Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/16/2013

Identifikačné číslo spisu: 5012200580 Dátum vydania rozhodnutia: 18.09.2014 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:5012200580.2

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ROLSPOL, s.r.o., so sídlom Turie č. 525, IČO 36 375 934, zastúpený AK Řehák &Tisoň, spol. s r.o. Komenského 62/437, Skalica, proti žalovanej: Obec Turie, so sídlom Hlavná č. 214 Turie, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. C-18 410/2009/Mo-SP zo 6. augusta 2009, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -90 zo dňa 26. marca 2013, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -90 zo dňa 26. marca 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom č. k. -90 zo dňa 26. marca 2013 podľa (ďalej len „") zamietol žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. C-18 410/2009/Mo-SP zo 6. augusta 2009, ako aj uloženia povinnosti žalovanej doručiť žalobcovi predmetné rozhodnutie.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca žiadnym i dôkazmi nepreukázal, že cestné teleso existuje ako povolená stavba, napr. stavebným povolením, resp. s dodatočným povolením stavby a nepreukázal, že by následne po nadobudnutí jeho vlastníctva žalobcom po uzavretí Zmluvy o predaji podniku dňa 22. februára 2002 bolo toto cestné teleso ako stavba zapísané v katastri nehnuteľností, a ktoré podľa jeho tvrdenia malo byť umiestnené na CKN parc. č. 880/9 v kat. úz. J.. Zároveň neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Žalobca podal proti predmetnému rozsudku odvolanie tvrdiac, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca žiadne konkrétne dôvody na preukázanie svojich tvrdení neuviedol. Dňa 6. júna 2013 doplnil dôvody odvolania poukazujúc na svoje tvrdenia obsiahnuté v žalobe a nutnosť vykonať vypočutie D. T. a O.. O. G.. Taktiež poukázal na

ust. o tom, že v katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby. Podľa žalobcu postup súdu, akým vykonal dokazovanie je v rozpore s účelom správneho súdnictva.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu napriek výzve nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s § veta prvá ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné priznať úspech.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „najvyšší súd") v medziach odvolania ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom považoval za potrebné na účely preskúmania napadnutého rozsudku z vecnej stránky vyporiadať sa v prvom rade s procesným postupom krajského súdu v danej veci podľa a

Podľa žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa , ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Zo súdneho spisu súd zistil, že žalobca podal žalobu podľa v trojročnej lehote, pričom zároveň žiadal aby mu bolo predmetné rozhodnutie žalovaného doručené postupom podľa

Prvostupňový súd sa však dôsledne neriadil predmetným ust. a ani Prvostupňový súd mal totiž skúmať, či je tvrdenie žalobcu o tom, že mal byť účastníkom správneho konania v predmetnej veci. Ak by dospel z predloženého spisu a na základe dôkazov, ktorých na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať žalobca k záveru, že mal byť účastníkom administratívneho konania v danej veci, tak mal prvostupňovému správnemu orgánu uložiť povinnosť doručiť žalobcovi predmetné prvostupňové rozhodnutie. Následne po doručení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (ak súd zistí, že žalobca mal byť účastníkom správneho konania) sa tento mohol voči neprávoplatnému rozhodnutiu odvolať na odvolací orgán. Súd v žiadnom prípade nemôže preskúmavať prvostupňové (aj keď právoplatné rozhodnutie), pričom takýto postup súdu vylučuje ust. (žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni).

Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd vzhliadol v postupe súdu prvého stupňa, procesné pochybenie, v dôsledku ktorého bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa vety druhej v spojení zrušil a vec podľa v spojení s vety prvej vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.