Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/266/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B., so sídlom v B.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou V., so sídlom v B., v mene ktorej koná advokát

a konateľ JUDr. J. proti povinnému J., bývajúcemu v M., o vymoženie 393,40 Eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 25. apríla 2013 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala dňa 10. septembra 2012 súdnej exekútorke Mgr. J. návrh na

vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 393,40 Eur s príslušenstvom. Povinnosť povinného

zaplatiť túto sumu preukazovala rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného pri R., so sídlom v B. z 30. marca 2012 sp. zn. W.. Súdna exekútorka následne

v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)

požiadala Okresný súd Košice - okolie o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Košice - okolie uznesením zo 14. novembra 2012 č.k. -14

žiadosť súdnej exekútorky Mgr. J. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex

170/2012 zamietol. Vychádzal zo zistenia, že dňa 23. septembra 2005 bola medzi právnym

predchodcom oprávnenej a povinným uzavretá zmluva o úvere č. X., na základe ktorej bol

povinnému poskytnutý úver vo výške 30 000 Sk. Súd mal za to, že predmetná zmluva je

2

zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom a spotrebiteľom, ide

o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady

spojené so spotrebiteľským úverom. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverovej zmluve

podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán, a preto je v zmysle neplatná. Uviedol, že

k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv existuje aj

interpretačné pravidlo Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. V danej exekučnej veci ide vzhľadom na transpozíciu tejto

smernice účinného od 1. apríla 2004 o nekalú podmienku, ktorej

zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní

práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od

spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Rozhodcovská doložka je neprijateľná,

pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne

rozhodcovskému konaniu. Takáto doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv

a povinností odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe

rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore

s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku v spojení s o rozhodcovskom konaní žiadosť súdnej

exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ex offo v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie oprávnenej uznesením z 25. apríla 2013 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle

potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

prvostupňového súdu. Odvolací súd sa v zmysle v celom rozsahu stotožnil

aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V danej veci rozhodcovský rozsudok ako

exekučný titul, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky,

ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka, pretože bola v hrubom nepomere

v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej

spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky nulitného

právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť

spôsobilým exekučným titulom.

3

Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním. Dôvodnosť dovolania

odvodila z ustanovení , , , (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom) a § 241

ods. 2 (a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci). Mala za to, že v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, a teda bolo v súlade so zákonom

rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom. Považovala za neprijateľné, aby súd poprel

právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, nakoľko sa nepodal návrh

na začatie konania o jeho zrušení, hoci bol podľa zákona potrebný. Namietala, že uvedeným

konaním súdu došlo k porušeniu článku 2 ods. 2 Slovenskej

republiky, keďže vo veci je rozhodcovským rozsudkom daná prekážka právoplatne

rozhodnutej veci „res iudicata“. Uviedla, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať

či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku,

ale len ako tzv. exekučný súd. Poukázala na to, že exekučný súd nie je súdom, ktorý

rozhoduje o opravných prostriedkoch voči exekučnému titulu a v exekučnom konaní

nepreskúmava vecnú správnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Podľa názoru

oprávnenej uvedeným konaním súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu jej bolo odňaté právo

domáhať sa jej práva na uspokojenie pohľadávky v exekučnom konaní, nakoľko súd vyslovil

bez zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom

za nevykonateľné. Za významnú považovala aj okolnosť, že Súdny dvor Európskej únie

v žiadnom zo svojich rozhodnutí, týkajúcich sa výkladu smernice 93/13/EHS, vo vzťahu

k rozhodcovským doložkám v spotrebiteľskej zmluve, nevyslovil nekalosť takého dojednania

per se, ale trvá na tom, že nekalosť môže byť daná len pri splnení niektorých podmienok.

Napadla aj právne závery súdov nižších stupňov o neprijateľnosti podmienky, za ktorú

považovali súdy zmluvné dojednanie účastníkov o rozhodcovskej doložke uvedenej v zmluve

o úvere. Odňatie práva oprávnenej konať pred súdom sa odrazilo v tom, že uznesenia súdu

prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu neboli dostatočne odôvodnené. Namietla,

že vo vzťahu k jej námietkam v odvolaní sa odvolací súd obmedzil len na ich citáciu

v uznesení s tým, že boli vyhodnocované v minimálnej miere, čím došlo k porušeniu práva

na spravodlivé súdne konanie, a k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle § 237

4

písm. f/ Navrhla, aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenia súdu prvého

a druhého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že podľa

jej názoru je tento jej opravný prostriedok prípustný v zmysle

Povinný sa k dovolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie

ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa § 239

ods. 1 a 2 prípustné nie je.

Dovolateľka zastáva nesprávny názor, že jej dovolanie je prípustné podľa § 238

ods. 3 Oprávnená prehliada, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy

len v prípade, že dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu

uvedenému v tomto ustanovení. Keďže dovolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu

použitie neprichádza do úvahy.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , netvrdila a existencia

týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Oprávnená namieta vadu v zmysle , t.j. že sa rozhodlo vo veci,

ktorá nespadá do právomoci súdu.

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá

má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu ( ). Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

právomoci súdu je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľka podľa argumentácie právomoc súdov v exekučnom

konaní nepopiera. Vytýka im, že v rozpore so zákonom preskúmali rozhodcovský rozsudok

po vecnej stránke, na čo nemali právomoc. Dovolateľka tak namieta, že rozhodnutia súdov

spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Ide tak o námietku, ktorú

dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti záverov súdov oboch

stupňov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých záveroch založili svoje rozhodnutia.

Podľa dovolacieho súdu preto o takúto vadu v posudzovanej veci nejde.

Dovolateľka ďalej namietala vadu podľa , t.j. že sa v tej istej veci

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže

sa prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. V zmysle

tejto prekážky nemôže sa o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova.

Pojem „tá istá vec“ treba vykladať v tom zmysle, že musí ísť o tých istých účastníkov a ten

istý predmet konania, t.j. že ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu

medzi totožnými účastníkmi konania.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci prejednávanej

exekúcie nepredchádzalo žiadne iné exekučné konanie s tým istým predmetom konania,

a ktoré by sa týkalo tých istých účastníkov. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie

netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy,

ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku,

je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom

vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu totiž

6

vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním

exekúcie.

Oprávnená preto neopodstatnene namieta, že súdy nižších stupňov zaťažili konanie

vadou uvedenou v

Z obsahu dovolania oprávnenej ďalej vyplýva, že namieta vadu podľa § 237

písm. e/ a túto vyvodzuje zo skutočnosti, že súdy skúmali splnenie podmienky pre

vydanie rozhodcovského rozsudku, hoci povinný nevyvinul žiadnu aktivitu na takýto

prieskum.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie

prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj bez návrhu,

je treba konanie zastaviť.

Táto vada však zistená nebola.

Exekučný súd v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej žiadosti rozhodne v lehote 15 dní (§ 44

Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového hľadiska (§ 41

ods. 2 ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu na začatie konania

v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú oprávnená uvádza

vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov

(ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia.

Na námietku oprávnenej, že exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo

skúmať povahu rozhodcovskej doložky, dovolací súd na podstatu a zmysel tejto námietky

prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k vade

v zmysle O procesnú vadu konania uvedenú v tomto zákonom

ustanovení ide tiež v prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, ak pre to neboli splnené zákonom stanovené podmienky, takým

zamietnutím sa totiž oprávnenému odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danej veci nešlo ani o prípad

zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Súdy

správne skúmali, či v danej veci boli splnené podmienky pre zamietnutie žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to posudzovaním platnosti

rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej

zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou

skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou). V exekučnom konaní tak realizovali svoje

oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pokiaľ súdy

po konštatovaní o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu,

že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech povinného, rozhodli o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tým neodňali oprávnenej možnosť konať pred

súdom.

Podľa názoru dovolateľky uznesenie odvolacieho súdu nebolo riadne odôvodnené,

ktorý nedostatok zakladá dovolací dôvod v zmysle

Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď

na všetky právne a skutkové, relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

(). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak

s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (, , ,

, ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným predložené

listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení

podmienok pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zrozumiteľne a v značnom rozsahu vysvetlil. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi

rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa

uviedol ďalšie argumenty a tiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil s námietkami oprávnenej

uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď

na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávnenej, keď v dostatočnom

rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené žiadosti požadovanej súdnym

exekútorom. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú oprávnenú neuspokojuje, neznamená,

že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle ;

za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací

súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek oprávnenej.

Možno zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho

súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a ; odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia

spĺňa.

Dovolateľkou namietané, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (, ) sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi,

samotné ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho

súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky

prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu a preto

ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

9

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , nepotvrdila sa existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľom (, , a ), nevyšli najavo ani iné

procesné vady konania vymenované v Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie oprávnenej v súlade s v spojení s , ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. septembra 2014

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová