Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
33c/393611.c94da3.pdf
PDF · 142.31 KB
No categories available
4Cdo/304/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 304/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., so sídlom v B.,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou T.T., so sídlom v B., v mene a na účet ktorej koná
advokát a konateľ Mgr. T., proti žalovanému V., bývajúcemu v B., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného Z., so sídlom v P., zastúpeného JUDr. A., advokátom v S.,
o zaplatenie 524,87 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod
sp. zn. 9 C 191/2012, o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 25. júna 2013 sp. zn. 17 Co 66/2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 25. júna 2013 sp. zn. 17 Co 66/2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 21. novembra 2012 č.k. 9 C 191/2012-99
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 384,69 Eur s 9% úrokom z omeškania
od 15. apríla 2011 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi ani vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 537,72 Eur a žalovaný bol v omeškaní s platením
splátok. Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka sa súd
zaoberal dôvodnosťou tejto námietky a dospel k záveru, že k uznaniu dlhu zo strany
žalovaného došlo v čase, kedy dlh nebol ešte premlčaný. Podpísaním dohody o splátkach
a uznaní záväzku 12. apríla 2011 došlo k začatiu plynutia novej premlčacej doby 10 rokov
vo vzťahu k záväzku uvedenom v bode 2 dohody a to istiny s príslušenstvom spolu vo výške
434,69 Eur, z ktorej bola po podpísaní dohody uhradená suma 50 Eur. Súd preto žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 384,69 Eur. Žalobu zamietol v časti požadovaného
úroku vo výške 73,21 Eur, pretože táto čiastka nebola v uznaní dlhu riadne špecifikovaná
čo do druhu ani výšky a tiež v časti požadovanej zmluvnej pokuty, ktorá nebola predmetom
uznania záväzku a vo vzťahu k nej premlčacia 3- ročná doba uplynula márne. Rozhodnutie
o úroku z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka a vl. nar. č.
87/1995 Z.z. a rozhodnutie o trovách konania § 151 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. júna 2013, sp. zn. 17 Co 66/2013
odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného odmietol, rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o trovách konania potvrdil a vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 43,24 Eur do troch dní na účet právneho
zástupcu. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že okrem účastníkov konania
môže odvolanie podať aj vedľajší účastník, opierajúc sa o § 93 ods. 4 O.s.p. alebo o nové
znenie § 201 O.s.p., ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkom a vedľajším účastníkom (napr. v prípadoch poistenia, kedy vedľajší účastník hradí
priznané plnenie za účastníka, na ktorého strane vystupuje). V novom znení § 201 O.s.p.
v podstate ide o zopakovanie procesnej legitimácie vedľajšieho účastníka na podanie
odvolania predtým vymedzenej v § 93 ods. 4 O.s.p., avšak s tým, že podľa § 201 O.s.p.
je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie bez zreteľa na stanovisko účastníka, popri
ktorom v spore vystupuje, ba aj proti jeho vôli, za predpokladu, že preukáže, že z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom. Inak
sa odvolanie odmietne. Z obsahu spisu zistil, že odvolanie podal vedľajší účastník na strane
žalovaného, pričom žalovaný na výzvu súdu, či súhlasí s odvolaním vedľajšieho účastníka
nereagoval, teda de facto súhlas neudelil a rovnako tak ani vedľajší účastník vo svojom
odvolaní nepreukázal, že by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu
medzi ním a účastníkom, na ktorého strane vystupuje. Prihliadol pritom aj na to, že procesné
postavenie vedľajšieho účastníka v sporovom konaní je významne ovplyvnené vôľou
účastníka, na strane ktorého vystupuje, pretože účastník je dominus litis. Vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného ako podané
neoprávnenou osobou odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP a nezaoberal dôvodmi
odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 224 O.s.p. analogicky v zmysle § 146 ods. 1 O.s.p., keď odmietnutie
odvolania zavinil vedľajší účastník a v časti týkajúcej sa trov konania mala úspech žalobkyňa.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Žiadal,
aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Namietal, že odmietnutím odvolania mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukazoval
na to, že podľa § 93 ods. 4 O.s.p. je možné individuálne vyhodnotiť, či úkon vedľajšieho
účastníka odporuje záujmom hlavného účastníka a je potrebné jeho úkony posudzovať
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Rovnako nie je možné za nesúhlas s odvolaním
vedľajšieho účastníka považovať skutočnosť, že sa účastník v súdom určenej lehote nevyjadrí,
že s odvolaním súhlasí.
Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd tento
mimoriadny opravný prostriedok vedľajšieho účastníka zamietol.
Žalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na jeho podanie, preskúmal napadnuté
uznesenie a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a 239.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).
Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým
nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu možnosti
konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza,
ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie o odmietnutí
odvolania z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou, ak záver odvolacieho súdu o tejto
otázke nie je správny.
Pretože v zmysle ustanovenia § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší
účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, môže dôjsť postupom súdu k odňatiu
možnosti konať pred súdom aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. Vedľajší účastník má
v rozsahu legitimácie účastníka tiež právo podať odvolanie alebo dovolanie, a to buď vedľa
účastníka, ktorého podporuje, alebo sám. Pokiaľ sa jeho úkony dostanú do rozporu s úkonmi
účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
V prípadoch, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkom a vedľajším účastníkom, môže vedľajší účastník bez ďalšieho (t.j. bez ohľadu
na postoj účastníka, na strane ktorého vystupuje) podať odvolanie (§ 201 veta druhá O.s.p.).
V preskúmavanej veci odvolací súd správne konštatoval, že nejde o prípad
(resp. že nebolo preukázané), keď z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi vedľajším účastníkom a žalovaným. Nesprávny bol však jeho právny záver
o neudelení súhlasu žalovaného s odvolaním vedľajšieho účastníka. Tento záver vyvodil
zo skutočnosti, že žalovaný na výzvu, aby v lehote 10 dní odvolaciemu súdu oznámil,
či súhlasí s odvolaním vedľajšieho účastníka (por. č.l. 151), nereagoval. Z toho, že žalovaný
na výzvu súdu nereagoval, nebolo však možné vyvodiť nesúhlas žalovaného s odvolaním
vedľajšieho účastníka. Použitie ustanovenia § 101 ods. 3 O.s.p. (ak ho mal odvolací súd
v úmysle použiť – z uznesenia to nevyplýva), v zmysle ktorého ak súd vyzve účastníka,
aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť
doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá
námietky, v predmetnej veci neprichádzalo do úvahy. Výzva adresovaná účastníkovi konania
sa totiž netýkala „postupu a vedenia konania“, preto sa nemohol uplatniť predpoklad podľa
uvedeného ustanovenia.
Nesprávnym rozhodnutím o odmietnutí odvolania odvolací súd odňal vedľajšiemu
účastníkovi možnosť konať pred súdom. Konanie pred odvolacím súdom tak bolo postihnuté
vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Vzhľadom na existenciu uvedenej vady konania sa nezaoberal ďalšími námietkami dovolateľa
uvedenými v jeho dovolaní.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež
o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. septembra 2014
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová