údajov je právny základ, ktorý je vymedzený v ust. , pričom u žalobcu takto naplnený právny základ nebol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s ) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. septembra 2014 ( a ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti (upravujúcej rozhodovanie o žalobách) rozhodnúť o žalobe proti právoplatnému rozhodnutiu žalovanej.

Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v zmysle v celom rozsahu stotožnil a považuje ich za svoje vlastné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení s a nasl. a veta druhá potvrdil.

V ďalšom konaní bude dôležité, aby žalobca dôsledne riadil pri zverejňovaní informácií o stavebnom konaní podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku tak, aby nedochádzalo k zverejňovaniu osobných údajov dotknutých osôb.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa v spojení s veta prvá a tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.